Príbeh jednoduchého žobráka z Paríža. Bol dokonca uverejnený aj v jedných parížskych miestnych novinách. 🙂 +
Pavol trávil väčšinu času vonku. Jeho zvlášť obľúbeným kostolom bol kostol sv. Jakuba v Paríži. Pri vchodových dverách žobral a prosil o almužnu a jeho verným spoločníkom bola fľaša vína. Trpel na cirhózu pečene a iné choroby a farba jeho tváre neprezrádzali nič dobré. Ľudia z tejto štvrti čakali už len na to, že tu jedného dňa nebude.
Nikto z nich sa o neho nijako nezaujímal. Vo farnosti ale bola jedna dobrá duša, pani N. Veľmi ju trápilo, keď ho videla vždy tak samotného, a preto s ním častejšie prehovorila. Všimla si, že Pavol ráno opúšťa svoje miesto pri vchodových dverách a ide do kostola. Tam si sadol do lavice v prvom rade, presne pred svätostánok. Len tak … zdalo sa, že nič nerobí. Jedného dňa sa ho pani N. spýtala: „Všimla som si, že často chodíš do kostola. Čo tam robíš, keď tam sedíš celú hodinu bez toho, že by si niečo robil? Nemáš ani ruženec ani modlitebnú knižku a niekedy si dokonca aj trochu zdriemneš. Čo v tú dobu robíš? Modlíš sa?“
„Ako by som sa mohol modliť! Od tej doby, čo som bol malý a chodil na náboženstvo, uplynulo veľa času, všetky modlitby som už zabudol. Už žiadnu nepoznám. Čo tu robím? Je to úplne jednoduché: idem ku svätostánku, tam, kde prebýva Ježiš vo svojom domčeku úplne sám a poviem mu: „Ježišu, to som ja, Pavol. Prišiel som Ťa navštíviť „, potom ešte chvíľu zostanem, aby tam bol aspoň niekto.“
Pani N. zo seba nevydala ani hláska. Už nikdy nezabudne na to, čo počula.
Dni ubiehajú, jeden ako druhý. Ale prišlo, čo muselo prísť: jedného dňa Pavol zmizol z kostola. Bol azda chorý? Alebo zomrel? Informovala sa a zistila, že je v nemocnici. Ide ho navštíviť. Chudákovi Pavlovi je veľmi zle, je napojený na veľa hadičiek a jeho tvár už má modravú farbu tak, ako je to typické pre umierajúcich. Lekárska prognóza nemohla byť horšia.
Nasledujúci deň príde pani N. opäť a je už pripravená na smutnú správu. Ale nie… Pavol sedí na svojej posteli úplne vzpriamený, je čerstvo oholený, má živý pohľad, vyzerá úplne premenený. Z jeho žiarivej tváre vychádza pohľad neopísateľného šťastia.
Pani N. si pretierala oči … Ale áno, je to predsa on! „Pavol, to je neuveriteľné, veď ty si vstal z mŕtvych! To už nie si ty, čo sa to s tebou stalo? „
„No, bolo to dnes ráno, bolo mi zle, veľmi zle. Potom som naraz uvidel niekoho tu, na konci mojej postele. Bol to krásny muž, neopísateľne krásny … To si ani nevieš predstaviť! Usmial sa na mňa a povedal: „Pavol! To som ja, Ježiš! Prišiel som ťa navštíviť …““
Veľmi chudobná žena telefonovala do kresťanského rádia a prosila o materiálnu pomoc. Veľmi bohatý, ale zákerný muž, ktorý zachytil túto prosbu v rádii sa rozhodol niečo nekalé podniknúť. Zavolal do rádia, vypýtal si žobráčkinu adresu. Potom nariadil sekretárke, žeby nakúpila veľa jedla s tým, že v momente, keď sa žobráčka opýta kto jej jedlo poslal nech naisto povie, že tie potraviny sú od diabla. Keď sekretárka konečne našla úbohú ženu, tá od šťastia začala v náhlivosti brať jedlo a s radosťou dávať do svojho skromného domu. Sekretárka sa spýta: ”Nechcete ani vedieť, kto Vám posiela toľko jedla?” Žena odpovedala: ”Nie. Na tom vôbec nezáleží, pretože keď Boh niekomu nariadi tak aj diabol musí poslúchnuť. ” Sekretárka sa len rozplakala.
Od nepamäti si v Božom zámere a On sa chce o Teba vždy postarať. To, čo sa v Tvojom živote zdá byť nemožné, pre Neho je dosiahnuteľné. Boh ťa chce dostať do najväčšej výšky svätosti; Boh rád otvára svoju knihu spomienok, pretože pozná každý Tvoj dobrý skutok a chce ho odmeniť. Jeho prozreteľnosť je nevyspitateľná.
“Vieš, prečo ti Boh nedal dieťa tak dlho?”, – opýtala sa.
“Nie, neviem,” – odpovedala som prekvapene.
“Viem prečo,” povedala dcéra.
“Pretože stvoril mňa”
Ako by si prezil/a den, keby si vedel/a, ze dnes vecer zomries?
Hľadajte vždy Boží zámer!
Pred mnohými rokmi raz jeden dobrý človek stratil prácu, minul všetky svoje úspory a prišiel o svoj dom. Jeho zármutok sa znásobil náhlou smrťou jeho drahej ženy. Jediné, čo mu zostalo, bola jeho viera a aj tá slabla.
Jedného dňa sa potuloval po okolí a hľadal prácu. Zrazu zbadal skupinu chlapov, ktorá pracovala na stavbe chrámu. Jeden z chlapov ručne tesal do kameňa v tvare trojuholníka. Muž zvedavý, kam by mohol zvláštny kameň pasovať, sa kamenára spýtal: „Kam uložíš ten kus kameňa?“ Kamenár ukázal k vrcholu budovy a povedal: „Vidíš ten malý otvor, blízko vežičky? Tam ho dám. Opracovávam ho tu dole, aby dobre pasoval tam hore .
Keď muž odchádzal, mal oči plné sĺz. Prostredníctvom slov „Opracovávam ho tu dole, aby dobre pasoval tam hore,“ sa mu prihovoril Boh. Tak sa mu podarilo nájsť východisko z ťažkej situácie a nový zmysel života.
Mnohí z Vás určite prežívajú obdobie utrpenia. Možno ste zakúsili zármutok, ktorý dokáže zlomiť srdce a možno Vám vzťahy s blízkymi či kolegami nevychádzajú podľa Vašich predstáv. Možno zakúšate stres každodenného života v práci alebo škole. Môže to byť stovka vecí, alebo iba jediná – niečo, čo je príliš bolestivé, aby ste sa o tom kýmkoľvek zhovárali. Údery dláta a kladiva zraňujú.Ale držte sa svojej viery! Vzhliadnite k Bohu a Jeho Slovu pre odpoveď! Ťažkosti sú iba prechodné. Prichádza niečo omnoho lepšie. Trpké údery často vyvolajú obrovskú vnútornú silu. Modlite sa naďalej! Neopúšťajte vieru! Hľadajte vo svojom živote Boží zámer!
Majster Vás musí otesať tu dole, aby ste pasovali tam hore.
Zdroj: fb
☝ Viete o tom, že slávny obraz Michelangela, ktorý zdobí Sixtínsku kaplnku vo Vatikáne má jeden zaujímavý detail?
Michelangelo schválne namaľoval prsty tak aby sa nedotýkali. 👉 👈
👉 Avšak Boží prst je vystretý na maximum, zatiaľ čo prst človeka je trochu pokrčený.
Znázorňuje to skutočnosť, že Boh je tu vždy pre nás, chce nám pomôcť a byť s nami.
Rozhodnutie je však na človeku. Ak prst vystrie, dotknú sa 👉👈 ak nie, strávi život bez Boha.👈👉
Fb: Ultra
"Veda"
Ž 139
13
Veď ty si stvoril moje útroby,
utkal si ma v živote mojej matky.
14
Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;
všetky tvoje diela sú hodny obdivu
a ja to veľmi dobre viem.
(*)
15
Moje údy neboli utajené pred tebou,
keď som vznikal v skrytosti,
utkávaný v hlbinách zeme.
16
Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený,
a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni,
len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.
