Spielgruppe.. a.k.a. odložte si dieťa, prosím!

Myslím, že každý z mojich známych vie, aké ťažké je dostať dieťa v centre Mníchova do jaslí alebo do škôlky. Nie, že by mali prehľad vďaka rôznym konšpirátorským stránkam, zdieľaných na Facebooku.. Skôr sa len ocitli na nesprávnom mieste v nesprávny čas a ja som si z chuti zanadávala, poľutovala svoje úbohé Moi, ktoré si asi nikdy v živote neoddýchne a keď raz spustím, neviem prestať. Dodatočne, sorry! 

ALE! Osud bol ku mne veľmi milostivý a nakoniec nás - a áno, píšem v množnom čísle a dokonca naschvál, prijali do Spielgruppe. Skoro som sa pototo od šťastia a buchla šampus!! To bolo ešte vo februári, šli sme si aj obzrieť "vocogou", vyplnila som prihlášku, súhlasila že sa stanem členom spolku a budem mať dáku *parádnu* úlohu ako napr. písanie zoznamov a počítala dni, kedy tam dzecko začnem odkladať. Áno, odkladať v tom zmysle, ako ste pochopili. Zlá zlá egoistická mater, fuuj! 😀 Tak zlá egoistická mater bude mať tri razy do týždňa po cca. tri hodiny frei a bude môcť robiť, čo len chce. Teda ak odrátam cestu, ostávajú mi tak dve hodiny, ale na bicykli to možno navýšim o 15 minút. Wueeey!

Tak v pondelok bol ten veľký deň D. Prvý deň. Dzecko akoby sa nevedelo dočkať vstalo pred piatou ráno a ani za ten svet zasa zaspať. O ôsmej už ležal vo svojom tulivaku, tváriac sa, že každú chvíľu odpadne. Keby mohli deti kofeín alebo energy drink, to by bol ten správny čas. Ale tak to teda nie je (vraj) vhodné, tak som ho skrátka obliekla a vyrazili sme. Dúfajúc, že vydrží aspoň do tej dvanástej a cestou odtiaľ mi zaspí v kočíku. To vííííííííš, všakže! 

"Naša" (si fandím) Spielgruppe je teda spolok, ktorý si prenajíma priestory a kus záhrady domu pre seniorky a na deti tam sú dve vychovávateľky. Mamičky prinesú deti na deviatu (plus mínus hodina, nie všetky sú Nemky..) a idú si užívať život, a o dvanástej si ich vyzdvihnú. Vychovávateľky sú fajn, jedna je taká obroská staršia Fínka a druhá taká priemerná Nemka, obe milé a deti ich žerú. Teda tie, čo už sú zvyknuté. Moje dzecko teda ešte zvyknuté nie je a ešte sa ho ani veľmi nesmú dotýkať.

Tak teda došli sme v pondelok a započali sme "zvykanie si" či ako by som to preložila do ľúbozvučnej slovenčiny. Dzecko sa najskôr všetkého bálo, detí, vychovávatelie, hračiek, detí... Ale po chvíli sa teda šiel hrať do pieskoviska, lebo tam bola kopa hračiek a najmä "brrrm".Prvý deň sme vydržali hodinu, potom som s vreštiacim a bytostne unaveným dzeckom odišla, lebo už začínal kaziť morálku a empatické deti sa pomaly pridávali. A 12 plačúcich detí je na 2 vychovávateľky celkom zaberák.

V deň druhý sme tam pobudli 1,5h z rovnakého dôvodu. ALE! Po príchode ma malo dzecko cca. hodinu strašne na háku, tak som sa pomaly vzdialila na lavičku cca. 15 metrov od pieskoviska a užívala si slniečko. Dokonca som sa zvečnila na Instagrame, ak by som si večer hovorila, že to bola určite len fatamorgána.

Deti zvyknú o 10tej desiatovať (Ordnung muss sein!), ale dzecku sa nechcelo. a to aj napriek tomu, že boli párky! Každopádne, ostatné deti si posadali k stolu a tlačili jedna radosť, len moje sa nudilo, trochu sa poobzeralo, objavilo moje koordináty a zaútočilo. Najskôr sme to dali na spojencov, úsmevy, objímačky, až kým som ho proaktívne neodviedla k deťom aby aj on jedol.. Odvtedy až do 10:35, kým sme odišli, sa zo spojenca stal nepriateľ a na striedačku chytal amoky a mrnčal.. Avšak, pred týmto svojim *sólom* stihol ešte učarovať malej Neele a tá sa na dzecko pozerá ako na poloboha (to má po mne btw.) a kam ide dzecko, ide Neele, a kam ide Neele, ide dzecko. Len sa dzecko nevie tak rýchlo pohybovať na odrážadle (naučil sa to konečne, wueeey!), a ona teda potrebuje ísť rýchlo tak vtedy ide láska bokom. Ináč, dzecko sa jej normálne pokúsilo dať pusu! Som najskôr čumela, že čo ide urobiť, lebo som sa bála že ju chce opľuť.. Ale tak iba snaha o pusu, haha 😀

Deň tretí sa javil byť o mnoho lepší a už teraz sa pochválim, teda nás, že domov sme odchádzali o pol 12 a to si už dve matky svoje dzecky stihli vyzdvihnúť. Wohooo, nie sme lamy!Vonku bolo sychravo a hoci vychovávateľka s deckami chcela byť vnútri a spievať si s Musikkater (príde postaršia hipsterská ženská s mačacou máňuškou a "spieva" detské pesničky, dosť falošne ale tie deti ju totálne žrali, teda okrem dzecka, to bolo v blate s bagrom), ale deti uprednostnili zablatené pieskovisko a naháňanie kačíc po areály..

Tak teda mokli, hrali sa v blate. Pôvodne som mala byť vrámci "zvykania si" zasa niekde pomimo, aby ma dzecko nevidelo, ale nebolo kde, ináč by som totálne mokla tri hodiny. A musela som tam byť, keby dzecko chytilo amok. Vydržal zasa cca. hodinu, kým šli deti tlačiť brecle, potom si trochu pomrnkával až to vyvrcholilo do totálneho amoku o 11:15. Dokonca ani to, keď sa bola naňho pozrieť malá Neele, nepomohlo.

Tak sme šli het.

A od pondelka pokračujeme. Ja budem za tých pár hodín "voľna" do týždňa bojovať, aj keď viem už teraz, že nebudem mať voľno.. Ale užijem si nákup v Edeke a Rossmanne bez kočíka, budem si môcť pozrieť etikety (srandujem, mám v p).. Budem upratovať, cvičiť, variť, lakovať si nechty, možno sa dokonca po roku dostanem ku kaderníčke! 😀

To be continued..

Link na blog: http://luciakuba.blogspot.de/2017/03/spielgruppe-aka-odlozte-si-dieta-prosim.html