televízny program nesklamal ako každý rok 🙂 nuda,nuda, nuda!!!!!
Jedného dňa, istý nevidiaci muž kľačal na ulici s klobúkom a pred sebou držal tabuľku s nápisom: “Som slepý. Prosím, pomôžte mi.” Išiel okolo neho jeden novinár, pristavil sa a videl, že slepec má v klobúku len pár drobných. Zohol sa, prihodil nejaké mince a potom, bez toho aby si pýtal povolenie, zobral tabuľku a na druhú stranu napísal inú vetu.
Popoludní, keď sa novinár vracal z práce, podišiel k slepcovi a videl, že slepcov klobúk je plný mincí aj bankoviek.
Slepec rozpoznal mužov krok a spýtal sa ho, či to bol on kto mu prepísal tabuľku a čo tam napísal. Novinár odpovedal: “Nič, čo by nebola pravda. Len som dal tvojim slovám inú podobu.” Usmial sa a odišiel.
A nevidiaci sa nikdy nedozvedel, že na tabuľke bolo napísané: “Je jar… a ja ju nemôžem vidieť.”
Jaro Filip bol proste Pán 🙂
Do autobusu nastúpila mlada mamička s dieťaťom . Prisadla si na sedadla, ktorým sa Ľudovo vraví štvorka. Nakoľko tam bolo jedno miesto voľné, mamička si svoje dieťa držala na kolenách. Oproti nej sedel pán v stredných rokoch v obleku a vedľa neho mladý vysokoškolák. Ako sa autobus pohol, dieťa čo sedelo maminke na nohách sa neustále krútilo a vrtelo. Tým spôsobovalo, že oproti sediacemu pánovi okopávalo neustále nohavice. Zakaždým keď si oprášil nohavice rukou , sa stretli pohľady s mladou paňou, od ktorej očakával aspoň nejaké slovne ospravedlnenie. Ale nič , ani slovko. Lenže, keď sa to zopakovalo tretí krát a mlada mamička absolútne nereagovala, oslovil ju pán v obleku vetou: "Prosím Vás môžete aspoň trochu usmerniť to svoje dieťa, včera som si doniesol oblek z čistiarne a dnes dostávam kopanec jeden za druhým." Odpoveď ktorú dostal, zarazila nie len jeho, ale aj všetkých cestujúcich na tejto autobusovej linke. "A čo si vy myslite, že ja kvôli vám už od teraz budem svoje dieťa obmedzovať?" Po tejto vete sa pán v obleku postavil a , pokračoval v ceste postojačky. Autobus zastavil na najbližšej zastávke a mladý vysokoškolák sa pripravoval na vystúpenie, ale prv než vystúpil, vybral z úst dobre rozžuvanú žuvačku a prilepil ju mladej pani na celo. Vzápätí nastala reakcia: " Čo si to dovoľujete?" a mladý študent s úplným kľudom odpovedal: " Mňa v mladosti tiež neobmedzovali..."
pre mna dokonalá 🙂 či už pesnička alebo samotná dáma 🙂
♥
♥
Diskutovat s primitívnymi ženami je tažké 🙂 ale čo sa mi najviac páči ako tu pol kona podsúva svoje názory niekomu kto už svoj názor má dávno utvrdení 🙂 Nechápem a chápat nikdy nebudem 🙂
Ty vole ked tak toto už je sila 🙂 ked sa hentak varí u niekoho doma dovi dopo






















