a mám napečené....👍 😅
...ked su tie donuty takeeee dobreeee 😍...
leto a prázdniny a teploooo...
...
Skoro som si cvrkla 😂
Heslo dňa
Kedze je dnes pocasie pod psa, sedim a opat triedim stare fotky do fotoknihy. Viacerym sa pacila moja babicka z r.1915 /ako dieta, foto spred mesiaca/ a tak som sa rozhodla pridat este par fotiek, asi preto, ze to bola vzdy velmi pekna jemna zena a aj zostarla ako prijemna stara pani /taka vlastne aj bola povahovo, jemna, starostliva, laskava, jedine ostre, nedajboze hlupe slovo som z jej ust nikdy nepocula/. A veru aj s mojou dcerou, jej pravnuckou mi hodne pomahala. Budem na nu vzdy s laskou spominat. A nielen na nu....
No nepodel sa s tolkou mudrou krasou 😘
Chcel som od teba príliš veľa, synček. Odpusť /z webu eduworld.sk/
Tento list napísal W. Livingston Larned pred takmer 100 rokmi svojmu malému synovi a jeho znenie môže byť skvelou inšpiráciou na zamyslenie aj pre dnešných rodičov o používaní kritiky vo svojej výchove. Prosí v ňom o odpustenie svojho syna za svoje nevďačné správanie, za svoju hroznú výchovu, za zvyky, ktoré si ani nevie ako vytvoril a ktorými žil. Za hroznú neprimeranú kritiku, ktorej neustále podroboval svojho syna.
Slávnym sa tento list stal až po tom, čo ho Dale Carnegie spomenul vo svojej knihe Ako si získavať priateľov a pôsobiť na ľudí. List uvádza v časti o kritike iných ľudí a ako by sme ju mali v živote veľmi opatrne používať, pretože navždy ovplyvní životy tých, ktorých kritizujeme.
Táto kniha sa stala veľkou životnou inšpiráciou aj pre jedného z najbohatších ľudí na svete Warrena Buffetta, ktorý v knihe o jeho vlastnom živote Snehová guľa opisuje, ako veľmi jeho kritická a neustále jačiaca matka negatívne ovplyvnila jeho život i život jeho mladšej sestry. Napriek tomu, aký pekný obraz o nej jej okolie malo, Buffett vo svojej životnej spovedi priznáva, že on a jeho sestra počas detstva utrpeli nezahojiteľné rany. Neustále ich za niečo kritizovala a kričala. „Nebola nikdy spokojná, až pokiaľ sme neboli natoľko zúfalí, že sme už iba plakali,“ spomína na svoje detstvo Warren Buffett.
List Livingstona hovorí o tom šťastnejšom prípade, ako sa otec pristihol pri tom, že nie je človekom, akým by chcel byť. Nie je otcom, akého si jeho syn zaslúži, a preto to zmení.
W. Livingston Larned : Father Forgets
Drahý synček,
hovorím ti tieto slová zatiaľ, čo spíš.
Malú dlaň si si položil na tváričku a tvoje kučeravé vlásky sa ti prilepili na čelo.
Vkradol som sa sám do tvojej izby.
Pred chvíľou, keď som sedel v knižnici a čítal si noviny, zaplavila ma zrazu vlna kajúcej ľútosti. Prišiel som sa k tvojej postieľke vyznať zo svojej viny.
Je niekoľko vecí, o ktorých som premýšľal, synku.
Vylial som si na tebe moju zlú náladu.
Vynadal som ti, keď si sa obliekal do školy, pretože si si nedbalo umyl tvár.
Vyčítal som ti, že si si nevyčistil topánky.
Nahnevane som na teba kričal, pretože si niečo zo svojho oblečenia pohodil na zem.
Na raňajkách som na tebe hľadal chyby ďalej.
Rozlial si mlieko.
Jedlo si do seba iba tak nahádzal.
Dával si si lakte na stôl.
Natrel si si na chlieb priveľa masla.
A potom, keď si sa išiel hrať a ja som odchádzal na vlak, pozrel si sa za mnou, zamával si mi a zvolal: „Ahoj, ocko!“ ale ja som sa iba zamračil a odpovedal som: „Vystri sa!“
Večer som v tom pokračoval znova. Keď som sa vracal, videl som ako hráš guličky a lozíš pri tom po kolenách. Mal si deravé pančuchy. Ponížil som ťa pred kamarátmi, keď som ťa prinútil, aby si išiel predo mnou domov. „Pančuchy sú drahé. Keby si ich musel kupovať za svoje peniaze, správal by si sa inak!“ A to ti hovoril tvoj vlastný otec.
Spomínaš si, ako si prišiel nesmelo so strachom v očiach do knižnice, kde som si čítal? Keď som letmo cez okraj novín na teba zamračene pozrel, kto ma to zase ruší, zastavil si sa vo dverách. „No čo je?“ vybuchol som. „Čo by si chcel?“
Povedal si, že nič. Bežal si krížom cez celú miestnosť, hodil si sa mi okolo krku a pobozkal si ma.
Tvoje malé rúčky ma stískali s láskou, akú ti Boh vložil do tvojho srdca a ktorú ani moje nevľúdne chovanie nedokázalo zmazať.
A potom si odišiel. Cupital si hore schodmi.
Krátko potom, synku, mi vypadli z rúk noviny a ja som pocítil strašný desivý strach.
Čo to so mnou urobil tento hrozný zvyk?
Zvyk hľadania chýb na druhých a neustáleho karhania a poučovania?
Toto si si zaslúžil za to, že si bol iba malým chlapcom?
Nebolo to tým, že by som ťa nemiloval. To by som nikdy nepovedal.
Bolo to tým, že som očakával od dieťaťa priveľa.
Posudzoval som ťa podľa svojho vlastného veku.
A pritom bolo toho na tebe tak veľa dobrého, krásneho a úprimného.
Tvoje srdiečko bolo tak veľké ako úsvit nad vzdialenými vrchmi. Prejavovalo sa to v tvojej spontánnosti vrhnúť sa na mňa a pobozkať ma na dobrú noc. Na ničom inom dnes v noci nezáleží, synku.
Prišiel som k tvojej postieľke v tmavej noci a zahanbený som si tu kľakol.
Viem, je to len slabé ospravedlnenie.
Viem, že dnes by si tieto veci nepochopil, keby si sa teraz prebudil a povedal by som ti ich.
Ale zajtra budem ozajstným ockom!
Budem tvojím priateľom,
budem trpieť vtedy, keď trpíš ty
a smiať sa, keď sa smeješ ty.
Zahryznem si do jazyka, ak na mňa prídu opäť tie netrpezlivé slová.
Budem sa snažiť hovoriť si tieto slová ako zaklínadlo:
„Si len malý chlapček, si ešte len malý chlapček !“
Som vydesený, že som ťa videl v mojej mysli ako muža.
A dnes, keď ťa vidím, synku, vyčerpaného a schúleného v postieľke, uvedomujem si, že si len drobné krehké dieťa.
Ešte včera ťa mamička nosila v náručí a tvoja hlavička sa opierala o jej rameno.
Žiadal som od teba príliš mnoho, príliš mnoho.
https://www.facebook.com/2054645548184050/video...
😍👍😂
opat som natrafila na toho perfektneho Jakubka. Kto nevidel a nepozna, urcite tie videjka srdiecko potesia 😉
zo súkromnej výstavy lega u nás v Trnave, v ChillPoing laser arene na Suchovskej ceste za pumpou, kde sme boli dnes pozriet 🙂
Ak by mal nahodou niekto chut ist s detmi pozriet /je tam aj dost velka detska herna s kooooopou lega ako klasickeho, tak i duplo/, vystava bude fungovat este do 12.5. a vsetky vstupenky su zlosovatelne /po ukonceni vystavy sa losuje nejake pekne Lego, ale to som uz blizsie nezistovala..../
Urobila som vyse 150 fotiek, ale samozrejme, vsetky sem davat nemozem. Rozhodne myslim, ze sa oplati pozriet v nejaky uprsany den, aspon tym, co byvaju nedaleko 😉
priliš dobrý a hodnotný článok, než aby som nezdielala ďalej....
https://najmama.aktuality.sk/clanok/273701/peda...
https://najmama.aktuality.sk/clanok/273735/mare...
Všetko najlepšie k narodeninám ďalšiemu škôlkarskemu kamarátovi ! 🤗🤭🤡
Po polnoci som sa hrabala v starých fotkách, asi ma pochytila nostalgia. A s touto fotečkou sa musím podeliť, lebo ma vyše 100 rokov a je na nej moja láskavá babička. Podľa môjho odhadu fotené okolo roku 1915, keď mala asi 5 rokov 😊
Keď neumyvať okná, zostane čas na výduvky aj tvorenie s dorastom 😉
Nemôžem si pomôcť, niekedy aj tie drsnejšie vtipy sú jednoducho super! ...a občas akoby aj na mňa šité 😂😇
Na porazenie....
Prislo nam prave vyuctovanie za elektrinu 2018-2019. Ziaden nedoplatok, napriek tomu nam o 17% zdvihli zalohy. Ked som zistovala preco, tak cena za kWh stupla o rovnych 25%, cena za odberne miesto o 15%...Podotykam, ze v matike som dobra a dakujem tymto panu ministrovi za regulacne opatrenia!
👎😠😖
Hladala som na nete info o ockovani psikov proti besnote a popritom som natrafila na toto desatoro. Ze sa ma to dotklo a uvedomila som si zretelnejsie, co sice viem, ale nie vzdy na to myslim, pripajam to aj sem:
Psie desatoro
1. Môj život trvá desať až pätnásť rokov. Každé odlúčenie od teba znamená pre mňa utrpenie. Pomysli na to, než si ma zaobstaráš.
2. Daj mi čas porozumieť, čo odo mňa vyžaduješ.
3. Pestuj si dôveru vo mňa - tvojou dôverou ja žijem.
4. Nikdy sa na mňa dlho nehnevaj a nezatváraj ma za trest. Ty máš svoju prácu, svoju zábavu a svojich priateľov, ja mám len teba.
5. Často sa so mnou rozprávaj. Tvojim slovám ja nerozumiem, zato však hlasu, ktorým sa na mňa obraciaš áno.
6. Vedz, že nezabudnem nikdy, ako so mnou jednáš.
7. Pomysli, skôr ako ma udrieš, že moje čeľuste môžu poľahky rozdrviť kosti tvojej ruky, ale ja ich nikdy nepoužijem.
8. Skôr ako mi pri práci mrzuto vytkneš neochotu, tvrdohlavosť a lenivosť, skús si uvedomiť, že ma možno trápi nevhodná potrava, možno som bol dlho vystavený na slnku alebo mám už opotrebované srdce.
9. Postaraj sa o mňa keď zostarnem - aj ty budeš raz starý.
10. Buď so mnou v každej ťažkej chvíli. Nepovedz nikdy: "Nech sa to stane v mojej neprítomnosti" - s tebou bude pre mňa všetko ľahšie...
Torta pre neooriadnikov 😁
Nostalgia...
prisiel mi mailom krasny vtip, troska politicky, velmi aktualny, tak dufam, ze ma za to nezavru, ked uz je ta demokracia. Podotykam v cestine ....hoci sa tyka nas...
Kráčel Ježíš po Zemi, když v tom uzřel plačícího muže. I optal se Ježíš
muže, proč pláče. "Oheň mi vzal dům a já teď s rodinou nemám kde žit."*
*"Hle muži, Tvůj dům!" řekl Ježíš a před jejich zraky se objevil
nádherný dům.*
*Šel Ježíš dál a spatřil plačící ženu. "Zemřel mi můj maličký syn!",
hořekuje žena. I vztáhl Ježíš ruce na dítě a řekl: "Hle ženo, Tvůj syn
žije!".*
*Procházel Ježíš dál Zemi, když v tom uviděl sedět v Bratislave na
Hviezdoslavovom nám. plačícího mladíka. "Proč pláčeš mladý muži?!",
zeptal se ho Ježíš. Mladík k Ježíši zvedl své uplakané oči a odvětil:*
*„Jdu poprvé k volbám a nevím koho volit“. *
*Ježíš si prohlédl volební lístky, přisedl a plakal s ním.*
v strehu !
Dcera robi v Bratislave a toto rano odfotila pred vchodom do firmy.... Chvilu pred "novym" snezenim 😀
Tak toto na dnes dostalo 😂
ked už sa ten koniec roka blizi, aj pozdravy treba nachystat 😉
aj keď na mňa zareve ako dinosaurus /obľúbená hra nášho malého/, aj tak budem stále pri ňom a sledovať, čo robi. Možno sa niečo nové naučím...mňauuuu
Nový kartonový domček pre mačacieho kamoša
nedalo mi 😀... keď sa stále majú tak radi 😍. Dnes rano, samozrejme, ešte v posteli....
2x pozdrav z futbaloveho letneho tabora + "sladka odmena" od tatina za snahu a goly 🙂
aj v skolke maju koniec "skolskeho" roku a maly priniesol domov hromadu svojich vykresov. Pamatam, ze dcere som tie jej vytvory odkladala dlhe roky, ale boli len KDESI pozakladane, zazltnute, niektore pokrcene.... a miesta malo...
Kedze teraz mame uz nove vymozenosti 😀, tak som vnukovi obrazky oscanovala, plasticke nafotila a urobila z nich nejake kolaze na pamiatku....aspon pre nas - babky 🙂
No a maly bol tiez nadmieru spokojny, ze si cenim jeho zaciatocnicke vytvory 😀....
