Presne tak.

Toto je moje novoročné predsavzatie. 

Nikdy som si nedávala žiadne, ale tento rok bude iný. Tento rok je zlomový nielen pre mňa, ale hlavne pre moju dcéru. Mám presne 365 dní od dnešnej diagnostiky do ďalšej. 

Dnes sa to oficiálne nazvalo NKS, takže väčšina čitateľov tohto článku si povie: "Veď to nie je také strašné ako to vyzerá." alebo: "Veď má len 21 m." alebo "Blá, blá..."

Ale každá mamina, ktorá mala alebo má dieťa s NKS vie presne, že v dvoch rokoch sa správalo dieťa ako dieťa s PAS. U niektorých detí príznaky zmizli, u niektorých ostali.... Žiadny normálny diagnostik neoznačí dieťa v dvoch rokoch ako dieťa s PAS. Je to teda 50:50. Doslova: Všetko alebo nič....

Aj moja malá raketa má také svoje "muchy", ktoré buď časom zmiznú napr. nástupom komunikácie alebo (v tom horšom prípade) nám ďalšie pribudnú.

Obdobie "opušťákov" a depresií, som musela rýchlo rozdýchať, pretože čas ide proti nám. Pretože včasná intervencia je včasná intervencia a ja nechcem strátiť už ani minútu. Každá mama, ktorá sa ocitla v mojej koži, keď mala taký čudný pocit, že toto by malo moje dieťa robiť a toto nie, si určite prečítala xy článkov o tom, ako je dôležité začať skoro. A veru, že je.

  • Do 3 rokov je kľúčové obdobie, kedy môžeme u detí "aktivovať" xy schopností, ktoré bežné zdravé dieťa prirodzene má a ktoré "rizikovému" dieťaťu chýbajú.
  • Do 6 rokov je hranica, kedy sa Vám môže dieťa rozrozprávať, pretože potom sa "uzatvárajú" synapsy a reč už nemusí naskočiť... 

Dnes je to NKS. O rok, to môže byť niečo iné. Dovtedy sa môže  veľa veci zmeniť, či už k lepšiemu alebo k "horšiemu". Všetko je to len na mne a mojej dcére. 

Poviem Vám takýto strach a rešpekt som nemala ani na skúške z paralelného programovania. Tu nie sú žiadne výhovorky. Tu som len ja a moja dcéra. 

Rozhodla som sa, že sa o túto moju cestu s Vami podelím. Chcem, aby ste ma podporili, pokarhali prípadne usmernili... Hlavne je iba to, aby som svoju dcéru "potiahla" čo najďalej... Takže pome nato...