Toľko Vám chcem napísať a zrazu neviem ani, kde začať.
Asi ako prvým začnem tým, že sme to s raketou dokázali. Teda ona to DOKÁZALA.
Dnes naskórovala 4 body z 12, čo je malá pravdepodobnosť, žeby jej stav spôsoboval autizmus. Medzery v sociálnej oblasti, v hre, v komunikácií sú, tie sa potvrdili, ale ich stupeň "nie je" až taký zlý resp. sú to veľmi hraničné hodnoty. Takže si oficiálne odnášame diagnózu NKS (narušená komunikačná schopnosť), nakoľko porozumenie nie je 100 %. (aj keď oficiálne sa táto diagnóza môže dávať až po 3 roku, dovtedy sa to nazýva stále oneskorený vývin reči).
Potvrdila sa krátkodobá pozornosť, čo môže spôsobovať aj to, že nevie udržať očný kontakt či inú formu komunikácie s inou osobou, a tiež jej nerozvinutú hru. A k tomu teda samozrejme aj jej raketová hyperaktivita a živočíšny "temperament", ktorý z nej srší ako bonusík na torte.
Čo Vám poviem. Kameň zo srdca mi spadol. Dnes by ste šťastnejšieho človeka ťažko hľadali. Keby môžem lietam a objímam každého okoloidúceho. Toľko pohody dnes bolo v našej obyvačke a všetci sme sa zrazu usmievali úplne inak. Veľa sme o tom nerozprávali, akosi sme si len chceli vychutnať tú pohodu mimo hlavnej rok preberanej témy. Ďakujem ti Bože, že si nám pomohol to zvládnuť. Ďakujem, že to moja raketa zvládla svojou snaživosťou. Ďakujem dokonca aj zato, že mi Boh dal takéto jedno čudné dzeco, lebo inak by som takúto lekciu v živote veľmi ťažko zažila a stále žila vo svojej naivnej bubline o zdravých deťoch. Ďakujem Vám všetkým, že ste nám držali celý rok palce a dnes ste na nás mnohé mysleli. Dúfam, že aspoň trošku budú moje články v blogu niekomu prospešné. Všetko, čo v článkoch opisujem som naozaj s raketou robila a skúšala a, ak by vznikla opäť taká situácia, urobím to znovu. Všetko, do poslednej bodky.
Pre tých, ktorých to eštelen čaká alebo ktorí nevedia, ako prebieha také vyšetrenie, trošku bližšie opíšem ako to dnes prebiehalo.
Psychologička veľmi precízne s raketou skúšala svoje triky, urobila test ADOS a ešte jeden, ale ten názov som si nezapamätala (možno si na neho neskôr spomeniem). Všetko to prebiehalo v jednej miestnosti a psychologička skúšala "navodiť" rôzne situácie. Odbehla do kúta, oslovila raketu, ponúkala hračky, sledovala, či zdieľa so mnou, chcela, aby som raketu oslovila aj ja, fúkala bubliny, simulovala plač, hlad a smäd u bábiky a kopu situácií na oko veľmi jednoduchých s veľkou vypovedacou schopnosťou. Skúšala teda tri oblasti, ktoré sú pri autizme narušené:
-komunikáciu, sociálnu oblasť (reakcie na situácie) a hru (imitáciu).
Nasledoval veľmi podrobný rozhovor so mnou. Už v článkoch predtým som písala, že som sa tentokrát nerozhodla pre pani Jánošíkovú, ale pre pani Lázikovú. Hlavný dôvod bol asi komunikačný. Naozaj už po tomto tragikomickom roku som nemala chuť čakať a chodiť a "vystríhať" kedy bude/nebude v ambulancií. O pani Lázikovej som si čítala len samé dobré recenzie a tie sa mi aj potvrdili. Je to veľmi slušný človek, ktorý zdvíha telefón, ak náhodou nie, hneď napíše sms, dva dni pred termínom si so mnou ešte overila platnosť a dnes ráno mi napísala dokonca nech zoberiem rakete papučky. Mne to prišlo veľmi ľudské a milé a začala som cítiť spokojnosť, že som sa rozhodla pre dobrého odborníka, lebo človeka po toľkých odborníkoch, ktorými prejde, prekvapí napríklad aj taká slušnosť. Nervozita zo mňa vo dverách akosi opadla, aj keď som mala trochu strach ako sa "vrhla" na raketu a začala jej hneď pomáhať s vyzliekaním. No ona sa akosi po prvýkrát rozhodla neprotestovala.
Celé dve hodiny boli ako dve hodiny v nejakom centre s kamarátkou, kde sa moja raketa pohybovala v úplnej pohodičke a bez stresu. Všetko mi dopodrobna vysvetlila, odpovedala na všetky otázky, prebrala so mnou možné príčiny. Vyzdvihla prácu našej logopedičky a ja som sa znovu utvrdila v tom, že každá zmena, aj tá ktorej sa bojíte, Vás môže posunúť vpred. Som veľmi rada, že som dala na svoju intuíciu a pred polrokom zmenila logo a taktiež, som rada, že raketa nenaplnila "proroctvá" a tvrdenia vyslovené rôznymi odborníkmi. Pre dnešok bol typický detský autizmus vylúčený a to najmä kvôli reči, ktorá u "tých echt pravých" autistov nabieha neskôr. Aspenger by to tiež nemohol byť nakoľko nemá špecifické témy ani záujmy, ktoré sú pre nich "typické". Ak by to niekedy v budúcnosti bol autizmus, ostáva už len "atypický", ale napriek tomu, sa prikláňa k narušenej komunikačnej schopnosti. Práce budeme mať s ňou stále veľa, aj vzhľadom na pozornosť či slabšie porozumenie, ale regres by už nemal prísť. Odišla som od nej neuveriteľne vyrovnaná a pokojná a samozrejme šťastná.
Takže Vám ešte raz všetkým ďakujem. Napíšem možno ešte pár článkov a tipov ako pracujem ďalej s raketou alebo ako postupujeme, ale na dnes už len vyložené nohy a horda čokolády.
❤️🙏🏻