Maminky, ako to robíte? Môj syn je zmysel môjho života. Je to ten najkrajší dar, aký som mohla od života dostať. Po pôrode to nebolo ľahké, ale čím ďalej, tým viac, si uvedomujem, že by som bez neho už nemohla nikdy byť. Je to múdry a šikovný chlapček, ktorý si z nás už robí srandu. Lenže dokáže ma tak vytočiť, že ziapem ako šialená. Proste niekedy tu frustráciu potrebujem zo seba dostať, nechcem ho bit, tak ziapem. On už má zo mňa taky strach... Len z toho kriku. Bývame ďaleko od rodičov, cele dni sme s ním sami. Muž robí z domu. Ponorka. Cítim sa ako najhoršia mama na svete. Som prísnejšia, ale nechcem aby mal zo mňa strach. Vidím na ňom,, že urobí občas veci len preto, aby som nekricala. Dokonca mi aj povie, že mamina nekric a stále sa ospravedlňuje... To ma len 2 roky. Bože ako to mam zmeniť.. Ako.. Cítim sa hrozne, je to najdôležitejšie, čo mám. Ako sa mam vyventilovat, aby som tak veľmi nezranil vždy jeho dušičku...