Popolcová streda – v ľudovej reči známa aj ako Škaredá streda – otvára v kresťanskom liturgickom roku obdobie štyridsaťdňového pôstu. Zároveň uzatvára čas fašiangovej veselosti a hodovania.
Radosť a veselosť fašiangov utíchajú. Hudbu a tanec strieda ticho chrámov a pozvanie k zamysleniu. Popolcová streda – v ľudovej tradícii známa aj ako Škaredá či Krivá streda – otvára v kresťanskom kalendári veľké štyridsaťdňové pôstne obdobie. Zároveň symbolicky uzatvára čas zábav a hodovania.
Pre veriacich znamená začiatok cesty. Cesty, ktorá vedie k Veľkej noci, k sviatkom nádeje a zmŕtvychvstania. Pôst bol ustanovený ako pripomienka štyridsiatich dní, ktoré Ježiš prežil na púšti v modlitbe a odriekaní. Pôstne obdobie v rímskokatolíckej cirkvi trvá od Popolcovej stredy ktorá tento rok pripadla na 18.februára do Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania, ktorá v tomto roku pripadne na 6. apríla. Súčasťou bohoslužby v tento deň je obrad, pri ktorom kňaz označuje veriacich na čele krížom z popola.
Znak popola a slová, ktoré zasiahnu srdce
V kostoloch po celom svete sa v tento deň koná osobitná liturgia. Kňaz požehná popol a potom ním kreslí kríž na čelá veriacich. Pri tom zaznievajú slová o pominuteľnosti človeka alebo výzva k pokániu a viere v evanjelium: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš" alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium", či ”Obráť sa a ver evanjeliu.“ Je to symbol pokánia.
Popol nie je len symbolom konca. Je pripomienkou, že život je krehký, že človek pochádza zo zeme a raz sa do nej vráti. Popol je aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania. Nesie nádej – hovorí o očistení, novom začiatku a budúcom vzkriesení.
Tento obrad má korene už v ranom kresťanstve. Pôvodne bol určený verejným kajúcnikom, ktorí takto vstupovali do obdobia pokánia. Postupne sa stal znakom pre všetkých veriacich. V 11. storočí sa v celej cirkvi ustálila dnešná podoba – namiesto sypania popola na hlavu sa čelo označuje krížom.
Štyridsať dní pôstu
V rímskokatolíckom liturgickom kalendári je Popolcová streda prvým dňom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.
Veľký pôst trvá štyridsať dní. Cirkev ho ustanovila na pamiatku štyridsiatich dní, ktoré Ježiš strávil na púšti v modlitbe a pôste. Popolcová streda je zároveň dňom prísneho pôstu. Veriaci sa zdržiavajú mäsitých pokrmov a jedlo má byť jednoduché a striedme. V minulosti sa na stoloch objavovali najmä skromné bezmäsité jedlá ako pirohy, šúlance či jednoduché kaše, prívarky, chlieb, zemiaky, placky, lúšteniny, kyslá kapusta a múčne jedlá.
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha a lásky k blížnym. Súčasťou liturgie v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola.
No pôst nie je diéta ani sebazaprenie pre samotné obmedzenie. Skutočný pôst sa rodí v srdci – v túžbe po zmierení, odpustení a väčšej láske. Mnohí ľudia dokážu prísne kontrolovať svoje telo, no kresťanský pôst má viesť predovšetkým k premene vnútorného človeka.
Po Popolcovej strede sa nekonajú zábavy a veriaci sa pripravujú na Veľkú noc. Je to začiatok obdobia, ktoré má človeka zbaviť zbytočného hluku, pohodlnosti a povrchnosti.