Používame cookies. Viac informácií tu. OK
itmama15
8. apr 2019
383 

Deň č. 74 Zapojenie do skupiny

To je posledný bod z 10 základných krokov intervenčnéj metódy OTA. Nemusí sa aplikovať ako posledný, môže sa súbežne s niektorým iným krokom robiť. My sme z OTA metódy zvládli smiech, smiech s očným kontaktom, smiech po zavolaní mena, ukazovanie, ukazovanie so zdielaním pozornosti. Okrem toho stále pomenovávam, čo vidí a snažím sa ísť metódou "áno" pri zákazoch. Teraz som začala malú zapájať do skupiny. V našom prípade do rodiny.

Najskôr iby môjho syna, keďže bol so mnou najčastejšie doma. Tak, keď sa malá napr. vycikala, zakričala som "Jééj Šimonko, pozri ako sa pekne vycikala" a hneď sme všetci začali tlieskať. Takto si osvojila aj to, že je tu vôbec jej brat a už dokáže na neho ukázať aj prstom, keď sa na neho pýtam. Posledný týždeň som začala zapájať aj muža, hlavne vždy večer, keď sa ešte "učíme" a ja ju trochu skúšam, poviem: "Jééj pozri tato, ako krásne vie ukázať na obrázok." Fúú mali by ste vidieť, aké oči na neho hádže, keď sa jej spýtam na ďalší obrázok a ona ukáže správny. Funguje to aj pri hre, keď spolu chytáme rybky a jej sa podarí nejakú chytiť, tak čaká kým ju tatino pochváli. 

Myslím, že tento krok máme pomaly zvládnutý, aj keď ešte by som chcela, aby viac zdielala so synom, tomu zatiaľ napchá iba zemiak do huby pri večeri, ale zato mu dá  tú najsladšiu pusinku pred spaním. Hodia sa spolu do perín, keď sa objímajú ako praví milenci. Vtedy mi puká srdce od šťastia....

Čo však z OTA metódy nemám zvládnuté, sú tri body: 

- emócie, 

- tempo činností a 

- nežiadúce správanie.

Vnašom prípade nežiadúce správanie - "jedy" za všetko - pri akejľkovek požiadavke na zmenu činnosti, na ukončenie činnosti, už vlastne pomaly za všetko, čo práve nemá chuť robiť. Neviem to ani opísať, aké sú to jedy, to sú proste jedy na všetko:

- "Poď ideme si umyť zuby," - boom vreskot,

- "Poď ideme sa vycikať" - boom zase vreskot,

- "Poď ideme už dnu" - boom vreskot... 

Za všetko možné aj nemožné sa toto deco hnevá a ja len "držím" hubu a snažím sa nereágovať, v duchu štvrtý otčenáš dávam a modlím sa nech to čo najskôr prejde. Vysvetlím/poviem raz a potom nechám plieskať, tak ako to odporúča ABA terapia. Nedať najavo, že Vás to vôbec vypeckovalo. Nie žeby trvali dlho, ale akosi naberajú na "intenzite" a sme z toho otrávení všetci na okolo. S mužom iba čakáme a prečkávame trpezlivo, že hádam to našu milú raketu raz prejde.

Včera som do večera čítala a študovala princípy ABA terapie a trochu sa mi to "bije" s tým bodom v OTE, keď mám vlastne dávať spätnú väzbu o emóciách.  

Viete mi milé mamičky dať nejaký recept, či jej dávať spätnú väzbu, aby začala byť viac empatická alebo ignorovať a nedať na sebe najavo ani pozitívne ani negatívne, že to so mnou niečo robí? Pomohla Vám v tomto viac ABA alebo OTA v tomto kroku?  Ak by ste s týmto krokom mali skúsenosti a ako ste ho zvládli bola by som rada.

Inak to mojej rakete ide. Dnes som vyskúšala presunúť prácu za stôl pre "pripútania" iba tak, celkom to išlo mojej rakete. Prvú úlohu som jej "naservírovala" tak sa hneď upelešila na svoje miesto. Potom som však musela mať všetko do pol mikrosedundy pripravené, aby mi od stola neutielka. Triedenie a farby má pomaly "zmáknuté", pracujeme už na asociáciách. Teším sa z toho, že aspoň v tomto je veľmi šikovna a "učenlivá", už to vidím, že zachvíľu vyťahuje abecedu🙂 Ale chovať sa ako človek, to nie, radšej jedy. 

    Si úžasná mama, ako sa malej stále venuješ a učíš ju 👍 často si po prečítaní poviem, že sa malej malo venujem, žeby som ju mala učiť trebárs farby alebo co (pokus bol, ale to by musela pri mne posedieť viac ako 3mikrosekundy 🤦‍♀️😁) fakt si z teba musím zobrať príklad 👍😊

    8. apr 2019

    @lili205 no ja práveže sa mi zdá, že jej už nedám ani dýchať. Dnes som sa urazila, že si večer už so mnou nechcela čítať knižku a chcela si ju sama listovať. Chudátko, musím jej dať "voľnejší" režim...

    8. apr 2019

    Neskusali ste kartickovat? U nás bývali tiež jedy ale pochopila som ze preto ze nerozumel úplne co som hovorila. Teraz keď mu ukážem pred spánkom kartičku kde spinká poviem mu spať. Bez nejakých väčších problémov zaspí sám vo svojej vlastnej izbe 😲 co predtým sa nepohol odo mňa spával so mnou nehrozilo žeby spal v noci sám. Naš napríklad rozumie rutinnym pokynom co denne robíme ale také co robíme menej často tak mu vyrábam kartičky ktoré si doma zalaminujem. Niekedy mi to príde že aj keď viem ze tomu danému pokynu rozumie musí to na vlastné oči vidieť a uistiť sa tou kartickou.

    9. apr 2019

    Mimochodom jedy sú stáleaj u nas ale skôr si myslím ze to je obdobím vzdoru že si začína presadzovať svoje.

    9. apr 2019

    Rada si čítam príspevky. Môj syn má 1a3/4 roka a neskutočne “jedy” pre vsetko ☹ a je aj vytrvalý, dokáže plakať (=revat, kričať) aj 40minut... nesmiem ho napodobniť, objať, prihovárať sa mu, to ho ešte viac rozzúri. Najlepšie zaberá, ignorovať ho ale zostať s ním v miestnosti kde je a robiť si svoje, on sa vyplace a postupne sa pridá ku mne.

    9. apr 2019

    Tak, a keď som už taká "rozpísaná", tak aj sem napíšem príspevok. Keďže mám už staršie deti, tak si musím spätne spomínať, čo v tom Raketinom veku robili alebo ako som reagovala ja.
    Na tú zmenu alebo ukončenie činnosti aj moje "normo" deti nereagovali pozitívne. Ani nám dospelákom sa nepáči, keď nás niekto vytrhne z činnosti, ktorá sa nám páči, chceme v nej pokračovať alebo ju len jednoducho dokončiť. Preto keď som chcela zmeniť činnosť, pár minút dopredu som deti upozornila, že o chvíľu (o 5, o 10...minút) treba napr. hračky odložiť a pôjdeme jesť/umyť zuby/von/spať atď. Ešte lepšie to išlo, keď som zo začiatku nastavila "minútky" a zároveň upozornila, že keď zazvonia, musia ukončiť to, čo práve robia. Keď zazvonili, deti vedeli, že predmetná činnosť sa skončila a prechádzame na inú. Išlo to tak oveľa ľahšie a už to nebol taký "boj". Neviem však, ako by na to reagovala vaša Raketa. Za pokus to však stojí.
    A ešte som vám chcela napísať, že každé dieťa je iné a veľa záleží od povahy. Preto Raketu neporovnávajte s ostatnými deťmi. Viem, je to ťažké (ja som to tiež robila). Môj syn je introvert a dcéra extrovert a na ich reakciách, emóciách a správaní to naozaj vidno. Ja som sa naučila "pracovať" s jedným aj s druhým a v podstate som aj rada, že nie sú rovnakí. Asi by to bola nuda.

    9. apr 2019

    Súhlasím s komentom vyššie, že treba hlásiť dopredu. Tiež to tak robím s mojou 4r lebo inak by veľmi protestovala. Avízujem napr 10 minút dopredu, potom 5, 2 a 1. Zatiaľ takto a pekne to funguje. Krik a plač sa v týchto situáciách redukuje na minimum.

    12. apr 2019

    @mufrista
    @sovica U nás to tiež celkom funguje pri odchode z ihriska, detského sveta a pod. ale neviem si predstaviť toto robiť pri každej jednej zmene činnosti počas dňa.. Napr. sa pokaká, tak mu oznamovať o 10 min ťa pôjdem prebaliť.. o 5.. o 2.. o 1.. Dohrá sa s plastelínou, ruky špinavé, o 10 min umyjeme ruky. o 5.. atď. Pri jedle sa zababre, o 10 min prezlečieme tričko.. o 5..2..1.. Príde mi to prehnané, asi by som celý deň nič iné nerobila, len rátala minúty nehovoriac o tom, že by tie minútky častokrát museli “bežať” aj súčasne 😀 Nehovoriac o situáciách,
    kedy to rátanie proste nie je reálne a potrebujem, aby dieťa zareagovalo hneď.. napr. príde výťah a potrebujeme nastúpiť, nebudem predsa čakať 10 min a psychicky ho pripravovať na to, že o toľko a toľko minút nastupujeme 😀 Proste myšlienka je fajn, ale to je riešenie pre deti, ktoré nechytajú nervy pri každej jednej somarine.

    10. máj 2019

    @ellieellie to áno, ale skôr sa jednalo o činnosti ktoré práve robia, bavia ich a nechcú ich ukončiť (hra, rozprávka, ihrisko, návšteva, atď)

    10. máj 2019

    @mufrista Jasné, veď práve toto, že tá metóda je vhodná len v niektorých prípadoch. V podstate všetky príklady, ktoré som uviedla, sú mi dôverne známe 😀 Aj autorka spomína, že majú výbuchy zlosti prakticky kvôli všetkému a úplne ju chápem.. Preto by aj mňa zaujímalo, ako riešiť takéto situácie.

    10. máj 2019

    @ellieellie ak má niekto návod tak sem s ním :D lebo takéto situácie máva dom aspoň občas každý. Mám pocit, že čím je dcéra staršia tým ich je viac a hlavne ako nastúpila do škôlky 😅.

    10. máj 2019

    @ellieellie Ako napísala mufrista, tiež som to myslela pri činnostiach, ktoré deti práve robia, bavia ich a nechcú ich ukončiť. Ale dá sa vynájsť aj pri takých činnostiach, ako ste napísali vy. Pri hre s plastelínou by som napríklad už počas hry povedala, že budeme mať také "zababrané" ruky, že si ich budeme musieť potom riadne umyť (čiže by som to dopredu avizovala) a tiež by som to spravila nejakou hrou, napr. kto bude prvý v kúpelni? Pred prebaľovaním by som napr. povedala: s ktorým obrázkom si vyberieš čistú plienku? a ak by si teda vybralo, tak by som ho ešte pri prebaľovaní zabavila opisom obrázku atď., na čistom tričku doma by som netrvala, nestojí to za to, aby sa mi dieťa plieskalo o zem. Ak by sme išli vonku, tiež by som to skúsila radšej hrou, vyskúšala by som si pred dieťaťom dve tričká a spýtala sa, ktoré si mám obliecť - ktoré sa mu páči viac, potom by som dieťaťu ukázala dve jeho tričká, ktoré si vyberie pre seba atď. Pre niektoré deti to zaberá, pre iné nie. Chápem, že je frustrujúce, keď dieťa nespolupracuje, ale byť pasívna alebo naopak agresívna mama tiež nie je cesta. Ja vidím, že itmama15 sa snaží, obdivujem jej silu aj trpezlivosť a na rakete cítim ten posun vpred.
    @itmama15 - Možno je to len môj dojem, ale tie "jedy", ktoré raketa má sú preto, že nevie slovne vyjadriť, čo cíti, čo chce, čo by sa jej páčilo/nepáčilo atď. Keď začne rozprávať a ja som presvedčená, že začne, ustúpia aj "jedy".

    10. máj 2019