Ahojte.
Tazko sa mi zacina pisat príspevok. Rodicia sa rozviedli ked som mala 14. Par krat sa otec este zastavil, ale 22 rokov sme sa nevideli. Pred 6timi rokmi som si nasla na neho mailovy kontakt a vymenila par mailov, nasledne ma na facebooku vyhladala jeho dcéra a sme priateľmi na face.
Zomrela vsak babka ( otcova mama), mam na nu pekne spomienky a teda oznamili to mne a bratovi. Ist/neist na pohreb? Ake to bude stretnutie po 22 rokoch?
Mam milion pocitov, myšlienok...
Ísť. Kym tam prídeš budeš síce v strese, to ale opadne a vystrieda pokoj a vyrovnanosť. Kým sa s ním nestretnes, budeš to mat v sebe nedoriesene a bude to stále nad tebou visieť. Nechcem vyznieť necitlivo, ale bude to "dobrá príležitosť" prelomiť ľady. Žiadne umelé stretnutie, bude tam viac ludi, nielen ty a on a konverzácie tak budú prirodzenejšie.
Na kar sa ozaj nechystame. Pojdeme s bratom na otocku. A do Ciech... budeme mat cestu dlhu este domov.
Tiez rozmyslam, ze by som rada otca videla živého.
A nie na jeho pohrebe...
Vsetky mate rozumné názory. Nejak to dám.
Manzel len poznamenal, ze ides na pohreb babke, ktoru si 22 rokov nevidela. Nebráni mi, ale asi ma tiez všelijaké myšlienky.
Išla by som. Nemáš čo stratiť. Ak nepôjdeš, môžeš to časom ľutovať, že príležitosť bola a nevyužila si ju. Len nemaj od toho príliš velké očakávania, aby si nebola sklamaná.
Neviem ake to bude,ale sla by som