Ja poradit neviem, snad len nadych-vydych.
Ale chcem sa opytat, ako Ta dokaze vytocit 2 rocne dieta? Cim? A preco sa ventilujes na nom?

Robíš niečo pre seba? Máš čas napríklad na šport? Maľovanie, niečo? Pravidelnú aktivitu, ktorá ťa bude robiť šťastnou a ktorú budeš robiť bez neho? Lebo to pomáha mne. Pochopila som, že šťastné dieťa je vtedy ak som šťastná ja, úplne sebecky musíš byť na 1. mieste. Je to ako v lietadle. Najskôr nasadíš masku sebe až potom dieťaťu. Budeš pokojnejšia ak si niečo také nájdeš

Kup si knizku o detskej psychologii, aby si viac chapala jeho motivacie a limity. A vela cerstveho vzduchu vam asi obom prospeje.

Predtým nez začnes kričať sprav nádych-výdych viac krát, vedome si povedz aby si sa ukludnila 😁 drzim palce

Dieťa treba milovať ale nemá byť centrom a jediným zmyslom tvojho života.

Skús pozrieť na fb Nevýchova. Majú niektoré videá aj zdarma, mne to celkom otvorilo oči, čo sa týka komunikácie s dieťaťom (tiež mám takmer 2 ročnú a tiež mám - chvalabohu už menšie - výbuchy zlosti)

Polož si otázku prečo kričíš ? Má to zmysel ? Nedá sa ísť na to kľudne ? Formou hry ? Ja tiež na deti kričím a po vatsine vtedy keď ja niečo nestíham a oni na just robia zle 🤦. Občas každej matke prasknú nervy 🙊

Urcite v tom nie si sama ;).. milujeme svoje deti a predsa.. tiez ma napadlo ako prve- musis si vyhradit chvilku pre seba ako pisala @jvlo, psychohygiena je velmi dolezita.. dohodni sa s muzom- kazdy chvilku taha pilku.. a urcite sa snazit pochopit preco robi niektore veci (casto zistis ze dieta je nasim zrkadlom a ak sa napr hra s tebou nejakym sposobom mozes si vsimnut ze len opakuje co mu niekto iny ukazal) napr moj muz mu casto zo srandy bral veci z ruk a velmi rychlo som mu vysvetlila ze to nie je dobra hra lebo to zacne robit aj Tebe alebo inym detom a potom budeme na neho chudaka kricat a odnaucat ho to.. takze ako prve- ked robi nieco co sa Ti nepaci, zastav sa, pozor a porozmyslaj ci tie veci co Ta hnevaju nema odpozorovane od vas..

a cim ta tak dokaze vytocit?

Vždy si spomen na svoje slová, že nechceš zraniť jeho malú dušičku a nechceš aby sa bál svojej mamy. Vybijas si na ňom svoju frustráciu

Hlavne sa mu vždy ospravedlň a vysvetli už v pokoji, čím ťa nahneval. Žiadne dieťa nerobí napriek, aj keď sa to zdá. Má svoju vlastnú motiváciu a svet, na ktorý sme my dospelí už zabudli 😢
Nie si zlá mamina, si pre svojho synčeka najlepšia mamina na svete.
Ako radia baby vyššie, nájdi si niečo len čisto čisto pre seba. Aspoň raz za týždeň na hodinku alebo tak ako to sama cítiš. Tiež si úprimne odpovedz, čo Ti najviac chýba zo života pred synčekom a možno tam nájdeš odpoveď Tvojho vnútorného hnevu.

Ako keď mám pravdu povedať môj syn má 18 mesiacov a nikdy som naňho nekricala, nezjapala nikdy! Ani keď som bola neviem aká vytocena, zvýšila som hlas to áno ale kričať to niiie 😭 mala by si sa trochu uvoľniť, spraviť si čas sama na seba. Prečítať nejakú knihu o tom a začať na sebe pracovať.

Ja po deťoch ziapem tiež, ale teda strach zo mňa nemajú ani náhodou. Keď som mala len jedno bolo to ako prechádzka ružovou záhradou. Nechápem čím ťa tak dokáže jedno dieťa vytočiť. Asi berieš príliš vážne veci, ktoré vôbec nie sú dôležité.

Zastav to uz ked zacinas ist do vyvrtky. Necakaj, ked uz si uplne natlakovana.. opakuj si 'je to len dieta, je to len dieta' uvedom si, ze on nerobi veci so zlym umyslom, nikdy, len nieco skuma, objavuje... a netlac na pilu, ked si v stave, ze mas pocit ze vybuchnes, chod do vedlajsej miestnosti a ustup tej situacii, tej chvili, proste sa na to vykasli 😂

Nikdy!sa neventyluj na ňom 🙏ono často krát ani nevie že niečo robí zle😭začni od seba, psychohygiena 💪🙂

Pozri môj syn bol veľmi zlaté dieťa a kričať sme na neho nekricali ani po zadku nedostal lebo netrebalo. Lenže už v škôlke bol problém, keď deti vrestali o dušu , pani učiteľky kričali ešte viac a nedajbože ešte capli pozadku, ten bol hotový. Nebol vôbec zvyknutý na takéto situácie a bol to preňho stres. Doteraz má v škole problém, keď učiteľky kričia a je siedmak. Bolo to ťažké sám sa musel naučiť spracovať takýto stres. Deti ktoré to v normálnej rozumnej miere poznajú , že aj doma si sem tam zakricime aj keď sa máme rady je lepšie. Takisto dlho potom nevedel spracovať emócie. Nahlas nekrical, no nebolo prečo aj to mu chýba vedieť to zo seba dostať. Normálne som bola šťastná keď už je tu puberta keď si zakričí, alebo buchne dverami.Zla mamka určite nie si aj krkavcia mať je zle.

Urcite nekrič, skus sa ty zmenit a zapracovat na sebe, sebaovladať sa. Do 3 rokov dieta nema ani neurove prepojenie a tak z dlhej celej vety chapu len posledne slova. Napr nerob to, lebo si rozbijes hlavu. Tak im utkvie len rozbita hlava.
A ked uz 2 rocne dieta sa ospravedlnuje... fuuu ... davaj bacha aby nevyrastol z neho nejaky submisivny clovek

Kričíme.... Pretože kričali na nás...

To sa občas stáva aj mne. Ja vtedy zatvorím oči, zhlboka sa nadýchnem, napočitam do 10 a vydýchnem. S tým výdychom normálne cítim ako odchádza aj to enormné napätie, ktoré by inak viedlo k výbuchu...

miesto kriku sa radsej usmej. Dieta, ktore sa snazi, aby mama nekricala, nemoze byt hodne kricania. Toto je maly chlapcek, urcite nic take hrozne nerobi.

Toto nie je vôbec dobre... Najvyšší čas aby si začala so sebou niečo robiť. Chyba bude pravdepodobne v tom ze máš privysoke naroky na svoje dieta. Ako je 2rocne dieťa schopné ta takto veľmi vytočiť?? Nabudúce keď budeš chcieť zvýšiť hlas, tak sa zastav a zamysli sa nad dôvodom prečo chceš kričať. Ci ti ten, dám priklad: rozliaty čaj na zemi stojí za to aby si kričala. Ci to syn spravil preto aby ta nahneval?(určite nie). Co tým krikom dosiahneš? Možno len to ze syn sa ta bude báť, môže to narušiť vás vzťah a jeho dôveru v teba. V budúcnosti ak niečo vyvedie alebo bude mať vazny problém tak sa bude báť za tebou prísť, aby si sa nehnevala. A toto snáď nechceš. Tiež mám dvojročnú, je to megašidlo, určite má v riti zabudovanú vrtulu neviditelnu, ale nech čokoľvek "vyvedie" som tu pre ňu, snažím sa ju pochopiť a riešime to spoločne a s kľudom.

Keď ťa už vlastne dieťa upozorňuje a prosí aby si nekricala a ospravedlňuje sa ti ,to je veľmi smutné ale že veľmi 😥😓😪😭. Toto sa na ňom podpíše a budeš nešťastná ešte viac.
Musíš sa s ním rozprávať o všetkom...vysvetľovať mu .
Venuj sa mu, ty si tu teraz pre neho. Uvedom si ten malý je tvoj obraz.
Skús knihu Miluj svoj život alebo Láska sa rodí v tebe.

Ďakujem vsetkym.No žiaľ čas na seba nie je vôbec žiadny, aj keď, tak len doma niečo porobiť, keď sa s mužom hrajú. Nemám to veľmi ako urobiť, pretože cez deň som s malým, snažím sa ho odpútať od muža, ktorý aj tak nemá veľmi kľud pri práci, lebo mame dvojizbak, muž robí v obývačke e tam ma syn aj hracky. Keď dopracuje, je s malým on, ja varím, alebo sa vtedy snažím niečo porobiť, pripadne ideme všetci von.
On je práveže zlaticko, nie je neposlušny. A už teraz vidím, že keď sa niekde buchne, vola tatina, nie mňa. Už nemá vo mne dôveru.
Čím má vytočí? Včera som napríklad prišla do obývačky, malý si pochádzal vankuse z gauča na zem a už som len zazrela, ako ide do nich skočiť hlavou dole. Strašne som sa zlakla. Tak som nabliakala ako blbá, že to robiť nesmie. Mame tam síce koberec, ale hlavou dole by to mohlo dopadnúť všelijako. Ale to je len jedna z veci.
Nezvyknem kričať pre rozliaty čaj. To som sa naučila, že nepomôže. Včera mu spadol jogurt na úplne nový koberec, ale to mi je jedno, vycistim a hotovo. Véd sa všetko ešte učí a pre mňa sú veci len neživé veci.
Ja som celkovo taka hlučná, vybusna povaha. Muž je presný opak. Ak bude malý po ňom, tak musí mať hrozne stresy zo mňa. Lebo muž je taky flegmatik a tiež zle znáša moje výbuchy.

@veronika180384 vždy sa mu ospravedlním.Uz teraz vie, čo slovko prepáč znamena lepšie, ako väčšina dospelých. Vždy mu poviem, že ho veľmi ľúbim, že ma mrzí, že stále kričím. Ze vôbec nie je na vine on, ze nič zle neurobil.
Aši budem musieť niečo vymyslieť s tým odreagovanim. Je to ťažšie, lebo napríklad ani muž nemá čas pre svoje záľuby, tak trochu očakáva aj odomna, že sa vzdam väčšiny. Aj keď to neoovie priamo. Prakticky sa striedame pri synovi celý deň len my dvaja.

@martinajurkechova presne si to pomenovala. Beriem veci priliz vážne. Niektoré. Aj muž mi povedal, že musím mať všetko pod kontrolou, že keď niečo nie je ako si z myslím, tak je zle.

@martinade viem, že musím zmeniť seba. Snažím sa. Len proste občas príde chvíľa, keď sa vytocim.Ale zistila som, že väčšinou z únavy. Keď napríklad malý cez deň nespi, tak je to ťažšie lebo nie je ten oddych poobede a on ma potom energiu za dvoch.

@jaja23 verím, že je to ťažké, tiež sme na malého sami, moji rodicia 230km od nás, partnerovi 450km od nás. Tu nemáme nikoho, kto by nám ho postrážil. Možno by bolo dobré aj s mužom sa porozprávať, ktorá záľuba je taká top, ktorej sa nechcete vzdať a nejako sa dohodnúť, aby ste neyhoreli. Viem, že sa ľahko radí, možno o rok a pol tu tiež budem písať.

Ahoj, presne viem ako sa cítiš. Nakricis a potom ta to mrzi. Ja mam tri deti 4,5 rocny, 2,5 rocny a 5 mesacny. Vsetko chlapci. Tiez obcas kricim a niekedy aj po riti dam. Tiez nemam cas na svoje zaluby a to tak milujem napr.hackovat. zaklad je aby sa dieťa dokazalo pohrať aj same. Kym bol stasi sam tak na mne len visel. Aj pri umývaní riadov sa mi vesal na nohu. Najviac neznasam ked idem na wc a stoja tam so mnou dvaja. Ale vedia sa aj zahrat len to je tym ze uz su dvaja. Len si nemysli ze ti radim pre.neho surodenca nie. Skor mu vynysli cinnost co ho zabavi. Moj potrebuje nestále podnety. Tak napr. Ked varis nech vari s tebou. My mame uciacu vezu ale staci ti aj stolicka. Daj ho k linke a nech vyberie zemiaky z vrecka alebo k umyvadlu a nabera do nejakeho hrnca hrncekom vodu ci umyva zeleninu. Ked dovaris a chxes chvilku cas daj mu rozprávku a znova ked zehlis nech sa hrabe v neozehlenom pradle ak ho to bavi. Robte veci spolu. Po novom mojich bavi ked namiesam temperky a na karton nakreslim napr. Rybu a oni namacaju prst a odtiskaju ho a tak ju vyfarbia. Potom domalujeme a vystrihneme aby bola pekna

@jaja23 ja som na 2 deti sama muz na misii, rodina blizko nieje. Tiez pokricim, a cas na seba neexistuje. Tak uz sa tesim lebo svokra mi slubila, ze ked deti dovediem mam pol dna volno po par dlhych mesiacoch.

Nech si muž prenajme niekde malú kanceláriu a chodí do práce tam.aj to moc pomôže.A pokiaľ sa da-treba byť ešte s malým vonku.To tiež pomôže všetkým.A varila som popri deťoch doobeda-jest sa muselo.mozno trocha inak preorganizovat deň.A keď toho bolo moc-deti s mužom a ja som sa šla von na nákup(hoci aj potravín) a bola som v pohode.Obcas potom zakročia,keď bude starší🙂

Zakricis

Preto treba druhé....si moc nafixovana

Vsak mas plno online pychoterapeutov a to dobrych, tak co neskusis, no ty by si nemohla s ludmi pracovat.

@slobodnamama777 @jaja23 si pyta radu, nie kritiku. Jeden moj uzasny mentor a školitel stale hovoril, ak chces kritizovat tak konstruktivne a ak poukazovat tak na danu situaciu a nie na človeka Ta tvoja veta zeby nemohla s ludmi pracovat je prazdna, neprinesie nič. Treba sa vcitit do druhych a skusit si obut ich topanky.

@jaja23 ja by som napriklad v tvojej situacii ked by dieta slo skakat dolu hlavou reagovala inak. Urcite by som zvysila hlas a povedala prisnejsie/zakričala jemnejsie hohoho (ako santa), ooo, alebo nene alebo nieco podobne aby som si ziskala jeho pozornost aby neskakal. A potom si sadla k nemu a mu zacala pekne vysvetlovat ze by si mohol ublizit, zeby mal bibi na nozke, rucke. Moznoze by som to ulazala na nejakom plysakovi - ale to by zalezalo podla situacie a citlivosti dietata. Chapem ze si sa zlakla a preto si nakricala, ale skus sa pozerat inak na vec, skus inak reagovat. To dieta vidi len a len zabavu, nechape ze si moze ublizit. Od toho su rodicia aby ho to naucili a pripravili do života. Ucime sa cely zivot a to je na tom to uzasne, stale sa zlepsovat a nestagnovat. 💗 zelam vela sil

Pozri si toto video, velmi pomoze. https://www.facebook.com/runa.katarina/videos/3...

@jaja23 vieš všetkým nám vadia presne tie isté veci ako tebe, teda z tých čo si napísala. Tiež mám nervy keď máme obývačku ako chliev 😁. Riešim to tak, že buď musia jesť v kuchyni, alebo tú najmenšiu krmim ja a tým predchadzam tomu, že mi všetko pooblieva a okyda. Alebo sú aj také hrnčeky aby nevylieval a podobne. Vždy treba premyslieť čo urobiť aby sa to nabudúce nestalo. Chápem musia to byť nervy keď muž pracuje doma ☹️. Ešte teraz na zimu. Keď som mala len jedného syna tak v tých dvoch rokoch bol práveže celkom v pohode. Až keď začal chodiť do škôlky tak okukal od ostatných detí všelijaké maniere. Dnes ráno som si tiež "užila" svojho predskolaka. Až mi bolo do plaču. Krpec jeden, bol chorý a po vyše týždni išiel do škôlky. Trvalo 15 minút čo som ho dostala z postele. Nakoniec som ho aj tak musela ťahať za nohy aby som ho odtiaľ dostala. Z deckej som ho musela vyniesť. Celý čas vrestal ako keby som ho z kože drala 🤪. No proste adrenalínový zážitok. Buď rada, že je malý poslušný, povol v svojich nárokoch a buď šťastná, že sa nervujes len s jedným 😄

Aj ja kričím, nie stále každý deň ale stane sa. Aj po riti už zopár krát mala dostala, a to som priti bitiu. Vždy sa jej ospravedlním keď to spravím. No ale ako píšem u nás sa to nestáva často a moja už bude mať v marci 6. Tvoj je ešte maličky, také bábätko. Také dieťa by som nebila ani po ňom nekricala veď on ešte nemá ten rozumcek taký aby chápal že robí zle. Treba si nájsť čas aj pre seba. Keď by som videla že to nezvládam psychicky radšej by som ho dávala na pár hodín denne alebo týždenne do jaslí. Tiež sme len ľudia a potrebujeme si od detí niekedy oddýchnuť. Moja už chodí na pol dňa do škôlky ale aj tak mám chvíle len pre seba. Chodievala som 4x do týždňa cvičiť, teraz chodievam behať. Aj my matky potrebujeme "psychohygienu" aby sme boli v pohode. Potom nás vytočí každá somarina

Veľmi sa mi páčia Vaše odpovede, dievčatá.Fakt to myslím úprimne 🙂

Chod von sama bez neho. Zacvic si, vybi energiu tak 2-3x do tyzdna. To velmi pomaha, mat taky mentalny relax, cas len pre seba.

Ty nenavaris s dietatom? vlastne nic neurobis? ked je poslusny a zahra sa zvladnes aj pozehlit aj wecko umyt...
kolko matiek je na deti same, muz na tyzdnovke ci na mesiac mimo dom.
zatriedte si lepsie cas a bude aj na zaluby pre oboch.

@natalka13 ale pravdaže. Keď bol muž v práci, malý sa pri mne prehral a ja som varila. Lenže keď pracuje z domu, tak malý za ním občas chodí s hračkami, keď pri ňom nie som a muž sa potrebuje sústrediť.