„Kde ideš?“ opýtala sa s úžasom a zlosťou.

„Von,“ odpovedal a snažil sa nevybuchnúť. V poslednom čase veľa ich rozhovorov končilo hádkou a iné rovnako ako teraz hádkou hneď začali. Vedel, že je to len prechodne, ale unavovalo ho to. „Teraz si prišiel a už ideš do krčmy? To nemôžeš zostať doma?“ hľadela na neho a v hlave jej explodovalo. Prišiel asi pred pol hodinou, najedol sa a už ide von. S chlapmi, čo je s nimi celý deň. V poslednom čase už takmer každý deň. Stále opakoval, že je to len dočasné, že majú v práci nápor a potrebuje na chvíľku vypnúť. 

„Sonička,“ skúsil to ešte mierne. „Vari chodím domov opitý? Dám si dve pivká a som doma.“ Bol unavený. Zájsť na pivo bola jeho odmena. Dom bol malý. A aj keď spal v obývačke, bol zakaždým hore,  keď sa Samko zobudil. Mal koliku a tak toho posledné mesiace veľa nenaspal. Veril, že to bude ako pri Patrikovi a po pol roku sa to upraví.

Vo vrecku mu zazvonil telefón. Peter. Asi zisťuje kde je tak dlho. Oni išli do krčmy priamo z práce, ale on chcel ísť aspoň na chvíľku domov a teraz to nesmierne ľutoval.

„Čo chýbaš im? Čo keby si im dvihol a povedal, že ostávaš doma? Poučíš sa s Patrikom a ja si okúpem Samka. Bolo by také strašné - vypiť tie pivá doma?“ Aj keď sa snažila, aby to znelo zmierlivo, tak jej to vôbec nevyšlo. V hlase mala až príliš veľa hnevu. Srdce jej bilo ako po maratóne a ona chcela, aby si mohla sadnúť. Vypnúť. Nekričať. Ale posledné dni ju rozhodilo úplne všetko a Ján to riešil tak, že radšej odišiel. Aj keď jej malý hlások niekde ďaleko v hlave šepkal, že to robí, aby sa nehádali, ona ho poctivo ignorovala. Hnev ju ovládal a ona bola bezmocná. 

Chcela ešte niečo povedať, keď Samko zaplakal. Možno ho aj prosiť, ale plač ju donútil ísť za ním. Keď ho dvíhala, počula, ako buchli vchodové dvere.

Nedávno som bola v škole po syna a keď som vchádzala do triedy, videla som situáciu, ktorú tak dôverne poznám. Vychovávateľka naháňala Jakuba, aby si odložil veci do tašky a len čo ma uvidela vo dverách, začala sa sťažovať, že ju nepočúva. Vždy, keď mu niečo káže, tak to neurobí a že sa to opakuje pravidelne.

Rozpovedala mi príklad:

"Jakubko odlož si fľašu do tašky," poprosí ho vychovávateľka.

Kubko vzal fľašu, odniesol ju k najbližšiemu stolu a tam ju nechal.

"Jakubko, ale odlož si tú fľašu do tašky," rozkáže mu vychovávateľka.

Jakub zasa vzal fľašu a preniesol ju o kus bližšie k taške, ale znova jeho pozornosť upútalo niečo iné a tak ju nechal, kde bol, a šiel sa hrať.

Tak aj dnes som zdokumentovala moje behanie po kuchyni 🙂

Dnes som si vymyslela plnene šampiňóny.

Potrebovala som:

• šampiňóny veľké 6 kusov
• šunka dusená 100 g
• tvrdý syr 80 g
• vajíčka 4 kusy
• suchá saláma 50 g
• maslo
• soľ
• popor

Šampiňóny som vydlabkala a zbavila stonky

Do misky som si rozbila vajíčka pridala soľ popor a na kocky narezaný syr, šunku, salámu. všetko zamiešala a touto "praženicou" som plnila šampiňóny, ktoré som poukladala na plech na pečenie. Na každý šampiňón som dala kúsok masla.