😂😂😂
Pravdivy antizalm na TV.
O rodičovskej kliatbe a požehnaní
Koľko krát počuť od mamky, babky lamentovanie nad deťmi, vnukmi, ktorí sa akosi nevydarili.
„Otče, tote moje dzeci..., … jeden pijak, … druhý ani nehutorec...“ ; „otče, ako srdce bolí – deti sa porozvádzali, … vnuk, vnučka na divo žije, o svadbe ani len počuť“; „otče, už oči mám vyplakané – tote moje dzeci, jak pohane žijú...“., … a chce sa neraz položiť otázku: „A vôbec vás nenapadlo, že je to iba výsledok vášho „požehnania“???“ … A otázka namieste, lebo koľko krát príde i kňazovi počuť z úst matky, otca, strašné slová k ich deťom – choď do diabla; fras (ďas) by ťa zobral; choď do pekla – a vôbec si ani len neuvedomujú silu tohto svojho démonského „požehnania“...
RODIČOVSKÉ PREKLIATIE PÔSOBÍ NESKUTOČNE MOCNE
Drahí moji, kliatba, prekliatie, dokonca, jednoducho iba srdce zožierajúca nespokojnosť rodičov voči svojim deťom, pôsobí neskutočne veľkou silou.
Aj keby rodičia doslovne neprekliali svoje deti, ale vo svojom srdci by cítili rozhorčenie voči nim, verte, ich deti nebudú mať v živote jedného svetlého, radostného dňa a celý ich život sa stane neustálym utrpením. Žiaľ, takéto deti potom pretrpia celý svoj zemský život.
Je však ešte oveľa horšie, keď rodičia svoje deti „posielajú diablovi“ - v skutku ich priam „zasväcujú“ pre peklo. A tak, keď sme mu ich sami „odovzdali“, neraz nevedomky, diabol si potom robí právo nad nimi a vo svojom čase sa domáha toho, čo sme dali do jeho vlastníctva. Nejedná rodinná tragédia je smutným svedkom toho. Z druhej strany, ani len predstaviť si nevieme, akým veľkým pokladom je pre nás rodičovské požehnanie.
„Spomínam si, - hovorí starec Paisij Svätohorský, - na jednu matku štyroch detí. Bola vdova a veľmi sa trápila, že ani jedno z nich si nedokázalo založiť rodinu. Modlil som sa za nich, modlil, ale bezvýsledne. „Čosi je nie tak - pomyslel som si“, - pokračuje starec.
„Jej deti mi hovorili o tom, že im niekto „porobil“. - „Nie, to na porobenie nevyzerá... Neprekliala vás vlastná matka?“, - pýtal sa starec.
„Otče, skutočne, - odpovedali, - keď sme boli malí, často sme sa veľmi šaleli, vystrájali sme a ona sa hnevala a nadávala: „Žeby ste zdreveneli!“ Žena mala prchkú povahu, často prepadala depresii a rozšantené deti ju rýchlo vedeli vyviesť z rovnováhy a ona ich v zlosti prekliala.
Vtedy im starec povedal: „Choďte k matke a povedzte jej, čo je príčinou vášho trápenia., aby sa spamätala, ľutovala to a od tej chvíle vás neprestávala žehnať“, - odporúčal starec. - Do roka a pol si všetci štyria založili rodiny.
Čo ak rodičia prekliali svoje deti a už zomreli? Ako sa môžu tieto deti oslobodiť od rodičovského prekliatia?
V prvom rade si sami musia uvedomiť, že príčina ich prekliatia je v nich samých, a oni vo svojom čase, mohli skutočne priniesť nemálo trápenia svojim rodičom, ktorí ich vo svojej slabosti mohli prekliať. Keď spoznajú svoju vinu a zo srdca ju oľutujú, vyznajú svoj hriech, všetko sa začne uberať správnym smerom. Sami sa duchovne obrodiac, pomôžu aj svojim, už zosnulým rodičom.
Čo môže byť rodičovskou kliatbou?
Jednoducho, všetky zlé, negatívne slová vyrieknuté počas celého nášho života – počnúc počatím. Veľmi veľa zla v živote človeka má svoj počiatok práve v neprijatí tehotenstva, nového života, a to zo strany matky ako i otca (strach, čo bude., … narušilo to naše plány., … rozhodovanie sa pre potrat atď.) A potom, nie iba priame vypovedanie slov kliatby: „preklínam ťa, … preklínam tú chvíľu“, ale každé negatívne slovo adresované dieťaťu: „ty blázon, … debil, … nepodarok, … z teba nikdy nič nebude, … ty si nemožný, atď."
Neustále sa nám treba učiť žehnať svoje vlastné deti – hoci len jednoduchými slovami: „nech sa ti darí, … nech ti Boh pomáha, … verím ti, … mám ťa rád“., a Boha v srdci prosiť, aby pomohol deťom prijať dar požehnania, a takisto im pomohol naučiť sa samostatne rozhodovať sa pre dobro.
Preklínajúc svoje deti si ani neuvedomujeme, že ich predávame do rúk besov. Démoni aj bez nás ich dosť pokúšajú a zvádzajú na každý hriech, a my neraz namiesto, aby sme sa modlili za svoje deti, besom pomáhame hubiť ich. Čo chceme potom mať zo svojích detí? Čudujeme sa, že „žijú horšie ako pohania, … prepadli alkoholu, drogám, … nemravnosti, … že si nevedia nájsť miesto v živote, … že čoho sa chytia, to pokazia...“ ?!!
Dieťa od svojej podstaty je „nevinným anjelom“, keď však čosi škrípe v jeho správaní, je to iba výsledok zlej výchovy, čiže príčina je v nás samých. Prv nám preto treba hľadať hriech v nás, ako rodičoch, a vykoreniť ho zo seba – keď sa nám to s Božou pomocou podarí a my začneme očisťovať seba, automaticky sa začne očisťovať aj naše dieťa.
Modlitba matky, či otca za dieťa, ženie démonov od nich (besa – démona pijanstva, fajčenia; démona narkománie; démona nemravnosti; démona neviery; démona akejkoľvek závislosti …). Modlitba matky, rodiča, vytrháva deti zo samého dna pekla. Hriech rodičovskej kliatby je strašným hriechom, lebo nehubí len toho, kto preklína, ale aj toho, kto je prekliaty, vedie do zatratenia.
PRETO MATKY, OTCOVIA, RODIČIA, NEPREKLÍNAJTE SVOJE DETI, ALE PLAČTE NAD NIMI A V SLZÁCH ZA NICH PROSTE BOHA, ŽEHNAJTE IM., … A BOH VŠEMILOSTIVÝ A PREDOBROTIVÝ, VŠETKO ZARIADI !!!
SŇATIE RODIČOVSKÉHO PREKLIATIA
Uvedomiac si tento strašný hriech, kliatbu vo svojom živote, rodič i dieťa, MUSIA SA VYSPOVEDAŤ, VYZNAŤ SVOJ HRIECH PRED KŇAZOM A PRIJAŤ SV. DARY TELA A KRVI HOSPODINA; SAMOZREJME, PRED TÝM SI MUSIA VZÁJOMNE ODPUSTIŤ. Silné prekliatie (a neraz sa nerozoznané kliatby nesú celými generáciami – alkoholizmus v rodine; nevery a rozbité manželstva; predčasné úmrtia v rodine; bez vysvetlenia objavujúce sa šialenstvo v rodine (neraz v rovnakom veku) atď.) je treba, aby rozviazal biskup, alebo biskupom poverený kňaz.
Sv. athoský starec Paisij radí, aby rodič i dieťa pred spoveďou a prijatím Eucharistie, keď pred kňazom vyznajú svoj hriech, aby pred ikonou, či už Matky Božej, či iného svätého, ktorý sa stane svedkom ich zmierenia, a následne i duchovným pokroviteľom (ochráncom), prečítali spolu modlitby – Otče náš; Bohorodice Divo a Viruju.
Dieťa nech pred rodičom jednoduchými slovami poprosí o odpustenie za akékoľvek zlo proti rodičovi (neposlušnosť, preklínanie, nadávanie, detský, puberťácky vzdor, či nejakú konkrétnu ranu, ktorá zranila srdce otca, matky).
Takisto, potom rodič, má poprosiť o odpustenie akéhokoľvek zlého slova, a následne možno takýmito slovami sňať samotnú kliatbu: „Snímam z teba všetky slová môjho prekliatia, hnev, každú nenávistnú myšlienku proti tebe a zverujem ťa pod ochranu Matky Božej a všetkých svätých“. Potom požehnať dieťa ikonou, pred ktorou bola kliatba sňatá, a tá ikona bude znakom rodičovského požehnania do ďalšieho života dieťaťa.
„ŽEHNAJTE A NEPREKLÍNAJTE!“, - hovorí sv. apoštol Pavol (por. Rim 12, 14). Parafrázujúc Pavlove slová do Christovho „proste a dá sa vám, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám“ (por. Mt 7, 7), zaznie pred nami výzva: „NEPREKLÍNAJTE A NEBUDETE PREKLIATÍ; ŽEHNAJTE A MILOSŤ POŽEHNANIA SA VYLEJE NAD VAMI !!! “
S prianím všetkého dobrého, pripravil o. Nikodím
Eucharistia a tsunami
Eucharistický zázrak v Južnej Amerike
Bolo to v roku 1906 v Kolumbii. Mesto Tumaco leží na jednom malom ostrove na tichomorskom pobreží na juhu krajiny.
31. januára bola táto krajina uchránená od hroziacej morskej záplavy, tzv. "Tsunami". Stovky obyvateľov pobrežia a ich farár P. Gerard Larrondo a jeho kaplán P. Julian Moreno, obaja augustiniáni, boli očitými svedkami tejto dejinnej udalosti.
Bolo okolo 10 hodín dopoludnia, keď obyvateľov Tumaco vydesilo veľké zemetrasenie. Trasenie bolo také silné a trvalé, že sa mnoho domov zrútilo a v kostole spadli všetky sochy na zem. V panike opúšťali ľudia svoje obydlia a ponáhľali ku kostolu, kde hľadali pomoc. V plači prosili misionárov, aby ihneď usporiadali prosebné procesie. Rýchlo doniesli prenosný kríž, koruhvu a obrazy svätých zo sakristie.
P. Larrondo a P. Moreno sa najprv pokúšali upokojiť množstvo ľudí zhromaždených pred kostolom na námestí. Keď ale obaja kňazi pozreli na more, uvideli, ako sa voda, aj keď nebola doba odlivu, stále viac odvracia od pobrežia a už sa v páse širokom asi 1,5 km zastavila.
Ďaleko na mori sa ale postavila obrovská vodná stena, u ktorej hrozilo, že sa každú chvíľu pretrhne, čo by určite znamenalo záplavu a zničenie pobrežia. Vzhľadom k tomuto ohromnému nebezpečenstvu neprehovoril už P. Larrondo ani slovo, ale bežal do kostola. Tam vzal v zhone zo svätostánku cibórium a prijal všetky hostie až na tú veľkú.
Potom sa s Hostiou v pravej a s kalichom v ľavej ruke ponáhľal smerom k morskému pobrežiu a pritom volal: "Poďte, moje deti, poďte všetci na pobrežie. Žiadna moc na svete by ju nezastavila."
Všetok ľud, nadchnutý kňazom s Najsvätejšou sviatosťou v holej ruke, bežal s plačom s misionárom, modlil sa a prosil o milosrdenstvo. So sebou vzali kríž, obrazy svätých a zástavy.
Medzitým sa zdvihla obrovská vodná stena a valila sa metrami vysoko smerom k pevnine. Žiadna moc sveta by ju nemohla zastaviť. Ženy, muži a deti kričali strachom, pretože si mysleli, že ich mesto bude stratené.
P. Larrondo ale neohrozene vystúpil pred očami všetkých so zodvihnutou Hostiou proti rozbúrenej obrovskej vlne a keď dosiahla svoj vrchol svätou Hostiou ju požehnal. Obrovská hora vody sa v tomto okamihu zastavila - navzdory prírodným zákonom - náhle vo svojom obrovskom rozbehu, zostala okamih v pokoji a potom odtiekla pomaly naspäť do otvoreného mora, kde sa ticho rozplynula.
Potom P. Larrondo a jeho spolubrat P. Moreno počuli, ako ľud volá: "Zázrak, zázrak!" Ako očarení prizerali smrteľne ohrození ľudia zázraku svojej záchrany. S plačom aj s jasotom obklopili teraz všetci P. Larronda so svätou hostiou a jeden cez druhého vykrikovali spontánne modlitby chvály a vďaky.
P. Larrondo nechal priniesť z kostola na pobreží zlatú monštranciu, vložil do nej Hostiu a so spevom a modlitbou išiel ľud ako v slávnostnom sprievode Božieho Tela ulicami zachráneného mesta. Potom uložil kňaz svätú Hostiu zase späť do svätostánku.
Moc eucharistickej prítomnosti, ktorá sa ukázala v Tumaco, sa stala široko známou a vzbudila aj v Európe veľký rozruch. Ľudia boli hlboko ovplyvnení týmto zázrakom tiež preto, že mesto Tumaco leží v preliačine pod hladinou mora, a je teda obzvlášť ohrozené. V rovnakom dni boli týmto zemetrasením silne poškodené a čiastočne zničené iné oblasti pobrežia Kolumbie.
Hľadajme pri prírodných katastrofách s dôverou útočisko u Najsvätejšej sviatosti. V nej je skutočne prítomný Ježiš Kristus, s telom a krvou, s telom a dušou, a dokáže, tak ako za svojho pozemského života, rozkazovať vetru a vlnám, búrke a krupobitiu, zemetraseniu a plameňom.
vložil: Masima
zdroj: Prodigios Eucaristicos, Fr. Antonio Garcia OFM, El suveso de Tumaco
Ty ma možno nepoznáš, ale ja viem o Tebe všetko ... Ž 139,1
Viem, či sedíš a či stojíš... Ž 139,2
Všetky Tvoje cesty sú mi známe ... Ž 139,3
Aj vlasy na hlave máš spočítané ... Mt 10,29-31
Pretože som Ťa utvoril na svoj obraz ... Gn 1,27
Vo mne žiješ, hýbeš sa a si... Sk 17,28
Veď Ty si moje pokolenie ... Sk 17,28
Poznal som Ťa pred tým, ako si sa počal... Jer 1, 4-5
Teba som si vybral, keď som plánoval stvorenie ... Ef 1,11-12
Nevznikol si omylom. Všetky Tvoje dni sú zapísané v mojej knihe ... Ž 139, 15-16
Určil som presný dátum Tvojho narodenia i to, kde budeš žiť ... Sk 17, 26
Bol si stvorený obdivuhodne a zázračne ... Ž 139, 14
Utkal som Ťa v živote Tvojej matky ... Ž 139, 13
A som Tvojim ochrancom od života matky ... Ž 71, 6
Tí, ktorí ma nepoznajú, ma nesprávne opísali... Jn 8, 41-44
Nie som vzdialený a nahnevaný, ale som dokonalým vyjadrením lásky... 1 Jn 4, 16
A túžim zahŕňať Ťa svojou láskou ... 1 Jn 3, 1
Jednoducho preto, že si moje dieťa a ja som Tvoj otec ... 1 Jn 3,1
Ponúkam Ti viacej, než by Ti mohol ponúknuť Tvoj pozemský otec ... Mt 7, 11
Pretože som dokonalý otec ... Mt 5, 48
Každý dobrý dar, ktorý si dostal, pochádza odo mňa ... Jak 1, 17
Pretože sa o Teba starám a viem, čo potrebuješ... Mt 6, 31-33
Vždy s nádejou hľadím na Tvoju budúcnosť ... Jer 29, 11
Pretože Ťa milujem nekonečnou láskou ... Jer 31, 3
Myšlienok, keď myslím na Teba, je ako zŕn piesku na brehu mora ... Ž 139, 17-18
Spievam a radujem sa z Teba ... Sof 3, 17
Nikdy Ti neprestanem robiť dobre ... Jer 32, 40
Pretože si mojim drahocenným majetkom ... Ex 19, 5
Celým svojim srdcom a celou svojou dušou Ťa túžim upevniť ... Jer 32, 41
Chcem Ti ukázať veľké a zázračné veci... Jer 33, 3
Ak ma budeš hľadať celým svojim srdcom, nájdeš ma ... Dt 4, 29
Raduj sa vo mne a dám Ti, po čom túži Tvoje srdce ... Ž 37, 4
Pretože to ja do Teba vkladám tie túžby ... Flp 2, 13
Môžem pre Teba urobiť viac, ako si vieš predstaviť ... Ef 3, 20
Pretože som Tvojou najväčšou útechou ... 2 Sol 2, 16-17
Keď máš zlomené srdce, som blízko pri Tebe ... Ž 34, 19
Ako pastier drží v náručí jahniatko, tak blízko Ťa nosím vo svojom srdci... Iz 40, 11
Príde deň, keď Ti z očí zotriem každú slzu ... Zjv 21,3-4
Som Tvojim otcom a milujem Ťa tak, ako milujem svojho syna, Ježiša ... Jn 17, 23
Pretože v Ježišovi sa ukazuje moja láska k Tebe ... Jn 17, 26
On je presným obrazom mojej podstaty ... Hebr 1, 3
Prišiel, aby ukázal, že som za Teba, nie proti Tebe ... Rim 8, 31
A aby Ti povedal, že nepočítam Tvoje hriechy ... 2 Kor 5, 18-19
Ježiš zomrel, aby zmieril mňa a Teba ... 2 Kor 5, 18-19
Jeho smrť bola najvyšším vyjadrením mojej lásky k Tebe ... 1 Jn 4, 10
Vzdal som sa všetkého, čo som miloval, aby som smel získať Tvoju lásku ... Rim 8, 31-32
Ak prijímaš dar môjho syna Ježiša, mňa prijímaš ... 1 Jn, 2, 23
A nič Ťa neodlúči od mojej lásky ... Rím 8,38-39
Príď domov a vystrojím najväčšiu oslavu, akú kedy nebo videlo ... Lk 15, 7
Vždy som bol otcom a vždy ním aj budem ... Ef 3, 14-15
Pýtam sa ... Budeš mojim dieťaťom ? ... Jn 1, 12-13
Čakám na Teba ... Lk 15, 11-32
S láskou Tvoj Otec. 🙂
Všemohúci Boh
(zdroj fb stranky Neboj sa, ved som s tebou ja)
#svedectvo Ako liecitelka nasla Boha a odhalila klamstva diabla
Ježíš ma priviedol k plností viery
Martina zo severonemeckého Hamburgu nám podala svoje osobné dojímavé svedectvo o tom, ako sa ona ako mladá katolícka matka rodiny dostala k ezoterike a bez toho, aby si toho bola vedomá, sa dôverčivo vydala démonickým silám. Dnes plná vďačnosti dosvedčuje, ako ju moc Ježišovej milosrdnej lásky vyslobodila zo zovretia okultných sietí, a tým prehĺbila jej vieru natoľko, že sa dokonca obrátili aj jej dvaja synovia. Syn Jan dnes študuje v Ríme, pretože sa chce stať kňazom a misionárom v Rodine Panny Márie.
Všetko začalo v roku 1991. So svojím manželom a s našimi dvoma synmi som viedla úplne formálny a nenápadný rodinný život. Každodenné povinnosti matky si vyžadovali všetok môj čas. Keďže manžel je evanjelik, stále viac som začala zanedbávať svoju katolícku vieru a jej praktizovanie. Už som nechodila na svätú omšu a modlila som sa stále menej. No práve vtedy som si dala vážne predsavzatie, že neskôr, keď na to budem mať viac času, sa opäť začnem viac starať o svoj život viery.
V tejto situácii sme - ja a náš dvojročný syn Tim ochoreli na neurodermatitídu. Kedže sme sa nechceli podrobiť zdĺhavej liečbe kortikoidmi s mnohými vedľajšími účinkami, na odporúčanie istej známej som išla k liečiteľke. Tá údajne božskou silou, pretekajúcou jej rukami, dosahovala v liečbe veľké úspechy. Úspechy sa nakoniec dostavili aj u nás dvoch. Táto veľmi sympatická žena viedla so mnou dlhé rozhovory o príčinách chorôb a utrpenia a o svetonázore z pohľadu ezoteriky. Ja som sa s ňou ochotne pustila do debaty, pretože tieto témy ma už od mladosti veľmi zaujímali. Bola som fascinovaná zázračným vyliečením našej neurodermatitídy, a pretože som dostatočne nepoznala Sväté písmo, teória o karme, ktorú mi liečitelka objasňovala, sa mi zdala byť úplne jasná a pochopiteľná. Prišla som do kontaktu s liečiteľstvom Ďalekého východu, s jeho učením o energiách, vlnení a blokovaniach energie, ktoré sú príčinami chorôb. Od liečiteľky som po prvýkrát počula, že chronické choroby a rany osudu môžu byť následkom nesprávneho počínania v predchádzajúcich životoch, ako to vysvetľuje učenie o reinkarnácii.
I keď som tieto nové názory najskôr odmietala, časom sa stále viac a viac uvoľňovali moje vnútorné zábrany. Bez problémov som kombinovala učenie Katolíckej cirkvi myšlienkovým bohatstvom Ďalekého východu. Ezoterickým liečením som sa nepozorovane stávala slepou v rozoznávaní pravdy. Zrazu mi bolo nápadné, že veľmi veľa našich dobrých priateľov, ktorých som si vážila, medzi nimi aj katolícki a evanjelickí kresťania sa zaoberali rôznymi ezoterickými praktikami a takzvanou alternatívnou medicínou. To ma, samozrejme, povzbudilo, aby som tomu všetkému naozaj uverila.
Posilnená viditeľnými úspechmi liečenia som chcela lepšie spoznať ezoterické učenie a účinky ich metód liečenia. Preto som čítala veľa kníh s touto tematikou a zúčastňovala som sa na podujatiach osôb obdarených schopnosťami média. Všetko ma fascinovalo. Verila som ezoterickým snahám vysvetľovať choroby narušenou rovnováhou energie, blokádami, karmou a učením o prevteľovaní. A tak som si myslela, že v teórii o karme z Ďalekého východu som konečne našla uspokojujúcu odpoveď na otázku príčiny a zmyslu utrpenia. Keďže ezoterická literatúra používa veľmi veľa pojmov z kresťanstva, nespoznala som, že je to bludné učenie. No v skutočnosti som sa myšlienkovo stále viac vzďaľovala od viery v Ježiša Krista. Ezoterika učí, že človek to božské nosí absolútne v sebe, to znamená, že človek je sám bohom a že na základe vlastnej snahy dospeje k dokonalosti. To však neznamená nič iné ako sebavykúpenie. Stvorenie je nezávislé od Stvoriteľa. Človek už nepotrebuje Vykupiteľa ani odpustenie, žiadnu milosť a ani osobnú modlitbu. Na miesto nášho Trojjediného Boha, ku ktorému môže mať každé Božie dieťa osobný a láskyplný vzťah, kladie ezoterika neosobný, kozmický obraz boha, ktorý je nazývaný aj ako „kozmická" alebo „univerzálna" sila života. Tvrdí, že z nekonečnosti vesmíru prúdi univerzálna energia života, ktorá všetko preniká, všetko udržuje pri živote a s ktorou musí byť človek v zhode, aby bol zdravý a šťastný. To môžeme dosiahnuť pomocou ezoterických liečiteľských metód a techník, pomocou jogy a meditácie podľa filozofií ďalekého východu. Toto „zjednotenie sa" s vesmírom sa považuje v ezoterike za najvyšší životný cieľ. Na dosiahnutie tohto cieľa potrebuje človek spravidla veľa životov.
Ezoterické liečiteľské metódy praktizované pod pláštikom kresťanstva.
V decembri roku 2000 som sa dopočula o novej liečiteľke v našom meste, ktorá má údajne mimoriadne schopnosti uzdravovania. Na základe pozitívnych skúseností v roku 1991 s našou neurodermatitídou som chcela, aby mi liečila moju alergiu. Aj ona na mňa urobila seriózny dojem. Bola to sympatická, schopná žena a okrem toho kresťanka - evanjelička, takže som jej hneď dôverovala. Jej metódy liečenia odkryli široké spektrum ezoteriky: homeopatiu, Schússlerove soli, Bachovu kvetinovú terapiu, orientálnu diagnostiku tváre, prácu s energiami, reiki, zariekanie chorôb a ďalšie iné ezoterické liečiteľské metódy. U nej sa mi opäť stretali tieto zmiešaniny ezoterického myslenia Ďalekého východu, spojené s dôvernými kresťanskými prvkami, čo som medzičasom už považovala za „normálne". Táto liečiteľka mala veľké úspechy, pretože mala schopnosti média.
Otvorene hovorila o tom, že duchovne bola v kontakte s anjelmi, ktorí jej pri liečení pomáhali. Okrem toho používala kyvadlo pri všetkých terapiách a liečebných prostriedkoch, čo malo pri liečení rýchle a viditeľné úspechy. Používanie kyvadla a duchovný styk s anjelmi mi vysvetlila ako Boží dar, ktorý vraj dostala, aby mohla liečiť. Pre mňa to boli úplne nové skúsenosti. Liečiteľka hovorila často o svojej viere v Boha. V jej ordinácii som videla Bibliu a dokonca aj Ježišovu sochu. Zaslepená kresťanským zdaním tejto ženy, viditeľnými úspechmi jej liečenia, ako aj mojím vlastným akceptovaním ezoterických myšlienok Ďalekého východu som sa ňou nechala liečiť ja i moja rodina. Až príliš neskoro som si všimla, že u tejto ženy som sa nachádzala v okultnej oblasti, pretože jej mediálne schopnosti uzdravovania boli v skutočnosti vyvolané mocnosťami temná. No vo svojej neskúsenosti som nemala pochybnosti o jej údajne „božských daroch liečiť".
Vtedy som verila tomu, že všetko, čo uzdravuje, musí byť dobré a musí pochádzať od Boha. Do tohto okamihu som nevedela, že aj diabol môže predstierať uzdravenia. Sú to zdanlivé uzdravenia, pri ktorých sa pôvodné choroby alebo problémy síce zdajú byť „vyliečené", no v skutočnosti sa presunú len do iných oblastí. Po ezotericko-okultnej liečbe zmizne síce telesná bolesť alebo neurodermatitída; zato sa však o nejaký čas, niekedy až o niekoľko rokov, objavia nové problémy, ktoré sa nemusia týkať len tela, ale aj duše a ducha: často sa objavia iné telesné choroby, ale aj psychické problémy, strach, nočné móry, agresia, hádky, narušenie ľudských vzťahov a dokonca aj narušenie vzťahu k Bohu, ako sú zábrany pri modlitbe alebo náhly odpor voči božským veciam. Diabol nepozorovane maskuje svoje ničivé úmysly domnelými „miernymi" ezoterickými liečivými metódami. Predstiera uzdravenia, aby sa človek na to spoľahol a aby tak on dostal moc nad ľuďmi a mohol uškodiť ich duši.
Namiesto k lekárom sme chodili s našimi chorobami teraz väčšinou k tejto liečiteľke. U môjho staršieho syna sa zrazu objavili nevysvetliteľné bolesti hlavy, ktoré mu mala liečiť tiež táto liečiteľka. Po niekoľkých liečebných sedeniach mi liečiteľka celkom nečakane vtisla do ruky kyvadlo s odôvodnením, že teraz sa ja musím naučiť s ním pracovať. Chcela využiť materskú dovolenku a svoju ordináciu na štvrť roka zavrieť. Počas jej neprítomnosti som mala ja sama pomocou kyvadla určovať čas užívania silného homeopatického lieku, aby sa nemuselo prerušiť tak úspešne začaté - a drahé - liečenie môjho syna.
Najprv som pocítila celkom mimovoľnú nechuť k osobnej práci s kyvadlom. No liečiteľka sa snažila zbaviť ma všetkých pochybností a odporu. Vysvetlila mi, že kyvadlo je úplne neškodné a nie je to nič mimoriadne. Je to spravidla len kontakt s vlastným podvedomím, ktoré týmto spôsobom naznačuje, čo telo, resp. duša, potrebuje. Uverila som jej.
Musela som sa rýchlo rozhodnúť, pretože som ju mohla zastihnúť už len niekoľko dní. Buď pomôžem svojmu synovi použitím kyvadla pri doteraz účinnom lieku, alebo sa v tejto drahej liečbe už nebude môcť pokračovať. Hoci sa vo mne všetko búrilo, predsa som len vzala kyvadlo do ruky. Nevedomky som už len prijatím kyvadla dala súhlas zlu, aby cezo mňa pôsobilo. To, že za použitím kyvadla stoja okultné sily, zlí duchovia, to som vtedy ešte nevedela. A potom už išlo všetko veľmi rýchlo. Zrazu som aj ja získala schopnosti média. Jednoducho tu boli!
Schopnosti média
Liečbu svojho syna som teda doviedla do konca, presne tak, ako mi to vysvetlila liečiteľka. Jan bol úplne zbavený bolestí hlavy a môj odpor k použitiu kyvadla tým úplne zmizol. Začala som s kyvadlom pracovať aj v bežnom, všednom dni. Najprv som ho použila pri liekoch, potravinách a pri všetkom možnom. Fascinovalo ma, ako sa týmto spôsobom dá nadviazať kontakt s podvedomím.
Prostredníctvom určitých otázok, ktoré som položila, a prostredníctvom odpovedí, ktoré som dostala, som čoskoro získala podozrenie, že to nemôže byť len podvedomie, čo spôsobovalo výkyvy kyvadla. Začala som totiž kyvadlom pohybovať aj nad písmenami a tu sa mi tvorili celé vety - mali zmysluplný obsah a týkali sa môjho života. Tým dostalo kyvadlo v mojich rukách novú kvalitu. Častejšie ma však začali bolieť dlane, hlavne v noci. Čoskoro som získala ďalšiu schopnosť. Cez moju pravú ruku prúdili teplé vlny a to mi spôsobovalo nezvyčajné mravčenie. Cítila som, že by mi ruka začala automaticky písať, keby som to dovolila; o tejto mediálnej schopnosti som už čítala. Pri automatickom písaní vedie ľudskú ruku neviditeľná, nadprirodzená sila a ruka píše sama od seba. Najprv sa mi to zdalo trochu nebezpečné, ale veď u liečiteľky som tiež videla veľa nezvyčajných vecí, ktoré údajne všetky pochádzali od Boha.
Vduchu som povedala Ježišovi, že budem dávať dobrý pozor na to, čo moja ruka napíše. Ak to bude niečo zlé alebo ak to nebude mať žiaden význam, tak v tom nebudem ďalej pokračovať. Ale ak by na papieri bolo napísané niečo dobré alebo sväté, budem to považovať za Božiu vôľu, že týmto spôsobom chcel so mnou nadviazať kontakt. S naivnou dôverou som teda nechala svoju ruku voľne k dispozícii. Napísala niekolko slov v neznámom jazyku. Prvá čitateľná a zrozumiteľná veta znela: „Chvála, oslava, veleba a všetka sláva nášmu Pánovi."
Prijala som tieto slová ako niečo sväté a písala som ďalej, pretože som nespoznala, kto bol myslený týmto „naším Pánom". Vo svojej nevedomosti som verila, že je to chválospev na nášho Trojjediného Boha.
Môj „aniel"
A zrazu sa mi písomne predstavil jeden „anjel". Povedal svoje meno a svoje vysoké postavenie v hierarchii anjelov. Mojou rukou písal, že ho ku mne poslal Boh, aby ma sprevádzal a viedol ku svätosti. Boh mi dá dar uzdravovať s cieľom, aby som viedla duše k Ježišovi, a on, môj „anjel" mi v tom má pomáhať, učiť a ochraňovať ma. Vysvetlil mi, že Boh mi dá stigmy, rany, a preto ma už niekoľko týždňov po nociach tak veľmi bolia dlane. No aby som to hneď uviedla na správnu mieru, tento „anjel" bol v skutočnosti diabol, ktorý sa len vydával za anjela svetla. Jeho správanie sa zdalo byť priateľské a dôstojné, takmer až sväté. Tento falošný „anjel" mi diktoval nádherné modlitby a texty plné svätých slov, ktoré nevyvolávali žiadne pochybnosti o jeho údajne božskom pôvode. Veľmi priateľským spôsobom mi poskytol pomoc a poradil pri mojich malých problémoch všedného dňa, čo mi veľmi prospelo, a tiež mi vysvetlil, že to bol vlastne on, kto zakaždým vyvolal vychýlenie kyvadla. Komunikácia a každodenný kontakt s týmto „anjelom" prebiehali spravidla prostredníctvom práce s kyvadlom, automatického písania alebo ako prenos myšlienok - tento mediálny dar som neskôr tiež dostala. Bola to tichá komunikácia bez slov medzi mojím „anjelom" a mnou.
Nesmieš pracovať s kyvadlom
Členovia mojej rodiny, ale aj ja sama, boli v tomto čase častejšie chorí než inokedy. No vždy sme opätovne rýchlo vyzdraveli, vďaka môjmu údajnému „Božiemu pomocníkovi", ktorý mi dával veľmi účinné rady na rýchle uzdravenie. Dnes som hlboko presvedčená, že všetky ochorenia spôsobil tento zlý duch, ktorý mi potom hneď ukázal vhodnú liečebnú metódu, aby som sa s ním ešte užšie kontaktovala, aby som mu bezpodmienečne verila a aby on tak získal nado mnou moc.
Tak to šlo určitý čas, až kým mi zrazu akýsi vnútorný hlas povedal: „Nesmieš pracovať s kyvadlom!" A kyvadlo nečakane zastalo. Aj keď som sa ho viackrát pokúšala rozkývať, kyvadlo sa odvtedy už nikdy viac nepohlo. V tomto období sa stiahol aj „anjel", čo ma samozrejme dezorientovalo. Preto som sa rozhodla poradiť s liečiteľkou. Bola to jediná známa osoba, ktorá mala skúsenosti s nadprirodzenými vecami. Vysvetlila mi, že som veľmi nadaná duša a že všetky tieto schopnosti prichádzajú od Boha. Nemám si robiť žiadne starosti, že sa mi kyvadlo nehýbe a ani že sa prerušil kontakt s „anjelom". Prestávky v kontakte s „nebom" sú vraj celkom normálne, že aj u nej je to tak. Niekedy je čosi také vraj len skúškou.
Keďže kyvadlo už nefungovalo, poradila mi, aby som sa pokúsila nadviazať kontakt s „anjelom" prostredníctvom virgule, čarovného prútika, takzvaného biotenzora, ktorý mi potom aj dala. A skutočne, prostredníctvom neho vstúpil „anjel" opäť do môjho života. Vysvetlil mi, že na Božie nariadenie sa musel stiahnuť a že to všetko bola pre mňa len skúška. Teraz mi vraj môže znova pomáhať a čoskoro by ma chcel vzdelávať v liečiteľstve.
Ešte som nechápala, že to bol Ježiš, ktorý mi slovami „Nesmieš pracovať s kyvadlom!" začal ukazovať východisko. Veď zlý duch pracoval už na tom, aby ma svojou mocou duševne a telesne zničil. Ale ja som o tom nič netušila, lebo všetky vysvetlenia, ktoré mi tento diabol ukrytý v podobe anjela dával, zneli tak veľmi presvedčivo. Preto som si bola istá, že všetko toto muselo pochádzať od Boha. Navyše sa aj pred mojimi očami diali zvláštne veci, ktoré sa zdali byť osožné a sväté.
Moja liečiteľská formacia
Ten takzvaný „anjel" mi oznámil, čo sa mám učiť. Napríklad liečenie pomocou Bachovej kvetinovej terapie. V kníhkupectvách som si zaobstarala potrebnú literatúru a kúpila som si aj potrebné liečivá, v tomto prípade fľaštičky s Bachovými kvetinovými esenciami. Potrebovala som len základné poznatky z príslušnej metódy liečenia. Pri liečebných praktikách mi údajný „anjel" dával jednoznačné pokyny, čo mám robiť. Pri každej chorobe mi presne ukázal, ktorú liečebnú metódu a akým spôsobom ju mám použiť. Tým som sa za veľmi krátky čas mohla naučiť a začať praktizovať rôzne liečebné metódy. Ťažiskom môjho vzdelávania boli tieto oblasti: homeopatia, Schússlerove soli, Bachova kvetinová terapia, rôznorodé energetické kvetinové esencie, energetické kvapky, anjelské kvapky a kineziológia. Dodatočne som dostala aj schopnosť používať biotenzor. Okrem toho som dokázala ľudí liečiť na dialku pri pohľade na ich fotografiu alebo na meno napísané na papieri.
Údajný „anjel" zostavil so mnou aj súbor modlitieb, ktoré som mala odriekať pri prak-tizovaní liečby. Diktoval mi texty pôsobiace kresťanským dojmom, preto sa mi zdali byť veľmi zbožné. Niektoré modlitby obsahovali dopĺňajúce znaky - čiary a krúžky. K hlavnej časti liečby patrilo požehnávanie posvätenými ružencami a dokonca som na liečbu mala používať aj svätenú vodu. Takáto mätúca zmiešanina okultizmu a pravého náboženstva mala odstrániť ešte aj poslednú iskierku mojich pochybností o tom, že by táto metóda uzdravovania nemala mať božský pôvod. Dnes viem, že som v podstate robila bielu mágiu, maskovanú kresťanským balením a katolíckym obalom. Pri bielej mágii satan vyvoláva zdanlivé uzdravenia a koná zdanlivé zázraky na prilákanie ľudí, aby ich potom mohol vtiahnuť do svojej moci a dostal právo na ich život.
No každý druh mágie je hriechom, porušuje prvé Božie prikázanie. Preto nás Katolícka cirkev vo svojom katechizme pred mágiou naliehavo varuje (porovnaj: KKC č. 2113-2117, 2138).
Mojou chybou bolo, že som sa neobrátila na kňaza, aby som tak mohla dostať pomoc a pokyny od Cirkvi. Nemala som odvahu, pretože som nepoznala kňaza, ktorému by som sa dokázala zveriť. Bála som sa, že ma kňaz nepochopí a možno ešte ako psychicky labilnú mi bude odporúčať liečenie. A tak som si všetko vybavovala medzi sebou a Bohom a moje mediálne schopnosti som aj naďalej utajovala. Takto mi to prikázal aj môj falošný anjel. Až po ukončení celej mojej liečiteľskej formácie som ich mala odhaliť a potom verejne pôsobiť ako ľudová liečiteľka.
No všetko malo byť úplne ináč: Boh vedel o mojej neznalosti a poznal aj moju dobrú vôľu, že uzdravovaním som chcela získavať duše pre neho. Preto ma vo svojom milosrdenstve priviedol naspäť k sebe.
Oslobodenie z ezoteriky
Môj návrat do Katolíckej cirkvi a k jej učeniu prebiehal postupne a opatrne a časovo paralelne s mojím ezoterickým zmätkom a liečiteľ-skou formáciou. Najprv som sa tešila z mediálnych schopností, ktoré som mala. Už sme nepotrebovali chodiť k lekárovi a zdalo sa, že ja som skutočne duša omilostená Bohom. Vtedy mi bolí texty a rady diktované ako „priamy príhovor Boha". No napriek tomu vo mne stále narastala túžba byť znovu „normálna". Chcela som jednoducho viesť dobrý, nenápadný život v katolíckej viere, a tak som vnímala svoje mediálne schopnosti stále viac ako záťaž. Už som ich nechcela mať. Ale keďže som verila, že uzdravovanie je pre mňa Božím poverením, bála som sa, že ak s tým prestanem, odmietnem tým niečo samotnému Bohu. To bolo pre mňa skutočnou záťažou. Medzičasom sa môj život viery stával stále viac intenzívnym a vrúcnejším. Začala som chodiť opäť pravidelne na svätú omšu a po viac ako 20 rokoch som sa začala znova spovedať. No čím živšie som praktizovala katolícku vieru, o to problematickejšie sa stávalo pre mňa zjednotiť evanjelium Ježiša Krista s ezoterickým učením o energiách a meridiánoch, o kyvadle a prúdení síl, o karme a esenciách.
A však falošný „anjel" ma opätovne uisťoval o tom, že moje povolanie naďalej spočíva v tom, aby som prostredníctvom uzdravovania získavala duše a privádzala ich k Ježišovi a k jeho cirkvi. Hovoril mi, že ezoterické liečenie je pre mňa katolíčku len Bohom určený „prostriedok" na dosiahnutie „tohto cieľa" v dnešnej dobe.
Moje vzdelávanie, moja liečiteľská formácia sa medzičasom už ukončila a blížil sa okamih, aby som ako liečiteľka začala verejne pôsobiť. No v mojom srdci nešlo dohromady spojiť ezoterické liečenie a autentický život v katolíckej viere. Dostala som sa do ťažkého vnútorného konfliktu. Celé týždne som úpenlivo prosila - často na kolenách a niekedy so slzami - Ježiša a Máriu, aby ma ochránili pred bludnými cestami a aby mi jednoznačne ukázali Božiu vôľu.
Pomaly, ale isto som začala mať stále väčší odpor ku všetkému ezoterickému, predovšetkým k ezoterickým liečebným prostriedkom. Začala som cítiť veľmi veľkú lásku ku Katolíckej cirkvi, hoci predtým mi na nej veľmi veľa prekážalo, a spoznala som, že Sväté písmo je s učením ezoteriky nezlučiteľné. Môj falošný anjel takým nepochopiteľným spôsobom podporoval priania, ktoré mi vložil do srdca Boh, že by som ho nikdy nebola odhalila ako zlého ducha. Keď som chcela napríklad ísť častejšie na spoveď, povzbudzoval ma v tom. Nemala som mať žiadne podozrenie, s kým to mám vlastne v skutočnosti do činenia. Tri a pol roka sa zlý duch vydával za „anjela svetla" a pritom sa neprezradil. Správal sa voči mne ako svätý priateľ, stále ochotný pomôcť, priateľský a dôstojný, nikdy na mňa nerobil nátlak a nikdy mi nevnucoval svoju vôľu. Všetko vyzeralo veľmi dobre a sväto.
Keďže som skutočne nehľadala nič iné len Božiu vôľu, Boh mi vo svojej dobrote vnukol spásnu myšlienku, aby som si moju charizmu nechala potvrdiť u niektorého kňaza. Len po jasnom znamení zo strany Cirkvi som bola ochotná prijať ezoterické liečiteľstvo ako Bohom chcený „prostriedok na dosiahnutie cieľa". Po dlhom čase modlitieb som konečne spoznala jedného kňaza, ktorému som sa dokázala zveriť. On ma varoval pred rafinovanými klamstvami diabla a radil mi modliť sa, aby mi Boh poslal do cesty omilosteného kňaza, ktorý by mi - inšpirovaný Duchom Svätým - vniesol jasno do tejto veci.
Týmto kňazom mal byť páter James Manjackal. V roku 2004 mal v Hamburgu duchovné cvičenia a ja som sa na ne prihlásila. Od tohto charizmaticky omilosteného kňaza som očakávala rozhodujúcu pomoc. Tri dni pred začiatkom duchovných cvičení ma veľmi silno začala svrbieť ruka. To znamenalo, že zamaskovaný „anjel" mi chcel písomne niečo oznámiť. Dúfala som, že Boh mi pred duchovnými cvičeniami zjaví ešte niečo dôležité. To, čo som vtedy napísala, prinieslo rozhodujúci obrat v mojom živote a znamenalo koniec šikovne nastraženej pasce, do ktorej ma diabol priviedol. Text znel: „Ja som démon. Teraz ťa musím opustiť, a preto sa ti priznávam, aby som ťa vyľakal. Ty si nikdy nedokázala liečiť. Všetko bolo zbytočné."
Páter James mi potvrdil, že týmto „anjelom" bol v skutočností zlý duch. Ja sa teraz musím celou svojou vôľou zrieknuť zlého ducha a obnoviť svoju vieru v Ježiša Krista. Silou svojej autority a v mene Ježiša Krista prelomil páter James démonické putá. Definitívne oslobodenie prišlo po úprimnej ľútosti pri svätej spovedi.
I keď som po týchto duchovných cvičeniach zničila všetky ezoterické predmety, liečivá, knihy a CD-čka, napriek tomu ma ten zmienený „anjel" ešte určitý čas navonok napádal. Služby a úspechy pri liečení diabol nedáva zadarmo. On si žiada svoju cenu, skôr či neskôr. Teraz ukázal svoju pravú tvár. Nechce naše šťastie a naše dobro. No práve v tomto čase mi bol Ježiš obzvlášť blízko.
Ježiš je mojím jediným Vykupiteľom
Po všetkých týchto skúsenostiach som teraz svoj život postavila a upriamila celkom a jedine len na Ježiša Krista, môjho Záchrancu a Vykupiteľa. Nielenže ma oslobodil z pút satana, ale ma navyše obdaroval úplne novou hĺbkou viery: Objavila som nutnosť čítať Sväté písmo, objavila som krásu modlitby, predovšetkým poklony. Mala som túžbu chodiť každý deň na svätú omšu, čo som rada robila aj počas týždňa, a celkom nanovo som spoznala význam svätej Eucharistie.
Moje srdce sa naširoko otvorilo pre lásku k Panne Márii a zrazu som mala túžbu naučiť sa modlitbu ruženca, aby som tak mohla spolu s Pannou Máriou rozjímať o Ježišovom živote. Nanovo som prehodnotila aj svoj postoj k Svätému Otcovi a uvedomila som si, že by som mala čosi zmeniť aj v mojom osobnom životnom štýle. Následne som napríklad prestala používať antikoncepciu a rešpektovala som učenie Katolíckej cirkvi, ako sa vysvetľuje v encyklike Humanae Vitae. Bolo to oveľa ľahšie, ako som si myslela.
Dnes som veľmi šťastnou katolíčkou a všetkým chcem rozprávať o kráse a plnosti našej viery. Keď svoju vieru v Cirkvi živo praktizujeme, vtedy sme najlepšie chránení pred úkladmi a osídlami nepriateľa, ktorý sa najprv vydáva za anjela svetla, no skôr či neskôr musí ukázať svoju pravú tvár. Chcem Bohu, svojmu Záchrancovi, ďakovať až do konca môjho života, vzdávať mu chválu a každý deň ho viac milovať.
( Prervzaté z časopisu "Víťazstvo srdca")
#svedectvo
300 ROČNÁ LÍNIA ODOVZDÁVANIA ČARODEJNÍCKYCH A LIEČITEĽSKÝCH SCHOPNOSTÍ PRETRHNUTÁ!
Som nadšený z moci Pána pri čítaní svedectvoa bývalej okultistky Oľgy, ktorá využívala nadprirodzené schopnosti k zdanlivému “liečeniu” ľudí (choroba sa len presúvala na iné miesto alebo infikovala ducha človeka). Oľga svedčí:
Toto je najväčšia realita môjho života: existuje Boh a existuje diabol! Naozaj som stretla “živého” diabla a živého Boha. Ale až stretnutie živého Boha – 17.5.1998, zmenilo môj život natoľko, že od tohto stretnutia som si začala počítať vek. Takže 17.5.2018 som mala 20 rokov /mám 60/.
Môj príbeh sa začína odvíjať od mojich piatich rokov, keď si ma babka - ľudová liečiteľka, vybrala za budúcu nasledovníčku v jej liečiteľských schopnostiach. Táto „schopnosť liečiť“ sa u nás dedila z pokolenia na pokolenie asi 3OO rokov – je to dedičná biela mágia.
V tomto období sa okolo mňa začali diať „čudné veci“, nad postieľkou som mala zavesený drevený kríž, ktorý na mňa v noci padol. Zobudila som sa s veľkým strachom a vždy nado mnou stála babka.
Vnímala som, ako sa so mnou pohybuje posteľ, mávala som nočné mory. Najsilnejšie bolo, keď som bola raz v noci „prenesená“ na nejaké stretnutie. Bolo tam veľa ľudí, každý niečo rozprával a ja som vedela, že sa ide prijímať nová členka /bosorka/ ich tajného spoločenstva a že som to práve ja. (Prijatie do okultnej spoločnosti)
Potom nasledovalo v mojom živote relatívne pokojné obdobie. Dospela som, vydala som sa, odsťahovala som sa z rodičovského domu, narodili sa mi dve dcéry.
Až jedného pekného dňa sa mi ozvala babka – vraj už je tu ten čas! Čas zdediť liečiteľské schopnosti. Zatvorila sa so mnou v izbe a začala ma zaúčať do tajov bielej mágie.
Naučila ma pripravovať si rituálne predmety. Musela som si dobre zapamätať 10 viet v ktorých bola „sila“. Naučiť sa všetky obrady s tým spojené. Niečo sa muselo vykonávať pred východom slnka, niečo po západe slnka.
Hlavne som sa nikdy nesmela pomýliť, inak by som tú chorobu, ktorú liečim, dostala ja.
Keď som to už všetko dobre ovládala, povedala mi babka: teraz to už „funguje“ u teba, ja už nemám moc. Ty to raz povieš svojmu nástupcovi a potom moc stratíš.
“Liečila” som hlavne vredy, nádory, kožné problémy. Všetko do 3 dní so 100% ručením, že liečená choroba sa už nikdy nevráti.
(keďže je to “liečenie” s mocou diabla a diabol nerobí dobré veci – choroba sa presunula na iný orgán a na psychiku).
Po nejakom čase sa ale v mojom živote opäť začali diať „čudné veci“. V noci som sa začala zobúdzať na hlas, ktorý mi nástojčivo kládol jedinú otázku: "Načo žiješ?"
A ja som mu nevedela odpovedať, nevedela som nájsť jediný dôvod prečo žijem. V tej chvíli sa ma zmocnila úplná beznádej, zúfalstvo, nezmyselnosť ľudského bytia. Ráno sa všetko skončilo a ja som si neustále pripomínala, že sa oplatí žiť, že som šťastne vydatá, mám dobrého manžela, dobré zdravé deti, dom, peniaze, liečiteľské schopnosti, ktoré nemá každý človek, proste super život a tak by som mala byť šťastná.
Ale každú noc som znovu počúvala ten hlas a jeho nástojčivé "načo žiješ?" Budila som v noci manžela a vystrašene som sa ho pýtala tú istú otázku – načo žijem?
Jasné, že má v tej chvíli nevedel pochopiť. A tak som v tom bola len a len sama. Ten hlas by ma bol dohnal až k samovražde, taká nezmyselnosť všetkého sa ma vtedy zmocňovala.
Ale pevne verím, že Boh mal so mnou už vtedy svoj plán. Stretla som kresťanov, ktorí brali svoju vieru naozaj vážne a začali mi hovoriť o Otcovej láske, o Kristovej moci, o úžasnom Duchu Svätom a o tom, že tieto liečiteľské schopnosti určite nemám od Boha – aj keď ľuďom pomáham a že nech to všetko odovzdám Kristovi, lebo iba On má moc oslobodiť ma od týchto problémov. Už som nemala čo stratiť, a tak som sa chytila tohto Krista.
Bolo to na jednom duchovnom cvičení – kurz Filip – 17.5.1998. Najprv som v spovedi vyznala všetky svoje hriechy, zriekla sa svojich schopností liečiť, zriekla som sa každej spolupráce s diablom a prijala som Ježiša Krista za svojho Spasiteľa a Pána.
A potom sa to stalo!!!
Po mojej pravici som uvidela stáť Ježiša – so zvláštnym pokojom, ktorý z neho vyžaroval. Po mojej ľavici som uvidela stáť diabla. Uvedomila som si dôležitosť toho, čo som práve urobila, to ako Boh rešpektuje našu slobodnú vôľu, naše slobodné rozhodnutia. Precítila som, aké to je byť plný Kristovej moci, nebáť sa diabla, ak sme s Ním. Zaplavila má neopísateľná radosť a veľmi som sa začala smiať.
Prudko som sa otočila k diablovi a kričala som: "Ty si ma chcel dostať? Ty si ma chcel dostať?"
Diabol sa začal meniť na nejakú zvláštnu hmlu a odchádzal. Už nemal na mňa nárok. Už som patrila Kristovi! A začala sa nová etapa môjho života. Naozajstné dobrodružstvo s Bohom. Veľmi som si zamilovala Ducha Svätého, začala som čítať Bibliu, trávila som hodiny v rozhovore so svojím Bohom.
Pochopila som význam Ducha Svätého v našich životoch – to, že nám bol daný ako učiteľ, tešiteľ, radca. Jednoducho som bola v škole Ducha Svätého.
Tak ako som bola v službe diabla, jasne som pochopila, že prišiel čas slúžiť Bohu.
Duch Svätý mi stále pripomínal slová z Jeremiáša, o prorokovi, o tom že pôjdem všade, kde ma pošle, poviem všetko čo mi povie. Pochopila som význam proroka dnešných dní – to, že prorok je priateľ Ježiša, miluje Ježiša, je hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi!
Zvestuje len jeho slová, jeho slávu, jeho moc. A tak už 13 rokov ma Duch Svätý posiela tam, kde chce, aby som bola a vydávala svedectvo o tom, že Bohu je naozaj všetko možné, že je stále ten istý – včera – dnes – naveky, že je naozaj živý Boh.
Zvlášť po mojich okultných skúsenostiach mi záležalo na tom, aby ľudia spoznali pravdu o liečiteľoch, vešticiach, ...., aby sa vedeli zorientovať v duchovnom svete a každé duchovno posudzovali duchovným zrakom.
Nie všetko, čo vyzerá ako dobré napr. liečiteľstvo, veštenie, homeopatia, Silvová metóda, Reiky, východné liečiteľstvo... naozaj dobré je. Aby sme sa všetci naučili rozlišovať, ktoré zážitky napr. zážitky z klinickej smrti, skúsenosti napr. kontakty s UFO a praktiky napr. liečiteľstvo sú od Ducha Svätého a ktoré od zlého. Naozaj nie všetko čo sa leskne je zlato.
Zaujímavé je, že keď som slúžila diablovi cez bielu mágiu nevidela som ho. V rôznych podobách sa mi začal ukazovať až potom, keď som sa ho zriekla.
Chcel má zastaviť, dostať späť. Ale zakaždým mu stačilo dať príkaz v mene Ježiša a musel odísť. Diabol je naozaj veľký klamár, podvodník a určite nejedná férovo. On zničí aj svojich „spolupracovníkov“. Jeho odmena je – peklo.
Takže najúžasnejšie zistenie môjho života je: Je Boh a je diabol. Diabol ale nie je protiklad Boha. Diabol je len padlý anjel. Boh je väčší, je najväčší !!! Kristus nás oslobodil od hriechu, od smrti a od diabla! A svojmu ľudu dal veľkú moc v boji proti zlému! Diablova moc rastie s našim strachom a nevedomosťou, ak si nevieme uvedomiť kým sme v Kristovi, ak nevstupujeme do Kristovej moci.
A ozaj, viete čo diabol najviac neznáša? Smiech a radosť spaseného kresťana.
Amen. Oľga - Zdieľajte.
Zázrak života:
3. týždeň: srdce začína biť
6. týždeň: formujú sa mozog, svaly a kosti
8. týždeň: formujú sa prsty na rukách aj nohách
9. týždeň: začínajú sa tvoriť zuby
11. týždeň: bábätko kope a naťahuje sa 🙂
"Miluj pravdu, ukáž, čím si, bez pretvárky a bez ľudských ohľadov. A keď ťa niekedy pravda bude stáť prenasledovanie, prijmi ho s odvahou, keď bude stáť bolesti, snaž sa ich pretrpieť. A keby si za pravdu mal obetovať seba samého a svoj život, buď silný v tejto obete."
Sv. Giuseppe Moscati
"Ak človek nachádza zmysel, je ochotný aj trpieť, keby bolo nutné. Naopak, ak nepozná nijaký zmysel života, kašle naň, aj keby sa mu navonok darilo dobre, a podľa okolností život aj zahodí."
"Len čo ľudia majú dosť na živobytie, ukáže sa, že nevedia o ničom, pre čo by sa oplatilo žiť."
Viktor Frankl, zakladatel logoterapie (nauka o zmysle života), ktory prezil 6 koncentracnych taborov.
Petícia za zlepšenie ochrany nenarodených detí a ich matiek
Často je tu otázka, ako užívať vit D3, aby bol účinok maximálny.
Ponúkam vám toto video, ktoré užívanie vit D pekne vysvetľuje, keďže sa vit D3 užíva často nesprávne a teda je neefektívne.
Vidíte! Ježiško existuje!
januára 11, 2019 Príbehy
Stalo sa to v maďarskom mestečku s poldruha tisíckou obyvateľov. Slečna Gertrúda, učiteľka tamojšej základnej školy, si vytýčila veľmi jasný program: vykoreniť vieru z detských sŕdc. Deti, ktorým zbožní rodičia vštepovali katolícke zásady, upevňované navyše hodinami náboženstva miestneho pána farára a prijímaním Najsvätejšej Sviatosti, sa nenechávali učiteľkou ovplyvniť, ale nedovolili si tiež niečo namietať.
Desaťročná Angela, chytré a milé dievča, bola žiačkou 4. A. Raz prišla za pánom farárom s prosbou, aby jej dovolil chodiť každodenne k svätému prijímaniu.
"Uvedomuješ si, aké to môže mať následky?" spýtal sa kňaz.
"Prosím, otče, neodmietajte ma! Keď chodím na sväté prijímanie, cítim sa oveľa silnejšia. Veď ste mi hovoril, že mám dávať dobrý príklad. Aby som to mohla robiť, musím mať veľkú silu!"
Pán farár teda s istými výhradami súhlasil.
Od tejto chvíle sa v 4. A akoby rozpútalo peklo.
Učiteľka si urobila z malej Angely terč. Hoci bolo dievčatko na hodiny skvele pripravené, slečna Gertrúda jej aj tak znižovala známky a bez prestania na ňu útočila. Angela všetko znášala s obdivuhodnou statočnosťou.
"Angelika, nie je to náhodou nad tvoje sily?" opýtal sa raz pán farár.
"Ale kdeže, otče! Pán Ježiš trpel ďaleko viac ... pľuli naňho ... Mne sa to ešte nestalo!"
Kňaza taká odvaha zaskočila. Angela sa nikdy na nič nesťažovala, ale jej spolužiačky často za pánom farárom prichádzali a so slzami v očiach mu rozprávali, čo sa v triede deje.
Niekoľko dní pred Vianocami si slečna Gertrúda vymyslela krutú hru, ktorá podľa nej mala raz navždy vykoreniť staré "povery". A opäť, ako už sa stalo zvykom, si vzala na mušku Angelu.
"Angela, čo urobíš, keď ťa rodičia zavolajú?"
"Prídem."
"Predstav si však, že by zavolali tvoju mŕtvu babičku ..."
"Tá nepríde."
"A keby volali Ježibabu alebo Červenú čiapočku?"
"Tie tiež neprídu, veď sú z rozprávok."
"Skvele! Hneď urobíme taký pokus. Angela, choď na chvíľu za dvere."
Dievčatko teda odišla z triedy.
"A teraz, deti," povedala učiteľka, "ju hlasno zavolajte! Všetky naraz!"
"Angela! Angela!" kričalo z celých síl tridsať detských hláskov.
Angela vošla.
"Vidíte, moje deti. Ak niekto je, príde, keď ho zavoláme. A keď nie je, tak nemôže prísť. Verí niekto z vás ešte na Ježiška?"
"Áno ..." odpovedalo niekoľko nesmelých hlasov.
"A ty, Angela, veríš stále, že ťa Ježiško počuje, keď ho voláš?"
"Áno, verím, že ma počuje!" povedala pevne malá Angela.
"Dobre. Urobíme ďalší pokus. Videli ste, že Angela hneď vošla, keď ste ju zavolali. Ak Ježiško existuje, začuje vaše volanie. Kričte teda všetci poriadne nahlas: ,Príď, Ježiško!' Jedna, dva, tri, všetci naraz!"
Deti zvesili hlavy. Nastalo mlčanie.
Ticho, vyvolané neistotou detských sŕdc, prerušil posmech učiteľky. "Vidíte, práve to som chcela! To je môj dôkaz! Netrúfnete si ho zavolať, pretože dobre viete, že Ježiško nepríde. Nepočuje vás. A viete, prečo vás nepočuje? Pretože neexistuje. Je to len rozprávka!"
Deti mlčali ďalej. Po ťažkej rane slečny Getrúdy im krvácali srdcia. Angela tam stála celá bledá.
"Bála som sa, že spadne," povedala neskôr pánu farárovi jedna jej spolužiačka. Učiteľka sa rozpakmi detí viditeľne opájala.
Angela zrazu vbehla doprostred triedy. Oči jej horeli. Vykríkla: "Dobre! Zavoláme ho! Počujete? Volajme všetci spolu: ,Príď, Ježiško!' "
Všetky deti sa postavili a so zopnutými rukami a horiacimi srdcami začali zo všetkých síl volať: "Príď, Ježiško!"
Učiteľka ihneď nariadila, aby prestali. Pozrela sa nenávistne na Angelu. Nastalo opäť ťažké ticho, ako keby niekto zomrel. Ale znovu sa ozval zvučný hlások Angely: "Zavolajme ho ešte raz!"
"Bol to krik, ktorý by zboril školu," opísalo jedno z dievčatiek.
Zrazu sa ticho otvorili dvere. Zdalo sa, že na nich zamierilo všetko denné svetlo. Svetlo rástlo, silnelo, nakoniec sa zmenilo v ohnivú guľu, ktorá sa roztvorila, a v nej sa ukázalo také prekrásne Dieťatko, aké deti ešte nikdy nevideli. Dieťatko sa na nich usmialo a nič nepovedalo.
Deti potom pánovi farárovi rozprávali, že prítomnosť dieťatka naplnila ich srdcia nevysloviteľnou sladkosťou a radosťou... že bolo oblečené do bielych šiat a pripomínalo slnko...
Vyžaroval z neho taký jas, že v porovnaní s ním vyzeralo denné svetlo ako noc. Niektoré deti tento jas oslepovalo a boleli ich z neho oči. Iné na neho mohli hľadieť a nič nemilého nepociťovali.
Ako dlho to mohlo trvať? To deti nedokázali povedať. Pravdou je, že "pokus" slečny Getrúdy spolu so zjavením a zmiznutím dieťatka nepresiahli vyučovaciu hodinu.
Dieťatko sa neprestávalo na žiakov usmievať. Potom zmizlo v ohnivej guli, ktorá sa pomaly rozpúšťala. Dvere sa ticho zavreli. Nadšené a šťastné deti sa nezmohli ani na slovo.
Zrazu sa ozval hrozný výkrik. Učiteľka s divokým pohľadom v očiach, ktoré jej liezli z jamiek, jačala: "On prišiel!" Vybehla a buchla za sebou dverami.
Angela, ako keby sa vracala z iného sveta, spolužiakom pokojne povedala: "Vidíte! Ježiško existuje! A teraz všetci poďakujeme!"
Deti kľakli na zem a pomodlili sa "Otče náš", "Zdravas Mária" a "Sláva Otcu".Potom opustili triedu, pretože sa práve ozvalo zvonenie.
Celá udalosť sa vzápätí rozkričala a rodičia v danej veci vyhľadali farára. "Vypytoval som sa všetkých detí a v ich rozprávaní som nenašiel žiadne rozpory,"povedal mi neskôr onen farár.
Slečna Getrúda zošalela a skončila v ústave. Neprestával jačať: "On prišiel! On prišiel!"
Pán farár ju chcel navštíviť, ale zakázali mu k nej prístup.
Príbeh opísal osobne slávnej poľskej spisovateľke Márii Winowskej farár z mestečka, kde k udalostiam došlo.
