Ja som lezala v Ba na onkologii,a naozaj z tade vyjdes a dakujs Bohu, ze zijes, mozes objat rodinu, chodis, ješ, rozpravas ❤
Tiež sa hlboko skláňam..momentálne s tým bojuje moja milovana sestrička, aj moja susedka.. obe 43 rokov. Ach jaj..no pevne verím, viem, že po liečbe, po tej blbej ceste budú mať zdravie..budú, musia, musia.
@lucifuk144 Toto hovori aj moja kolegyna, mlada utla mila baba (okolo 20tky). Presla si tazkym rokom a velmi silne ju ovplyvnilo lezanie na onkologii v BA, tiez je vdacna za to, co ma a ze to prezila. Cely zivot ma este pred sebou!
Ja len jedno slovo na takychto hrdinov mam: RESPEKT!!!
U mňa sú to dnes presne 3 roky, čo mi ako 31 ročnej oznámili, že mám rakovinu, doma malý syn 1,5 ročný, bolo to ťažké obdobie, ale nakoniec som to aj vďaka malému, pri ktorom človek nemal čas myslieť dobojovala a verím, že sa to nikdy nevráti, lebo neželám to nikomu zažiť.
Kto neprezije nevie si tak tu silu uvedomit. A riešia sa hluposti stale. Ja ked som prisla domov, spadla som na kolena, strasne som plakala, lebo to objatie deti malo taku silu, ze doteraz mam z toho zimomriavky a placem aj teraz ked si na to spomeniem. Zdravie je najviac. Tam na onkologii kde som lezala,denneaj 3-4 zeny operuju s prsnikom a so stitnou zlazou. Je to tam silne fakt. Vsetci sme si rovny
Prvá krehkosť života sa ukázala.ked mi umierala dcéra...vďaka Bohu ju oživili a je tu snami...momentálne sa liečime na onko s najmenším chvalabohu nezhubne.
Kamoska najlepšia si vybojovala porazila rakovinu prsníka (rok dozadu)..aj ked bez neho ....je tu snami a ja som veľmi vďačná..ze jej môže m kedykolvek zavolat ,objať ju byť tu snou ..nezabudnem nikdy na ten pocit keď som ju tam viezla ...vždy ma.ta spomienka.rozplače ..
Teraz bojujeme zase svokra rakovina pankreasu.
Co vám poviem
Teším sa z každého dňa..keď počujem rano cvirikat vrabce ,keď mi deti urobia bordel, keď mi naštartuje auto...atd je toho veľa...teším sa aj z cukety ktorá.rastie v zahrade..
Baby mame najviac na svete.😘🥰
@mi.mimi....a tá posledná veta.....áno, máme najviac na svete...ďakujem Ti.
Presne. A potom sa zamyslite nad tým ako vás polka, ak nie viac, koná zožerie za to, že ste baculata, že nemáte dokonale bmi, že sa vyzeráte, že nemáte 55 kg a pri výške 160 a 70 kg ste matrona.... Dáte fotku, otázku a ste zvozena pod čiernu zem, že nemáte chuť vyjsť von...
Zdravý človek má tisíc prianí, chorý iba jedno... -som si naplno uvedomila a prežila až vtedy, keď mi ocino umieral na rakovinu...
Tiez som lezala na onkologii v BA cely cas co som tam bola som sa modlila aby moje vysledky boli v poriadku. Mala som to stastie. Je to pre mna cerstve. A obdivujem tieto zeny ze maju usmev na tvary. Sklanam sa pred nimi
Viem, že sa o Tom moc nehovorí alebo nevie, ale tymto si prešiel môj otec pred 6 rokmi. Áno, chlap. Zobrali mu celý prsník a o to náročnejšie to bolo, že nemá mliečne žľazy. Dlho sa hanbil ísť kúpať alebo pred niekým prezliekať a to je muž. Ozaj klobúk dole pred všetkými ♥️🙏 A áno, zmenilo nám to paradoxne život k lepšiemu. 🌼
Tiež si tým prechádzam, viem o čom to je...
A niektorý ľudia vedia byť tak strašne zlí.
Boli momenty kedy ma brali takú aká som, nemusela som mať ani šatku na hlave alebo parochňu a nemusela som si skrivat picc na ruke. A stalo sa mi že som čakala v obchode v rade a prišla pani za mňa a vzápätí odišla zo slovami, že,, toto nemusím vidieť,, (a to som tu šatku na hlave mala a picc bol maskovaný obvazom) len sme sa s pani predavačkou na seba pozreli a obom nám bolo trápne😏ale beriem to nie každému je ten pohľad príjemný ale aj taký ľudia potrebujú žiť nemôžu sa zatvoriť doma.
@marus313 z celého srdca Ti prajem uzdravenie, po tej ťažkej ceste k vyliečeniu už len pokoj, zdravie a len spomienky na toto obdobie..to isté prajem mojej sestre, mojej susedke, všetkým ženám, mamičkám, dcéram, ktoré s rakovinou bojujete..vydržte ženy, ste siláčky, bojovníčky a obrovské hrdinky..sme s vami. Nik z nás nevie, kto bude ďalší a bude musieť takto hrdinsky bojovať.
Presla som si tym minuly rok,nikomu neprajem co som prezivala posledne davky chemo,,zatial som ok,,berem volake hormonalne lieky z kt som strasne pribrala,,, zeny moja hlava rozum to dako nedava😢😢😢 strasne sa trapim
Ze som jak slon,,, som vdacna ze som prezila ked mi slo o zivot, milujem svojho muza, dcerku,, bohactvo nikdy mi muz nedal ani naznakom najavo ze som pribrala, nemam prsnik🤦♀️🤦♀️ Ja uz neviem🤦♀️ Chyba mi spokojnost sama zo sebou,, kolko som uz zvladla🤷♀️ Pridem si len pokazena, hlucha som uz 9r+chore pluca,ja uz neviem a teraz som na tych liekoch pribrala 15 kg🤦♀️ No proste trapim sa aj placem,,, ale zatial som teda vyliecena len lieky brat musim,,, pomozte ako sa so sebou takou pokazenou pribratou vyrovnat🍀
@lucmirka124 už len to je plus, že si sa dokázala z toho vyhovoriť na tomto webe. Pokús sa ukludniť netrápiť sa tým. Keď sa prestaneš trápiť a stresovať pôjde to s kilami dole. Stačí len zdravé stravovanie a viac prechádzok v prírode. Super je prechádzať sa chvíľu rýchlou chôdzou a chvíľu normálnou. Striedaním tempa by nemalo robiť problém dať to aspoň hodinku.
Príroda vie liečiť telo aj dušu. Drž sa...prajem Ti aby si bola so sebou spokojná.
@zuzana2910 ďakujem ❤️
@lucmirka124 mám veľmi dobrú priateľku, celý život bola chudučká a tiež po liečbe pribrala. Ja osobne to vnímam tak, že nech by bola aj 150-kilová, hlavne že je tu živá a zdravá. Ale ako žena Ti rozumiem, ak si bola štíhla. Máš veľké šťastie, že máš po svojom boku milujúceho muža. To nemá každá, ani zdravá a nieto chorá žena. Čo tak pokecať so psychológom? Alebo inými ženami, ktoré tým prešli? To by nebola cesta? Skláňam klobúk dolu pred všetkými takými hrdinkami, čo zvládli taký boj o život, o zdravie.
@janulka1802 ďakujem ❤️
Toto je obrázok dňa alebo aj mesiaca či rovno storočia 💪🏼
Nech všetci majú silu prekonať všetky nastahy