V roku 1992 bol Valným zhromaždením OSN na  Konferencii v Rio de Janeiro 22. marec vyhlásený ako Svetový deň vody.  Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia  informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody - na uplatňovanie odporúčaní v dokumente Agendy 21 (Akčný program UNCED prijatý na Konferencii OSN k životnému prostrediu a rozvoju z júna 1992 v Riu de Janeiro) a vytýčili konkrétne aktivity na úrovni svojho štátu.  Minuloročný Svetový deň vody bol tematicky zameraný na „Vodnú spoluprácu“, čím priamo nadviazal na vyhlásený Medzinárodný rok vodnej spolupráce.           Veď "bezbariérový" prístup k čistej vode, je základom pre uspokojovanie ľudských potrieb. Voda vo svete musí byť rozdeľovaná  spravodlivo. Tieto výzvy a problémy poskytujú veľkú príležitosť na medzinárodnú vodnú spoluprácu a riešenie problémov s nedostatkom pitnej vody a zodpovedajúcu sanitáciu. Kampaň na podporu medzinárodnej vodnej spolupráce je zameraná na podporu inovatívnych riešení v starostlivosti o vodné zdroje, ich optimálne využívanie a zachovanie pre budúce generácie, na právne, etické, sociálne a inštitucionálne aspekty. Nedávne rokovania reprezentantov OSN, ktorí koordinujú záležitosti súvisiace s problematikou vody (UN-Water), sa konalo pri príležitosti "World Water Week" v Štokholme. Zaoberalo sa aj prípravou Svetového dňa vody 2014. Táto medzinárodná akcia sa koná každoročne 22. marca a jej cieľom je zvýraznenie významu vody pre ľudstvo, upozornenie na udržateľné riadenie zdrojov sladkej vody.  Na rokovaní bolo potvrdené, že hlavnou témou v roku 2014 bude problematika spotreby vody a energie. Bolo odsúhlasené motto "Water and Energy". Cieľom Svetového dňa vody je pripomínať si dôležitosť a význam vody, upozorňovať na stav vôd a viesť ľudí k ich ochrane.  Pri používaní vody sa totiž zväčša ani veľmi nezamýšľame nad tým, odkiaľ voda pochádza alebo, ako dlho jej zásoby vydržia.  Nad ľudstvom visí veľmi, veľmi reálna hrozba, lebo spotreba vody každý rok stúpa. Vo vyspelom svete človek denne spotrebuje okolo 160 a viac litrov vody na konzumáciu a hygienu. Voda je najbežnejšia kvapalina, nevyhnutná pre život ľudí, zvierat a rastlín. Túto čistú, bezfarebnú kvapalinu pozná dôverne každý z nás. Zatiaľ ešte stále považujeme vodu za samozrejmosť a jej dôležitosť vieme oceniť len málokedy. Až 97,4 % svetovej vody predstavuje slaná voda oceánov a morí a iba zvyšných 2,6 % predstavuje pitnú vodu, ktorá musí postačovať pre 7 miliárd ľudí na Zemi. V roku 2014 OSN v úzkej spolupráci s členskými krajinami a ďalšími zainteresovanými organizáciami zameriava svoju pozornosť na prepojenie vody a výroby energie. Zvlášť potom na nerovnomernosti distribúcia distribúcie vody a prístupu k nej predovšetkým z pohľadu vyše jednej miliardy ľudí, ktorá žije v slumoch a vidieckych oblastiach bez rozvodov elektrickej energie, ktorá doposiaľ nemá prístup k bezpečným zdrojom pitnej vody, odpovedajúcim hygienickým podmienkam, ktorá zároveň prežíva bez dostatočných zdrojov potravín a energií. Veď každých desať minút na svete zomrie osem ľudí z dôvodu závadnosti alebo nedostupnosti pitnej vody. V niektorých krajinách existoval určitý rámec hodnotiaci kvalitu pitnej vody už od konca 19. storočia a bol určený na kontrolu masívnych epidémii brušného týfu a cholery. V súčasnosti má každá krajina Európy národné predpisy pokrývajúce rôzne aspekty kvality vody, pričom pri ich tvorbe vychádza z odporúčaní ...(SZO) a európskych smerníc. SZO publikovala tri Odporúčania pre kvalitu pitnej vody. Od 2. polovice 20. storočia sa zohľadňujú pri hodnotení zdravotných následkov v súvislosti s pitnou vodou aj tzv. stredno a dlhodobé ohrozenia, ktoré sú chemického charakteru a sú výsledkom niekoľkomesačnej, ročnej alebo desaťročnej otravy. V roku 1983 boli SZO stanovené požiadavky na hodnotenie 59 prioritných škodlivých látok, z nich bol pre 44 stanovený odporúčaný limit. Odporúčania z roku 1993 zahŕňajú 128 prioritných zdraviu škodlivých látok, zdvojnásobil sa rozsah toxických látok, hlavne pesticídov a vedľajších produktov dezinfekcie. Smernica rady 98/83/ES o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu od roku 2003 ustanovuje parametrické hodnoty pre mikrobiologické, chemické a indikačné ukazovatele. Požaduje od členských štátov pravidelný monitoring.Pre overenie mikrobiologickej kvality vody sa vykonávajú zistenia o prítomnosti indikátorov fekálneho znečistenia. V prípade chemických látok sa odporúčané smernicové hodnoty stanovujú podľa typu ich účinku. V prípade látok s prahovým účinkom, kde sa toxický účinok prejaví až po prekročení prahu, sa stanovuje na základe tzv. tolerovateľného denného príjmu, čo je množstvo chemických látok, ktoré môžu byť požité vodou alebo jedlom počas života bez ohrozenia zdravia. U látok s bezprahovým účinkom, kedy teoretické riziko ohrozenia zdravia vzniká pri akejkoľvek expozícií sa limitné hodnoty odvodzujú od prijateľnej miery rizika.   Dezinfekčné prostriedky sa do pitných vôd pridávajú už viac ako 60 rokov. Ich aplikácia vedie k významným zmenám chemických vlastností vody. Najčastejšie sa používajú dezinfekčné prostriedky na báze chlóru.  Na Slovensku je téma chlórovania vody tabuizovaná, alebo až trestuhodne zľahčovaná, resp. jej šíritelia až zastrašovaní. Ľuďom však treba povedať aj iný vedecký pohľad, ktorý vychádza z poznatkov medicíny postavenej na dôkazoch. ČoAký? Že, samotný chlór po aplikácii na dezinfekciu vody môže vytvárať s inými prirodzenými organickými zlúčeninami halogénované vedľajšie produkty, trihalometány a iné, ktoré majú dokaázateľné karcinogéne (príčina rakoviny) účinky, aj keď samotný chlór nie je rakovinotvorný.  Mlčí sa však o tom, že v zahraničí je zaznamenávaný trend distribúcie pitnej vody bez chlóru. Dôvodom sú oprávnené obavy zo vzniku vedľajších produktov dezinfekcie, ich toxických, až karcinogénnych účinkov a snaha zachovať senzorické vlastnosti vody, prijateľné pre spotrebiteľa. Skúsenosti s prevádzkou vodovodných systémov bez chlórovania v zahraničí i z Českej republiky potvrdzujú, že za určitých podmienok je možná distribúcia pitnej vody aj bez použitia chemickej dezinfekcie prípadne bez zachovania jeho rezídua v sieti. Veď vo Švajčiarsku sa voda nesmie "čistiť" chlórom od 1. januára 2005. Na Slovensku sa doposiaľ nevenovala väčšia pozornosť možnosti udržania zdravotnej bezpečnosti pitnej vody bez použitia chlóru. Historický zlom, keď voda teoretický prestala byť neovládateľným rizikom vzniku a šírenia prenosných ochorení nastal 25. 09. 1908  v USA, keď prvý krát  bola použitá dezinfekcia pitnej vody chlórom v jatkách. Slovensko dodnes od tejto metódy neupustilo. Je lacná, a následky sa prejavujú až vo vyššom veku, čiže po cca šesťdesiatich rokoch jej pravideľlného pitia.  Naša legislatíva garantuje bezpečenosť vody len do 65. roku života občana... Dezinfekcia pitnej vody okrem nesporného úžitku v ochrane zdravia obyvateľstva, priniesla aj problém vedľajších produktov dezinfekcie chlórom v podobe spomínaných trihalometanov, ktoré vznikajú pri dezinfekcií vôd s vysokým obsahom organických látok huminového pôvodu a majú charakter dokázaných karcinogénov. Sú to trihalometany, tetrachlorid uhlíka, dichlórbrómmeta a bromoform. Prostredníctvom pitnej vody, okrem mikroorganizmov rôzneho druhu čo sa týka pôvodu, patogenity a virulencie, sa do organizmu človeka môžu dostavať chemické látky prírodného, ale aj antropogénneho  pôvodu, ktoré svojimi účinkami môžu zvyšovať riziko poškodenia zdravia obyvateľstva.  V závislosti od toxicity kontaminujúcich chemických látok, ich koncentrácie a dĺžky expozície poškodenia zdravia sa môžu prejavovať ako akútne, subchronické  a chronické. Z akútnych poškodení zdravia je to predovšetkým dusičnanová methemoglobinémia, ktorá môže vniknúť po konzumácií dojčeneckej stravy pripravovanej z vody s vysokým obsahom dusičnanov. Chronické poškodenie zdravia môže byť spôsobené  dlhodobo nadmerným príjmom chemických, pre ľudský organizmus škodlivých látok. Jedná sa  o mikroprvky vo forme aniónov, katiónov alebo ich zlúčeniny, ako napr. ortuť a kadmium, arzén, olovo a kyanidy, ktoré môžu byť príčinou veľmi závažných ochorení, až úmrtí.   Okrem už spomínanej dusičnanovej methemoglbinémie, dusitany a dusičnany sa podieľajú  ako prekurzory na tvorbe silne účinných  karcinogénnych látok, ktoré zvyšujú riziko nádorových ochorení tráviaceho systému a močového mechúra.  V literatúre sa uvádza aj vzťah dusitanov k výskytu nádorových ochorení lymfatického systému.  Samostatnou skupinou chemických látok závažných  z pohľadu zdravotného rizika, ktoré sa prostredníctvom pitnej vody môžu dostávať do ľudského organizmu, sú pesticídy vrátane herbicídov, ale aj insekticídov. Zvlášť nebezpečnou skupinou pesticídov sú pesticídy na baze organofosfátov a chlórované uhľovodíky, ktoré sú takmer biologický neodbúrateľné s kumuláciou predovšetkým v tukovom tkanive. Dnes už zakázanú skupinou nebezpečných toxických látok tvoria polychlórované bifenyly a terfenyly. Pri posudzovaní  zdravotných rizík pitnej vody nie je možne opomenúť ani rizika rádiologické, ktoré majú priamy súvis geolóogickým podložím zdroja pitnej vody. Stačí si otvoriť mapu rozmiestnenia radónu a porovnať s mapou vodovodných potrubí (ktorých väčšina je už dávno po svojej životnosti) a pri sprchovaní dýchame aj rádioaktívny radón, ktorý môže spôsobiť rakovinu pľúc aj u nefajčiara. Dezinfekcia teda nemôže byť jediným  prostriedkom na dosiahnutie zdravotnej bezpečnosti pitnej vody, ale je len súčasťou celého komplexu systémových krokov zabezpečujúcich minimalizáciu rizika poškodenia zdravia obyvateľstva od ochrany zdroja vody, cez u úpravu vody až po dodávku spotrebiteľovi.  Známy je tiež výrok niektorých slovenských lobbistov lobujúcich za sprivatizované vodárenské spoločnosti, za výrobcov minerálnych vôd a nealkoholických nápojov: “Tvrdá voda, mäkké cievy“, alebo známy výrok bývalého ministra zdravotníctva Richarda Rašiho "Pite zdravú vodu, vodu z vodovodu", ktorý dnes sedí na mieste podpredsedu predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktorý vlastne ľuďom "radí" piť vodu, lebo obsahuje minerálne látky potrebné napríklad k stavbe kostí v podobe vápnika a horčíka pri srdcovocievnych ochoreniach. To, že sa anoragnický vápnik ukladá v tele v podobe kalcifikátových plástov a zužuje priesvit ciev, čím ohrozuje samotného človeka infarktom myokardu, cievnou príhodou a pod., o tom sa už nehovorí. Ani o ľadvinových či žlčníkových kameňoch. Ak sa niektorí lobbisti oháňajú aj Svetovou zdravotníckou organizáciu, že to práve ona nariadila, aby voda obsahovala minerálne látky, tak zabúdajú povedať, že toto odporúčanie je adresované krajinám s extrémnou chudobou. Veď SZO každoročne napríklad tiež odporúča pred sezónnu chrípkou, aby si jej členské krajiny vytipovali aj hromadné pohrebiská (masové hroby), v prípade smrtiacej pandémie chrípky. Nedostatočný prijem pitnej vody môže vyvolať vážne poškodenie stavu, v extrémnych prípadoch, po dehydratačnom šoku, môže dôjsť dokonca k úmrtiu. Preto pre pitný režim sa odporúča len čistá, filtrovaná voda, lebo vápnik, horčík, železo a pod., človek dostáva v podobe organickej stravy, ktorá jeho telo "nekameňuje". V roku 2012 bolo na Slovensku pitnou vodou z verejných vodovodov zásobovaných 88,37 % obyvateľov. Najvyššie percento  napojených obyvateľov na verejný vodovod mal Bratislavský kraj – 97,75%, najmenej napojených obyvateľov bolo v Prešovskom kraji – 78,83%. Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov na Slovensku predstavovalo v roku 2012 88,37 %. Z výročných správ regionálnych úradov verejného zdravotníctva na Slovensku vyplýva, že aj keď čoraz viac obyvateľov sa z ekonomických dôvodov odpája od  verejných vodovodov, resp. ak sa aj v obci nachádza novovybudovaný verejný vodovod, obyvatelia sa nepripájajú a radšej využívajú ako zdroj pitnej vody vlastnú studňu. Ďalej je evidentný pokles spotreby pitnej vody z verejných vodovodov, kde sa predpokladá, že obyvatelia využívajú ako doplnkový zdroj vody, vodu z vlastnej studne alebo uprednostňujú kupované balené vody.  Najvyššia spotreba vody v domácnostiach bola v roku 2007 evidovaná v Bratislave – 150 l.obyv-1.deň-1a najnižšia v oblasti Námestova a Starej Ľubovne 55 l. obyv-1.deň-1. Priemer v roku 2007 bol 89,9 l. obyv-1.deň-1. V roku 2008 dodávky vody domácnostiam opäť poklesli a špecifická spotreba vody sa znížila na 87,3 l. obyv-1.deň-1. Je to alarmujúci stav predovšetkým preto, že vysoké ceny pitnej vody vedú obyvateľov k budovaniu vlastných zdrojov pitnej vody, ktorej kvalita je vo väčšine prípadov ďaleko za hygienickými normami. K poškodeniu zdravia požívaním alebo používaním pitnej vody môže dôjsť najmä vodou kontaminovanou patogénnymi a podmienene patogénnymi organizmami ako sú: vírusy, baktérie, prvoky a črevné parazity. Z epidemiologického hľadiska sú najzávažnejšie mikroorganizmy spôsobujúce alimentárne nákazy. Vodou sa šíria predovšetkým pôvodcovia  črevných nákaz, najmä brušného týfu, baktérialnej baktériálnej dyzentérie, cholery, antraxu, leptospiróz, virusovovej hepatitídy A, enteroviróz, parazitárnych a iných ochorení. Tieto agensy sa dostávajú do vody s výkalmi a močom chorých ľudí, dnešná voda je plná anabolík, antibiotík, zvyškov drog. Patogénne a fakultatívne patogénne druhy baktérií môžu prežívať  vo vode aj niekoľko mesiacov, no spravidla sa nerozmnožujú, naopak ich počet klesá. Preto sa použitím kontaminovanej vody prenášajú predovšetkým nákazy, ktorých pôvodcovia sú pre človeka virulentní (pôvodcovia týfu, paratýfu) a na vyvolanie choroby  ich stačí už veľmi malé množstvo.  Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)  začala v roku 2004 presadzovať nový trend preventívneho spôsobu manažmentu vodovodného systému na základe komplexného hodnotenia a manažmentu rizík od zberného územia zdroja až k spotrebiteľovi v rámci  hodnotenia a kontroly rizika vo všetkých bodoch vodovodného systému.  V 3. vydaní smerníc sa zavádza nový pojem „Plán bezpečnosti pitnej vody“ - Water Safety Plan. K zámerom WHO sa v roku 2005 pridáva medzinárodná organizácia vodárenských spoločnosti  IWA a v Bonnskej charte o bezpečnej pitnej vode  zdôrazňuje, že systémy zabezpečenia pitnej vody by nemali byť založené len na kontrole vody na konci vodovodnej siete porovnaním výsledkov analýz so stanovenými kritériami, ale v manažmente vodovodných systémov by mal byť zavedený taký spôsob kontroly, ktorý bude hodnotiť a kontrolovať  riziká vo všetkých bodoch vodovodného systému. Hlavný cieľ bonnskej charty vyjadruje heslo: „Dobrá, zdravotne bezchybná pitná voda, ktorá ma dôveru spotrebiteľa“.   Naozaj, dobre sa to číta, keby... A opäť si pomôžme verifikovateľným príkladom: "Z rizikových (nevyhovujúcich) zdrojov je pitná voda dodávaná pre 61,7% obyvateľov okresu Svidník, čo znamená, že len 15,8% obyvateľov má prostredníctvom verejného vodovodu dodávanú pitnú vodu z vyhovujúceho zdroja. V okrese Stropkov je pitnou vodou z verejných vodovodov zásobovaných 76,6 % obyvateľov. Až 60,90% obyvateľov okresu požíva pitnú vodu z nevyhovujúcich povrchových zdrojov. Len 15,7 % obyvateľov má pitnú vodu z verejných vodovodoch s vyhovujúcimi zdrojmi", uvádza sa v správe príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva.         Svetová zdravotnícka organizácia  v roku 2004 vydala  zoznam hlavných patogénov  prenášaných vodou a ich hygienicky význam, podľa ktorého sa pitnou vodou prenáša 9 druhov patogénnych s vysokým zdravotníckym rizikom, 6 druhov vírusov, 7 druhov prvokov (Protozoa)  a 2 druhy červov (Helminti). Vo všetkých prípadoch sa jedná o patogénny s vysokým zdravotníckym rizikom. OSN rezolúciou  z 28. júla 2010 vyhlásilo čistú a zdravú pitnú vodu a hygienu za základné ľudské právo, ktoré je podmienkou napĺňania ostatných ľudských práv. Na ministerskej konferencií v Londýne roku 1999 bol prijatý protokol o vode a zdraví, ktorý  Slovenska republika prijala a ratifikovala v roku 2001, podľa ktorého každý štát si ma do dvoch rokov stanoviť vlastné národné ciele na ochranu ľudského zdravia a zlepšenia životného prostredia prostredníctvom lepšieho využívania vody. Otázka prístupu k pitnej vode sa v našich podmienkach zdá irelevantná. Je skutočne irelevantná? Za adekvátny prístup k pitnej vode sa vo všeobecností považuje dostupnosť najmenej 20 litrov pitnej  vody na osobu a deň zo zdroja vzdialeného najviac 1 km od miesta pobytu. Z pohľadu na vyššie uvedené skutočnosti je možné polemizovať či stav v zásobovaní obyvateľov okresov  Svidník a Stropkov v predchádzajúcom období, je možné považovať za štandardný, ak boli využívané ako zdroje pitnej vody pre hromadné zásobovanie povrchové toky s vysokým rizikom chemickej a mikrobiologickej kontaminácie. Ak hovoríme o vysoko rizikovom stave, potom by sme museli pripustiť  porušovanie základných práv človeka, ktorý bol takému riziku vystavený. Predpovede hovoria, že v roku 2025 dve tretiny ľudí nebude mať prístup k pitnej vode. A je paradoxné, že mnohé spoločenstvá aj v tomto vidia príležitosť pre ekonomický rast. Fortune Magazine z mája 2000 píše: „Voda bude v 21. storočí to, čo bol olej v 20. storočí. Bude to vzácna tekutina, ktorá bude rozhodovať o bohatstve krajiny. Tak, ako olej, ani voda nemá náhradu"! Podľa správy Generálneho zhromaždenia Organizácie Spojených Národov z roku 2000, v roku 2015 bude 1,2 miliardy ľudí bez pitnej vody Avšak pre mnohých voda nie je niečo, čo sa musí kupovať a predávať. Voda bola považovaná vždy pre všetkých ako niečo prirodzené, a nielen pre človeka, ale aj pre zvieratá a tiež pre rastliny. Vždy bola verejnou záležitosťou. Pod vplyvom Svetovej obchodnej organizácie (WTO)  a jej Generálnej sekcie obchodu a služieb (GATS) aj používanie vody bude pod vplyvom nových pravidiel. Pravidlá umožňujú spoločnostiam „predávať a kupovať“ práva o vode v krajine ich výberu. Prvá veľká vojna o vodu sa v tomto storočí uskutočnila v Bolívii, keď Svetová Banka odmietla poskytnúť 25 miliónovú pôžičku, pokiaľ tieto služby nebudú sprivatizované. Lenže, keď tieto služby prebrala firma Bechtel z USA v meste Cochabamba, ceny vody sa zdvojnásobili. Ľudia vyšli do ulíc a začali štrajkovať a táto firma musela odísť. Firma sa začala súdiť s bolívijskou vládou o 25 miliónov dolárov. Nepokladám preto za morálne, nehovoriac už o odbornosti, aby sa do kampane proti používaniu úpravy vodou prostredníctvom reverznej osmózy zapájali ľudia, ktorých objektivita, odbornosť a nestrannosť je naklonená na stranu tých, ktorí vodu "len" predávajú. A keďže úprava, investície do nových technologií technológií úpravovní vody určenej do vodovodnej siete stoja veľké financie, je jednoduchšie si "dať" zľaviť kritériá výšky obsahu hodnôt niektorých látok, kúpiť si niekoľkých predajných odborníkov, ktorí sa budú pretekať v zdôvodňovaní čohokoľvek. To, že šíria strach, obavy, že vedome klamú, je jedna stránka mince, ale to, že ľudí svojimi nezodpovednými vyjadreniami ohrozujú na zdraví, alebo aj životoch, to je neprípustné.  Priemerný človek za život vypije až 65 000 litrov. Čo však s anorganickými  minerálmi, ktoré voda vo väčšej či menšej miere obsahuje? Tie, čo telo nespotrebuje vo svoj prospech, vylúči (pot, moč, dych), alebo uloží po celom organizme - žlčníkové, ľadvinové kamene, v rohovke, v srdci, cievach (kôrnatenie tepien) a bunkách artritída, sluch, nervový systém, nedostatočné okysličovanie buniek. Viete koľko organického vápnika obsahuje mak, mlieko, syr, ale aj brokolica, kapusta a losos? Alebo horčík, ktorý tiež tak často spomínajú naši niektorí "odborníci". Prečo nepriznajú a nerobia osvetu, aby ľudia konzumovali  špenát, fazuľu, hrášok, orechy a celozrnné výrobky, ktoré ho  obsahujú vo vysokom množstve? Viete koľko anorganických minerálov prejde počas nášho života ľudským telom? Odhaduje sa, že až okolo 200 kilogramov. Zaujal ma článok doc. MUDr. Juraja Filla, CSc., primára Urologického oddelenia univerzitnej Univerzitnej nemocnice v Bratislave, ktorý sa zastal pitia upravovanej vody prostredníctvom reverznej osmózy. Zaujímavou bola aj informácia, že už osem rokov nevarí jedlo a nepije žiadnu vodu, len tú, ktorá je upravená reverznou osmózou. Na druhej strane ma tiež zaujal článok vedúcej odboru kvality vôd a environmentálnej politiky BVS, ktorá vystríha ľudí pred pitím takto upravenej vody. Veď aj titulok svedčí buď o absolútnej neznalosti, alebo vedomého zavádzania. Ako si potom vysvetliť, že v roku 2007 viac ako 40 percent amerických domácností si čistí vodovodnú vodu reverznou osmózou. [Zdroje: Discovery , EPA ]? Vedecký časopis Medline Plus jeho tvrdenia potvrdzuje, keď vydal uverejnil článok o tom, že voda upravená reverznou osmózou nielen pomáha telo zbavovať toxických látok a rakovinových buniek, ale je významným pomocníkom aj pre všetkých užívateľov chemoterapie a ožiarenia. Takto upravená voda zbavuje negatívnych vedľajších účinkov a eliminuje baktérie a škodlivé prímesi, ktoré sú pre chorý organizmus vysoko jedovaté. Dokonalá filtrácia organických a anorganických častíc prirodzene odstraňuje z vody aj sodík a preto pomáha ľuďom s vysokým krvným tlakom. Účinnosť filtrácie sa blíži k 100 percentám.  Friedrich Barth z Európskeho vodného partnerstva EWP  sa k problematike pitia nekontaminovanej vody vyjadril, že jedným z veľkých  problémov v Európe sa stáva mikro-znečistenie z liečiv, ale tiež z pesticídov a výživových látok. Podľa neho ide o širokú paletu chemikálií, od pesticídov až po steroidy a hormonálnu antikoncepciu. Hoci v takmer zanedbateľnom množstve, sú spomínané znečistenia prítomné v každom dúšku vody. Dlhodobou konzumáciou však poškodzujú organizmus a zvyšujú rezistenciu vírusov a baktérií voči liečivám. Dr. Robert D. Morris z Medical College of Wisconsin v Milwaukee spoločne s kolegami z Harvard University sa zaoberali pôsobením chlóru na ľudský organizmus. Štúdie poukazujú na súvislosť medzi chlórovanou vodou a karcinogénom hrubého čreva a konečníka. Ďalšími typmi nádorových ochorení, s ktorými je chlór spojovaný, je rakovina močového mechúra, prsníkov, mozgu a pľúc. Podľa ďalších zistení, po 35 rokoch popíjania chlórovanej vody z kohútika, hrozí ľuďom nebezpečenstvo, že ochorejú na niektorú z uvedených chorôb. Ešte nebezpečnejší môže byť chlór pre malé deti a v tehotenstve. Podľa ďalších údajov chlór vo vode z kohútika môže byť príčinou potratov a iných problémov v tehotenstve. Dusičnany môžu spôsobiť syndróm modrých detí a olovo môže spôsobiť spomalenie duševného vývoja. Podľa štatistiky 40-60% olova, ktoré sa dostane do tela detí, pochádza z pitnej vody, pričom olovo môže spôsobiť poškodenie mozgu, vrátane mentálnej retardácie.  Aj Dr. Herbert Schwartz z Cumberland County College vo Vinemane, NJ hovorí že: "Chlór je taký nebezpečný, že by mal byť zakázaný. Chlórovanie vody je ako spustenie časovanej bomby. Rakovina, srdcové problémy, predčasná senilita - mentálna aj fyzická, sú príznaky zapríčinené vodou upravovanou chlórom. Vďaka tomuto starneme – vytvárajú sa symptómy starnutia, ako je kôrnatenie ciev". V závislosti na interakcii s inými faktormi, ako je napríklad  a zásaditosť, voda s tvrdosťou približne nad 200 mg/l spôsobuje zanášanie rozvodnej -  distribučnej siete. Treba myslieť aj na pH vody, ktorý reverzná osmóza upravuje na predpísanú hladinu. Lebo v kontraste, s mäkkou vodou, s tvrdosťou nižšou ako približne 100 mg/l, má mäkká voda väčšiu tendenciu spôsobovať koróziu potrubia, čo má za následok prítomnosť niektorých ťažkých kovov, ako je kadmium, meď, olovo a zinok, v pitnej vode. Do akej miery sa vyskytuje korózia a rozpúšťanie spomenutých kovov závisí teda od pH samotnej vody.  Úprava morskej vody sa robí vo väčšine prípadov už len prostredníctvom reverznej osmózy. Vo svete ich pracuje (sú to pomaly veľké továrne) asi 14 000. Tvorcami reverznej osmózy boli najlepší vedci z NASA. A dnes sa stala úprava vody vo svete takou samozrejmou nevyhnutnosťou, že si nikto nedovolí čo len zapochybovať, nieto ešte verejne vystúpiť proti jej používaniu. Rád sa v priamom televíznom prenose porozprávam s tými, ktorí by ma chceli presvedčiť o opaku. Štát by mal mať eminentný záujem, aby sa všetkým občanom pripojeným na vodovodnú sieť, poskytla finančná dotácia na nákup prístroja, resp., aby bol hradený v plnej výške. Zdroje, ktoré ušetrí zdravotníctvo, sa mu týmto mnohonásobne vrátia. Ak sa ma niekto opýta, či pijem vodu upravenú reverznou osmózou, nemám najmenší problém odpovedať: "Pijem, a so mnou aj celá moja rodina". A vôbec tiež nemám problém dodať, že som si prístroj kúpil v Aquatrende. Jej zamestnanci totiž predávajú zdravotnú pomôcku, a ako zdravotník, som povinný o tom nahlas hovoriť. Keď som kedysi pracoval na Úrade verejného zdravotníctva SR, tak som poskytol médiám  vyhlásenie, že ak sa chce jazero Kuchajda zbaviť každoročného problému siníc, malo by sa vybágrovať. A isté noviny k tomu dodali, že z dobre utajeného zdroja zistili, že som majiteľom bagra. Keď som už v  roku 2004 upozornil médiá, že na Slovensku neexistuje nezávislý kontrolný potravinový  dozor, preto máme najmä v obchodných reťazcoch viac ako nekvalitné potraviny, bol som ministrom Rudolfom Zajacom vyhodený zo zamestnania pre nadbytočnosť. Dnes sa o tom hovorí na najvyšších miestach, ale čo bolo do roku 2011, to si kompetentní nechávajú pre seba. Ubezpečujem preto dnes vodárov, že ak som vlastníkom nejakej reverznej osmózy, tak len tej,  čo mám pod drezom. Škoda času po niečom senzačnom pátrať. Skôr by sa mali zamyslieť nad tým, prečo vedúca odboru kvality vôd a environmentálnej politiky BVS Alena Trančíková tvrdí to, čo renomované, svetové vedecké pracoviská už dávno vyvrátili? Nuž, biznis je nad všetkým, morálkou, ale, žiaľ, aj nad zdravím a životmi našich občanov. 
                                                                                           PhDr. Ivan Bielik, PhD., MPH
                                                                      zástupca vedúceho Katedry verejného zdravotníctva VŠ sv. Alžbety v Bratislave

Niektoré overiteľné a už publikované vedecké výsledky: Luoma H et al.: Riziko infarktu myokardu u fínskych mužov, vo vzťahu k fluoridu horčíka a vápnika v pitnej vode. Acta medica Scandinavica, 1983, 213:171-176.
Marier JR, Neri LC.: Kvantifikácia úlohy horčíka vo vzťahu medzi úmrtnosťou/ chorobnosťou a tvrdosťou vody. 1985, 4 (2-3) :53-59.
 Alexa L et al. [Posúdenie vplyvu minerálov v pitnej vode v oblasti Iasi  a ich vplyvu na výskyt kardiovaskulárnych ochorení.] Revista de igiene Bactériologie, virusologie, parazitológia, epidemiológie, pneumoftiziologie, Seria Bactériologie, virusologie, parazitológia, epidemiológie, 1988, 37 (1) :35-43 Pitie tvrdej vody nechráni pred kardiovaskulárnymi ochoreniami: nové dôkazy z britskej   regionálnej Heart Study. Morris RW , Walker M , Lennon LT , Shaper AG , Whincup PH . Zdroj: Oddelenie primárnej starostlivosti o obyvateľstvo, University College London, Londýn, Veľká Británia. r.morris @ pcps.ucl.ac.uk Zdôvodnenie: Niektoré štúdie priniesli informácie, že všeobecne pitná tvrdá voda, najmä s vysokým obsahom hladiny vápnika a horčíka chráni pred kardiovaskulárnymi ochoreniami! Metodika: Celkom 7 735 mužov vo veku od 40 až 59 rokov bolo skúmaných počas rokov 1978-1980. K dispozícii boli vzorky vody z vodovodu, ktorú doma pili. Táto štúdia potvrdzuje predpoklad, že ani vysoká tvrdosť vody s vysokým obsahom vápnika alebo horčíka a jej pitie nemá nijakú znateľnú ochranu pred ICHS alebo CVD.  Záver: Preto iniciatívy, snahy, odporúčania, ako pridať vápnik a horčík do odsolenej vody, nemajú žiadne   odôvodnenie, na základe    predmetného vedeckého skúmania, ktoré prinieslo takéto jednoznačné  závery.
Diabetológia               Apríla 1997 , Zväzok 40 , Vydanie 5 , pp 550-556 Výskyt detstva diabetes mellitus v grófstve Yorkshire na severe Anglicka, je spojený s prítomnosťou dusičnanov v pitnej vode: ekologická analýza. Zhrnutie: Vzťah medzi výskytom v detstve získanom diabete  (inzulín-dependentný diabetes mellitus) a obsahom dusičnanov v pitnej vode v Yorkshire  skúmal Úrad verejného zdravotníctva.  Populačný register tvorilo  1797  16-ročných  detí s diagnostikovanou cukrovkou v období od 1978 do 1994. Údaje o výskyte dusičnanov boli získané z 9 330 vzoriek pitnej vody testovaných v rokoch 1990 a 1995 v 148 oblastiach zásobovania pitnou vodou. Výskytu diabetu (incidencia) bola pozitívne potvrdená práve z dôvodu zvýšeného obsahu dusičnanov.
Príjem horčíka a rakoviny pečene        Andrzej Tukiendorf  MD, PhD
  Epidemiologické štúdie realizované po celom svete sa zameriavajú predovšetkým           na negatívnu koreláciu horčíka v pitnej vode a rôznych príčin úmrtnosti (cievne, srdcové, všeobecné). Väčšina štúdií potvrdila existenciu príčinného vzťahu, lebo výsledky boli pomerne jednoznačné. Ide o príčiny, ktoré nás musia zaujímať z hľadiska množstva horčíka vo vode, ako konštantného rizika. To znamená, že hlavným cieľom tohto výskumu bolo jasné vymedzenie a objasnenie množstva prítomného horčíka v pitnej vode, ktorý ešte poskytuje telu výživu, ale aj množstva, kedy mu už spôsobuje vážne zdravotné problémy, ako napríklad aj rakovinu pečene. 
 Prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy v pitnej vodePaul Milva , C. Richard Cothern
Vedecké informácie popisujúce výskyt, meranie účinkov na zdravie, technológiu spracovania, hodnotenia rizika a ekonomické dôsledky prítomnosti prirodzene sa vyskytujúce rádionuklidy v pitnej vode.  Boli zisťované v 60 000 verejného zásobovania pitnou vodou. Príslušné údaje o výskyte rádia, uránu a radónu v pitnej vody boli podrobené vedeckým analýzam. Vyšlo, že radón je dôležité sledovať, pretože sa uvoľní napríklad pri sprchovaní, kúpaní vo vani či umývaní riadu a praní oblečenia. Následkom  je jeho vdýchnutie človekom, čo vedie k riziku vzniku rakoviny pľúc.
[Tvrdosť vody v domácnostiach a výskyt  atopického ekzému v Castellon (Španielsko) školské deti]. Arnedo-Pena , Bellido-Blasco J , Puig-Barbera J , Artero-Civera , Campos- Cruañes JB , Pac-so MR , Villamarina-Vázquez JL , Felis-Dauder C.
Zdroj: Sección de Epidemiológia, Centro Salud Pública, Castellón, Španielsko. arnedo_alb@gva.es Tvrdosť vody bola spojená s atopickým ekzémom (AE), prevalencia v dvoch epidemiologických štúdiách vykonávaných medzi školákmi v Anglicku a Japonsku. CIEĽ: Zistiť súvislosť medzi výskytom AE a „domácou“ tvrdosťou vody. METÓDY: Prevalencia AE bola získaná z Medzinárodnej štúdie astmy a alergií v detskom veku, vykonaného v šiestich mestách v provincii Castellón u školákov 6-7 a 13 až 14 rokov veku, za použitia štandardného dotazníka v roku 2002. Boli vymedzené tri zóny podľa úžitkovej vody s tvrdosťou šiestich študijných lokalitách: <200 mg / l, 200 - 250 mg / l, a> 300 mg/l Logistická regresná analýza bola vykonaná. VÝSLEDKY: Celoživotná prevalencia AE u školákov 6-7 rok veku bol vyššia u v mieste výskytu tvrdosti vody. ZÁVER: Táto štúdia naznačuje, že u 6 - 7 ročných žiakov, tvrdosť vody v oblasti, kde žijú, má určitý vzťah k rozvoju toho ochorenia.
Dr. Charles Mayo, z Mayo Clinic v Minnesote „...je tvrdosť vody základnou príčinou mnohých, ak nie všetky z chorôb vyplývajúcich z ochorenia  črevného traktu. Kontaminanty z vody prejdú od črevnej steny do  lymfatického systému, ktorý poskytuje všetky výživné látky krvi, čím sa dostávajú do všetkých častí tela. To je príčinou značnej chorobnosti. Tvrdá voda, to sú vlastne rozpustené anorganické minerály.  Ak sa tieto minerály pitím dostávajú  do čreva, vzniká okamžitá reakcia medzi nimi a tukmi, olejmi a prítomnými mastnými kyselinami, čo spôsobuje zrážanie anorganického vápnika a horčíka, železa a tak ďalej, čím vznikajú nové, nerozpustné zlúčeniny“.  Celkové množstvo rozpustených látok vo vode sa udáva v miligramoch na liter (mg/l). Slovenská norma pre pitnú vodu STN 75 7111 udáva prípustnú hodnotu pre celkové množstvo rozpustených látok (RL) vo vode 1 000 mg/l, v USA je prípustná hodnota pre celkové množstvo rozpustených látok 500 mg/l. Dusitanov v slovenskej vode môže byť 50 mg/l, vo vode v USA 10mg/l.