Raketa a ja…

Píšem po veľmi dlhej dobe, ale myšlienkami často úletim sem, kde som hľadala svoje prvé útočisko. Píšem ako z iného sveta, z inej doby, lebo to čo sme prežívali je nasa minulosť. Boľava, preplakana, ale išla by som do toho znovu a zas a len kvôli nej a sebe…

Je nám teraz fajn. Rozpráva, hra sa, teší sa, odvráva, škrieka aj sa hnevá, ale  je to všetko pre mna akosi ok. Stále mame  kopu prace pred sebou, ale vždy si poviem vetu, čo tá trapi teraz o rok nebude problém… Raketa je v školke už stará večera, všetky učiteľky ju poznajú, majú sa na ratu, keď ju majú v triede, Ďakujem za správne prísne pani učiteľky, ktoré ju ani po dvoch mesiacoch ustavičného placu a pocikavania nevysupli z kolektívu. O diagnóze NKS a ADHD som sa nezmienila, aj keď to, že navštevujeme logo už netajím. Že je živšia a svojskejsia ako ostatne som nemusela ani prezrádzať, pretože nikto nie je ani hluchý ani slepý. už sa zato “nehanbím”. sme to my, takéto pojasene, vždy a všade nás je plno… 🤷‍♀️ Pridala som rakete aj krúžok grafomotoriky u nás v TT.  Neviem raketu správne naučiť držať ceruzku. aj keď sa snaží a rada vyfarbuje drží ju akosi cudne všetkými prstami. Skúste sa aj vy popýtať vo svojom okoli v CPPP, či take niečo nemajú, ak máte s tým problém… My každý deň cvičíme pár stránok, grafomotoriky, ale nešlo nám držanie stále… Uvidíme či toto pomôže. Je tam malo detičiek asi 4-5 a dve pracovníčky. Mala miluje hociaku zmenu svojej bežnej škôlky tak sa sem vždy veľmi teší…je to určené primárne pre predškolákov a trva to iba polroka 1x za týždeň...

o kamarátoch tak priamych nemôžem ešte hovoriť, aj keď deti ju veľmi rady zdravia, špeciálne chlapci ju majú radi, zdravia a volaju do kuchynky variť korytnačky alebo sekať tehlu🤷‍♀️ páči sa im na nej,že je vycvicena, splachovacia a nezaluje po každom údere… zato na ňu obcas počujem deti žalovať😬😬co vytvára niekedy komické situácie… raz jeden spolužiak v satni o štyri hlavy väčší od mojej rakety a 5x širší hovorí otcovi: tato, raketa má zbila, ach jaj, dohováram jej: reku prečo? smiechy sme mali s jeho tatinom schované za vážne tvare,raketa: on mi roztrhal papier, jeho otec: a to prečo? lebo ona mi popisala papier… ok uz sme sa smiali nahlas, ale ja tak úprimne od srdca od radosti, lebo riešime iba “toto”… teraz sú z nich najlepsi kamosi, a aj keď sa potlcu, vždy keď sa vidia, začnú sa naháňať alebo skákať, jasit… a ja len v duchu počujem svoju mamu: je cela po tebe, len s chlapcami sa ťahá… hmmm oú jeee tesim sa puberta, ale čo ja mám čo kritizovar, veď aj ja som skončila  v čisto mužskom kolektíve 🙈🤦‍♀️

Drzte sa maminy bojovníčky, my teraz pracujeme u logo na príbehoch, Kde-bolo tam bolo, na shubi sú celkom pekne obrázkové príbehy, ale drahe jak… . o tom popíšem ešte viac. želáme vám všetky pevne nervy, game over ešte nie je, ideme ďalej.