Z 3D do 2D alebo zlepšujeme, čo sa dá...

Neviem, či to na tejto fotke budete dobre uvidíte, ale to sú naše nové úlohy. 

Pečiatky to Vám je topka, kúpite ich v tých obchodíkoch s blbosťami a môžte ich použiť na všeličo. Niekedy iba tak za odmenu dáte pečiatku na ruku-hlavu-nohu-líca, inokedy pečiatkujete po papieri, aby ste ho celý zaplnili, inokedy "zle" zatvoríte pečiatku inou farbou vrchnáka a čakáte, či si to Vaše čudné deco všimne, inokedy ich schováte a postupne vyberáte, aby si pýtalo "ešte"... Mega spôsobov sa to dá využiť, ale verte ja som pred raketou poznala iba jeden. Bachnúť pečiatku a hotovo... Fantázia mi však pri nej začína pracovať o sto dvesto...

Pečiatkovali sme už skôr, je to fakt celkom dobrý spôsob ako udržať pri niečom dieťa, ale teraz sme dostali k tomu úlohy. Doteraz sme veľmi veľa pracovali s reálnymi hračkárskymi zvieratkami, puzzlami, farby sme triedili podľa paličiek, ktoré si reálne chytila do rúk, priraďovanie guličiek k farbám a pod. Teraz budeme prakticky robiť to isté, len k tomu budeme pridávať "ťah" rukou... v našom prípade ide o úlohy napríklad ako:

1. robenie kruhov okolo rovnakých pečiatok. K tomu môžete pridať napr. nech to urobí rovnakou farbou ceruzky a pod. (na obrázku vyššie mala zakrúžkovať princeznú ružovou farbou, okuliare modrou)

2. postupne prechádzať na spájanie dvoch rovnakých obrázkov čiarou.

3. Urobiť kruh a ona musí "vyďobkať" ceruzkou bodky, ale iba do kruhu, nie mimo neho... (tak toto vôbec ešte nedáva)...

 Môžete skúsiť aj Vy. Mne už dochádzali nápady a som rada, že ma špeciálna pedagogička znovu nejakými "zaúkolovala". Okrem toho máme trénovať pozornosť ale opäť viac už cez 2D obrázky - nájdi rozdiel medzi dvomi jednoduchými obrázkami alebo ukáž na obrázku to a to alebo hľadanie vecí s porozumením na obrázku: ukáž s čím sa utriem, ukáž s čím si umyjem ruky, ukáž čo si môžem obuť... Je to ťažké podľa mňa, ale reálne vidíte, ktorým otázkam, slovesám dieťa už rozumie. 

Pri tomto sa odnaučíte pýtať sa "dovšeobecna". Aj ja som sa odnaučila pýtať sa do "všeobecna". Už ani syna sa nepýtam: "Ako bolo v škôlke" - lebo odpoveď bola vždy rovnaka - "Dobré"... Už začínam s otázkou, Čo ste dnes robili? Čo si mal na obed? Vedľa koho si spal? Ako ste sa s chlapcami hrali? Boli ste na prechádzke? Takto sa dozviem všečičko, lebo ho prakticy navádzam na odpoveď... Super metóda, lebo ja som si ani neuvedomila, koľko mi dieťa nepovie, keď mu dám obyč otázku "ako bolo v škôlke..."

Dnes bol mega super deň. Boli sme u logo a dostali sme veľkú pochvaľu za krásnu spoluprácu za stolom. Na vlastné oči som videla ako slovo mladá šikovná logopedička dokáže z dieťaťa  vytiahnuť... Dostali sme ďalšiu kopu úlohu, samozrejme zase ťažších, už vymýšľam stratégie ako sa s tým popasovať, tak Vám o tom budem priebežne písať a možno to niekomu, kto sa trápi so slovami a rečou, tiež pomôže... Ale žiaľ u nás to vyzerá na dyspraxiu.. WTF čo to je, že? Neviem o tom ešte poriadne (idem prečítať celý internet), ale v skratke je to o tom, že raketa sa snaží o 106, ale jej artikulačné svaly ju neposlúchajú...  Moja malá raketa... "študentka od plienok"... Dys-nedys, hlavne, že mi raz "vraj" budeš rozprávať...