Čakala som na smrť môjho dieťaťa a dostala som zázrak
17. decembra 2018
Namiesto chystania šatočiek a výberu kočíka som sledovala, ako sa moje telo mení a plakala pred zrkadlom. Najhoršia udalosť ma čakala – najskôr ďalšie testy a potom smrť môjho dieťaťa. Premýšľala som, čo cítila Panna Mária? Mohla vedieť, že Syn, ktorého nosí pod srdcom zomrie? A zomrie na kríži?

Tehotenstvo, čas čakania na príchod nového života by mal byť šťastný a pokojný. Každá matka sa pripravuje na stretnutie o 9 mesiacov, aby sa stretla s dieťaťom tvárou v tvár. Televízia a noviny sú plné usmievajúcich sa žien v požehnanom stave, ktorým odborníci radia, ako sa pripraviť na pôrod.

Je škoda, že tie isté médiá sotva hovoria o tom, ako žiť v mieri a nádeji, keď život, ktorý sa nosí pod srdcom, môže predčasne skončiť. Keď lekári nedávajú šancu žiť, naznačujú potraty a neexistuje žiadny znak toho, že by sa tehotenstvo skončilo očakávaným spôsobom a nakoniec by ste si svoje zdravé a živé dieťa mohli pritúliť na srdce.

Paulina, matka trojročnej Maji sa rozhodla podeliť o svoje svedectvo ťažkého tehotenstva, vieru v Božiu ochranu a zázrak života a zdravia svojej dcéry.

Srdce môjho dieťaťa

Boh je a bol veľmi dôležitý v našich životoch. Snažíme sa žiť tak, aby nás Jeho prítomnosť každodenne sprevádzala v tom, čo robíme a prežívame. Tiež som plánovala tehotenstvo s využitím prirodzených metód plánovania rodiny. Našťastie som rýchlo otehotnela, hoci lekári mi predpovedali problémy kvôli nepravidelnému cyklu.

Sľúbila som, že dodržím svoj zvyk každodennej modlitby ruženca aj keď budem čakať dieťatko a obetujem ho vždy zaň. Táto forma modlitby bola vždy blízko mňa, pretože mi umožnila premýšľať o tom, čo leží na mojom srdci a cítiť pokoj ochrany Božej Matky.

Veľmi som potrebovala cítiť pokoj priamo od Márie, pretože od začiatku môjho tehotenstva začali problémy. Po prvé oddelenie placenty, potom neistota gynekológa na ultrazvuku, ktorý povedal, že srdce môjho dieťatka bije slabúčko za hrudnou kosťou a je umiestnené v akomsi veľkom ložisku z pupočnej šnúry.

Čo si myslela Panna Mária?

Spomínam si na deň, keď ma mama upokojila s tým, že sa všetko absorbuje (pretože to bola tiež možnosť), a že všetko bude v poriadku a ako som ja pozerala na obrázok z ultrazvuku, plakala a premýšľala ako taká veľká vec môže zmiznúť! Najhoršie zo všetkého bola neistota toho, čo sa stane ďalej, čakanie na ďalšie výsledky a potom na smrť môjho dieťaťa.

Je možné pripraviť sa na takúto vec? Premýšľala som, čo cítila Panna Mária? Mohla by vedieť, že Syn, ktorého čaká zomrie? A zomrie na kríži?

Čakala som na ďalšie diagnózy, návštevy, vyšetrenia, konzultácie a neustále plakala.

Modlitba a čakanie na smrť dieťaťa

Tento ťažký čas mi pomohla prežiť rodina, priatelia a moja viera, nie lekári alebo psychológovia. Aj keď som bola plná strachu, modlitba mi dala a stále mi dáva pocit istoty, že bez ohľadu na to čo sa stane, s Božou pomocou to zvládnem.

Najprv som sa modlila k svätej Rite, patrónke beznádejných záležitostí, žiadajúc o príhovor za zázrak uzdravenia pre moju nenarodenú dcérku.

Ale keď mi kardiológ oznámil, že srdce nášho dieťaťa spomalilo na 30 úderov (namiesto 120) čas sa zastavil, potom som už nečakala na zázrak. Prosila som Boha, aby naše malé dievčatko netrpelo a radšej, aby si ho vzal k sebe, aj keď by sa moje srdce zlomilo na tisíc kusov a nikdy by sa už nezložilo v jeden celok.

Samozrejme bolo tu pokušenie ukončiť tehotenstvo a rozprávala som o tom so svojím manželom, unavená zo zlých informácií, nedostatku akejkoľvek nádeje. Všetko a všetci naznačovali, že náš milovaný anjel odíde.

Vďaka Bohu!

Ale Boh to chcel inak. Neviem a nikdy nepochopím prečo. Možno preto, že vedel, aká som slabá, videl môj plač, pochybnosti, dilemy? Alebo možno preto, že vedel, že by som vedela niesť bremeno starostlivosti o postihnuté dieťa a získala pre neho slušný život?

Prvý zázrak sa stal, keď sa jej srdcový tep stabilizoval . Mysleli sme si s mojím manželom, že Boh nám dáva znamenie, že Maja chce žiť, chce byť s nami, chce nás vidieť, cítiť, byť s nami. Spomínam si, že som cítila zármutok voči Bohu, čo to dieťa chce odo mňa, prečo ma len nedávno chcelo opustiť a rozlúčiť sa so mnou a potom chce žiť. Bola som strašne zmätená, ale jasne sme sa rozhodli bojovať za Maju.

Keďže Boh jej dal šancu, rozhodli sme sa ju využiť a začali sa za Maju modliť prostredníctvom príhovoru Svätého Jána Pavla II.

Keď sa Maja narodila, stretli sme sa s ďalším svätým, svätým Šarbelom. Dostali sme jeho olej, Maja dostala sviatosť pomazania chorých, Božia milosť sa naplnila a stav našej dcéry sa začal výrazne zlepšovať.

Hoci to bolo stále ťažké, mali sme čoraz väčšiu silu a sebaobranu v boji o zlepšenie jej stavu a uľahčenie normálneho fungovania. Maja má dnes už tri roky a je plná úsmevu a energie dievčatka jej veku, ktorá sa nelíši od ostatných detí (možno až na jazvy na žalúdku a krku). Chvála Bohu, ktorý chápe všetky bolesti a zmätky v našich životoch!

Zdroj: aleteia.org, Obrázok: Pixabay

http://modlitba.sk/?p=14008