Miluj samú seba

Znie to ľahko, však ? Ale aká je pravda? ..Milé dámy, páni, ľúbite sa ?

Ja som sa neľúbila. Už od detstva si pamätám, že som na sebe videla len samé nedostatky. Dokonca si pamätám, ako som si napísala list, kde som si robila plán na nový rok. Neviem koľko bodov som tam zapísala, ale prvé dva si pamätám presne.

Bod číslo jeden - schudnúť

Bod číslo dva - nájsť si priateľa

Chápete ? Sama som si kládla podmienky, že najprv musím schudnúť a až potom je možná láska, pretože takúto by ma nikto nechcel.

Zaujímavé je, že aj napriek tomu som si priateľa našla. Ale tiez to bol len akýsi výstrel do tmy, keďže to bol ten typ, čo ma chcel len meniť. Nemal problém povedať, že si mám ostrihať vlasy a dať si ich na čierno a ja blbá som to aj samozrejme urobila. Ale  nebolo to o nič lepšie, ani keď som už bola dospelá. Vždy som chcela tetovania, piercingy, avšak Mamina ma odrádzala, že ako to bude vyzerať, že sa budem vydávať a mať deti. 

Vždy som dbala o mienku iných, než na tú svoju. Nebolo to nič jednoduchšie ani v móde. Stále som sa snažila byť IN a držať krok s okolím a neuvedomovala som si, že ja mám ísť vlastnou cestou.

Vnútorne som nikdy nebola pipenka. Práve naopak. Milovala som SLOBODNÉ DUŠE.  Určite sa práve zamýšľate, že čo tým vlastne myslím a nie som si istá, či to viem vysvetliť.

Slobodná duša je pre mňa napríklad taká slečna, naturalistka. Nerieši že nemá make up. Ze ma uz 20 dni vlasy v drdole a že ide na nákup vo farebných háremkách sťa kanárik, držiac plátenú eko tašku. Ale rovnako je to aj tzv. ,, punkáčka,,  ktorá si vlasy, korunu krásy ostrihá na minimum, dá si výrazný make up a piercing nesmie chýbať. Ja by som na také niečo nikdy nemala odvahu. Totiž, bála by som sa, že si vlastnú babku týmto zabijem. Ona by toto isto nerozdýchala 😅🙌

Takže niejde o môj vkus, ale skôr o tú odvahu žiť tak, ako sa to práve jemu páči. Nebrať ohľad na okolie, partnerov, rodinu či najnovšie trendy. Byť si istý sám sebou. Oni sa nesnažia opičiť po kamoske s Michalel Kors kabelkou... Oni sa ľúbia a žijú si po svojom.

Toto dosiahnuť, mi trvalo naozaj veľmi dlho. Aj teraz ako dospelá, matka, som sa snažila zapáčiť sa manželovi. Priblížiť sa jeho predstavám. Veď to chce asi každá z nás. Nuže, ruku hore tá, ktorá si kvôli chlapovi prefarbila vlasy, alebo obula neskutočne NEPOHODLNÉ lodičky, len preto, aby bola vyššia a pôsobila chudšie 🤷😅

Veď len keď si to vezmem, umelé vlasy, umelé nechty, umelé obočie, umelé mihalnice či prsia. Stále niečo chceme na sebe meniť, a verím tomu, že keby mám dostatok financií, tak 90% z týchto veci by som mala aj ja ..

Ako som sa stala mamou, tak som bola dosť frustrovaná. Cítila som sa nepekná. Bola som mierne pribratá +10kg a necítila som sa dobre.

Samozrejme Instagram plný krásnych žien, či sa o seba starajú. Chodia do fitka, solária. Fotia sa na dovolenke pri mori s koktejlom v ruke... Samozrejme, nejako bytostne som ich neobdivovala, ale konštruktívne som to musela zhodnotiť tak, že sú krásne.

A čo ja ? Mne dieťa furt revalo. Ani kocikovat som nemohla, lebo revala. Musela som ju len nosiť a to som si v tomto čase rozhodne sexi nepripadala. Kaderník 0 bodov, keďže v tehotenstve som sa farbiť nechcela a po pôrode sa to proste ozaj nedalo - svojho muža mám fakt rada a vedela som, že by sa tie dve hodiny s našou dcérou ozaj trápili obaja.

Takže aj keď som obdivovala pekné ruže, tak som sama bola ako taká burina 🤷Nedokázala som byť ani tá slobodná duša, ani pekná ruža. 

Celé sa to na mňa valilo. Postupom času som rok čo rok pribrala +10kg, takže z pôvodných pár kíl navyše sa vykľula parádna nadváha +40 kil. Zaujímavé je, že ja som si tú nadváhu až tak neuvedomovala. Stále som to brala tak, že hneď stiahnem bruško, tak je to v celku ok 😅 

A môj manžel ? Ten bol a je skvelý. On by mi takéto niečo nikdy nevyčítal. On sa naopak vypapal so mnou, takže sme v tom vlastne boli spolu ☺️❤️ 

Neskôr som do toho som ešte aj druhý krát otehotnela. To bola taká moja záchrana, pretože tam som stlačila ručnú brzdu a pochopila som, že už to nie je len o mne, ale aj o bábätku. Začala som jesť zdravo. Vynechala som absolútne všetko sladké. Fungovala som najmä na ovocí a zelenine. To malo za 9 mesiacov taký efekt, že miesto 100 kíl (váha na začiatku tehotenstva ),  som porodila a malá som už len 85 kíl. Všetko to šlo dole pomaly, prirodzene, zdravo. Vedela som, že fastfoodom a coca- colou si nepomôžem. 

Keď sa však malá Timi narodila, tak sa nám svet otočil hore nohami. Maličká sa nám narodila ako nepočujúca. Bol to pre nás šok. Nevedeli sme, ako sa s tým vysporiadať. Samotný fakt že je nepočujúca sme prijali veľmi dobre, no horšie bolo to, že to bola jediná vec, na čo sme mysleli. Už som nerozmýšľala tak ako predtým - o sebe, nákupoch či dovolenke. Mysleli sme len na ňu. Stali sme sa akési prázdne, smutné schránky.

Až v tomto čase, keď sme naozaj doslova zabudla na seba, tak sme spravili prvý dôležitý krok pre našu rodinu. Začali sme sa viac rozprávať...

Poviete si ,, no super, čo je na tom zvláštne, aj my sa doma rozprávame ?!"... No a práve to je to, doma !.

U nás doma boli všetky tie pochybnosti, smutná nálada, ktorú som za celý deň v sebe mala.

Jediné, čo sa dalo robiť, bolo odísť. Jedného dňa sme kúpili turistický nosič a vybrali sme sa na hory. Bolo to v celku smiešne, pretože sme ani zďaleka nevyzerali ako športovci. Manžel mal 130 kil, ja takmer 90. Ale vďaka Bohu, neodradilo nás to.

Hory sme si okamžite zamilovali, ale nie preto, že človek šlape a dychčí ako lokomotíva, ale preto, že sme mali vypnuté telefóny a mali sme 2-3 hodiny čas na to, aby sme sa porozprávali.

Doma sa nám rozprávať naozaj nedá. Deti stále niečo chcú. Treba za nimi chodit. Treba upratovať, variť, prať ... Na horách toto nie je. Máte len cestu pred sebou a idete a rozprávate sa. Dovolím si tvrdiť, že hory mi zachránili psychiku v tých najnáročnejších časoch, aké sme mali. V čase keď malá Timi šla z CT na MRI a potom na kochlearnu implantaciu, kde ju 5 hodín operovali. To bol proste strašný nával na psychiku a tým že som to zo seba mohla ventilovať, či už rozprávaním alebo aj fyzickou únavou, tak sa mi uľavilo.

Prečo Vám toto všetko píšem ? Pretože toto bolo prvýkrát, čo som urobila niečo pre svoju dušu a nie preto, aby som ,,nejako vyzerala,,. Prvý krát som za tým nevidela žiadne chudnutie, žiadne zázraky, len sa ozaj vyčistiť od všetkého, čo ma trápilo.

Z tejto náhodnej turistiky sa stal rázom zvyk. Ani neviem ako, ale na horách sme boli často aj 3x týždenne.. pomáhalo nám to, obom ❤️ Dievčatá nám krásne spali a my sme mohli ísť aj na kraj sveta.

Neprešlo ani pol roka (leto 2019), a moja váha bola už nie 90 ale 69 kil. A manžel ? Ten navyše začal aj behávať, takže ten sa zmenil teda neskutočne. Zo 130 kíl mal 88kg 💪❤️

To s Timi a aj to s horami ma veľmi zmenilo. Začala som žiť presne tak, ako chcem ja a nie, ako chcú iný. Dokonca som si prefarbila vlasy na červenú (po čom som vždy túžila) a dala som si opäť piercig do pery, aj napriek tomu, že by sa to na matku až tak nepatrilo 🤷😅

Teraz už manžel deti bez problémov spacifikuje a tak som začiatkom tohto roku začala jazdiť taký softd downhill na bajku, ale ozaj len soft, keďze mám doma dve deti 😅

No a momentálne som dokonca začala aj behať - ja ! Tá čo som na strednej ani na telesnú nechodila, pretože som nenávidela behať a cvičiť. 

Môj život má razom iný rozmer. Nesnažím sa byť ako iné. Nesnažím sa vyzerať ako iné. Ja mám totiž iný príbeh, ktorý mi dáva slobodu, akú som nikdy necítila.

S touto zmenou životného štýlu šla váha na také čísla, že som toľko naposledy vážila možno ešte na základnej škole a pritom kľúč ako to dosiahnuť nebol v samotríznení v posilňovni, či hladovaní, ale o nájdení samej seba ❤️