„Môj syn sa narodil zo znásilnenia a dal mi dôvod žiť“
Paula bola znásilnená, ale mala pocit, že jej dieťa, ktoré bolo takto splodené, nebolo ničím vinné.. Po narodení syna napísala list ľuďom, ktorí ju vyzvali k potratu a zverejnila ho na blogu.
Mal to byť deň ako ktorýkoľvek iný. Po skončení hodiny Paula odišla s priateľom, ktorého poznala zo štúdia. Pri prechádzke sa jej zdalo, že je veľmi slušný, takže keď mi navrhol, aby sme išli po ceste do jeho bytu na kávu, nevidela som žiadny dôvod nesúhlasiť.
„Čo s tým mieniš robiť?“
Chlapec sa rýchlo začal dotýkať Pauly tak, ako nechcela. Rozhodla sa opustiť jeho byt čo najskôr, ale potom sa objavil jeho spolubývajúci, ktorý jej zablokoval cestu. Držal v ruke zbraň. Zvyšok toho, čo sa stalo, si Paula len ťažko pripomína.
O niekoľko týždňov neskôr sa pozerala na pozitívny tehotenský test. Paula hovorí, že paradoxne to, čo cítila, bola radosť a zodpovednosť za život ukrytý v nej. Ale keď začala zdieľať túto správu so svojimi najbližšími priateľmi, mohla vidieť ich pohoršený pohľad a počula tú istú otázku: Čo s tým teraz urobíš?
Zakaždým sa zhlboka nadýchla a odpovedala: Vyberám si radosť.
Právo milovať svoje dieťa
Tehotenstvo bolo ohrozené a Paula sa stále modlila za svoje dieťa. Raz, keď zistila, že znovu silno krvácala a sedela vydesená, neistá, či srdce jej syna stále bije, človek, ktorý tvrdil, že je jej priateľom sa rozhodol dať jej svoje „rady“. „Postaraj sa o to skôr, než bude príliš neskoro. Zbav sa tohto diabla, „ vypočula si Paula.
Zdravotné sestry v nemocnici sa Pauly pýtali, čo plánuje s dieťaťom po narodení. „V takýchto situáciách je lepšie žiť bez niečoho, čo by vám pripomínalo, čo sa stalo,“ počula od jednej z nich.
„Život je ťažký sám o sebe. Je to ešte ťažšie, keď musíte chrániť právo milovať svoje vlastné dieťa, „píše Paula.
Dal mi dôvod žiť
Malý Caleb sa práve dožíva 1 roku a je veľmi veselým dieťaťom. Keď ho jeho matka priviezla do opatrovateľského domu pre starších, vždy sa všetci rozosmiali. Inokedy ho odniesla na párty organizovanú pre deti z chudobnejších rodín – každý si tu užil aj možnosť hrať sa s ním. Paula, pri pohľade na svojho syna, nedokáže pochopiť, prečo by bol jeho život pre niekoho menej dôležitý. Caleb ma zachránil a dal mi dôvod žiť, napriek tomu, ako ma zničilo to znásilnenie,“ hovorí.
Necíti však nenávisť k ľuďom, ktorí jej ublížili. „Vedzte, že vám odpúšťam a modlím sa za vás. Modlím sa, aby ste videli svoju chybu a objavili pravdu. Modlím sa, aby ste sa stretli s dieťaťom, ktoré mi život zmenilo na dobrý. Modlím sa, aby ste zažívali Boha skrze moje dieťa. Zakaždým, keď sa usmeje, cítim Božiu lásku píše Paula na blogu.
Na jednej z fotografií, ktorú Paula publikovala na Facebooku, jej syn nosí špeciálne tričko s nápisom: „Prešiel som DNA testom. Boh je môj otec.“
Zdroj: Lifenews.com, Paula Peyton: After She Was Raped, Paula Rejected Aborting Her Baby:
“I’m Choosing Joy”, Obrázok: Tamtiež
Jej to je nádherné!!! Držím jej prsty aby sa mala v živote co najlepšie ♥️
Budem úprimná asi by som to nedokázala... bála by som sa génov veľmi...
@janulka1802 to nie je o genoch, ak myslis teraz na nasilie. Boh si aj to zle vie vyuzit na dobro. A som si ista, ze s jej pristupom z tohto chlapceka vyrastie uzasny clovek. Uz teraz, ako si citala, je velkym darom, aj vdaka prijatiu a postoju matky.
@katharines rešpektujem Tvoj názor ale nesúhlasím s ním že len prostredie má vplyv na dieťa a teda každé dieťa s akýmikoľvek génmi bude úžasný dobrý človek veru nie do určitej miery prostredie zohráva svoju rolu ale nie vždy je to individualne z detí ktoré neboli vystavené v detstve násiliu môžu vyrásť kriminálnici a naopak aj z detí ktoré zažili tyranie zneužívanie sa stali plnohodnotní členovia spoločnosti zaujímam sa okrajovo o psychológiu
@janulka1802 ja sa tiez zaujimam o psychologiu 😉 a nielen o nu. A hoc je kazde dieta jedinecne a ma rozny temperament, ak je spravne vedene, som presvedcena, ze bude z neho dobry clovek. Ved mnohe zlosti a zranenia su prave z nepochopenia a zo zleho pristupu, pocnuc detmi, konciac starcami.
@katharines ako som písala vyššie neplatí to vždy kiežby to tak bolo poviem príklad deti vyrastajú v rodine s násilnickym otcom ale láskavou matkou zo štyroch súrodencov sa traja vydaria a ten štvrtý napriek tomu istému prostrediu podedi sklon k alkoholu viac ako súrodenci a skončí podobne ako otec toto nemôžeš poprieť
@janulka1802 "Nase prezivanie nezavisi od okolnosti, ale od toho, comu verime v srdci. O tom, ako sa citime, nerozhoduju okolnosti, ale to, co si o nich myslime. Rovnake okolnosti vyvolavaju u roznych ludi rozdielne reakcie, pretoze kazdy z nich veri niecomu inemu" (z knihy Zivot v otcovej laske).
@rimina ❤
Je to krasne ze dokaze lubit svoje dieta uz od pocatia nech uz bolo pocate akokolvek. Je to stale aj jej dieta a nikto nema pravo jej tvrdit ze ho nema milovat len preto ze bolo pocate znasilnenim. Ale tiez si myslim ze nikto nema pravo nutit zenu po znasilneni aby dieta vynosila ak to tak neciti.
@selest lenze dietatko, ak sa pocne, tak strach citi i odmietnutie a aj bolest, ked ho trhaju. A zlo sa neda odstranit inym zlom. To je ako hasit ohen benzinom. Rozhodne vsak zena po znasilneni potrebuje silnu podporu a opateru - zdravotnu, psychologicku, duchovnu i socialnu.
@katharines Najlepsie by bolo keby boli vsetky deti pocate z lasky a chcene. Kazdopadne si myslim ze je je to rozhodnutie tej zeny a nikto by to nemal spochybnovat.
Kebyže mám dcéru a znásilní ju nejaký násilník neviem si ozaj predstaviť aby som ju nútila nechať si to dieťa... nechala by som to na jej rozhodnutí a plne ho rešpektovala tento prípad čo si tu dala je síce pekný ale skôr výnimka ako pravidlo znásilnenie je tak ohavný čin z ktorého sa niektoré ženy nespamätajú do konca života a nedokážu nosiť v sebe aj keď nový život proste nie je to dieťa počaté z lásky nedokážu ho nikdy prijať a ja ich za to neodsudzujem vôbec pretože prežili peklo
@janulka1802 tento pripad, ktory som uviedla, je inspiraciou, ze kazdy zivot ma nesmiernu hodnotu.
Možno by sme boli prekvapení, koľkí z nás sú potomkami ľudí, čo niečo podobné zažili.
Poznala som pani, pred časom zomrela, ktorej mama bola počas vojny znásilnená a teda ona bola dieťa tejto udalosti. Bola to jedna milá, dobrá a pracovitá žena. Nemala ľahký život, ale nikto zlý sa z nej a ani jej detí a vnúčat nestal🙂
@janulka1802 suhlasim...my mame taky pripad v rodine. bratranca si moja krstna s krtnym adoptovali...vychovu mal super...nikdy nikto v rodine nepil. zili s mojou babkou. chodili do kostola...silno veriaca rodina a on? dockali sa akurat toho ze krstneho pre jeho problemy co narobil znicil az do hrobu... len problemy narobil a stale robi...alkoholik, hajzlik,lenivec... a jeho bio rodicia su rovnaky...on sa narodil v base a otec sedel v tom case tiez... su to proste geny...
@lessiie to je svojím spôsobom pravda , v génoch máme veľa zapisaneho , ale máme niečo podstatnejšie , vôľu a rozum . A ked ich používame nemôžeme sa " vyhovárať " na geny. Pretože aj v rodine kde je utrpenie deti môžu vyrásť milujúci ľudia ( žiaľ aj nemusia ) , ale aj z rodiny kde vyrastali dieťa v harmónii sa môže stať násilník .
@vikuska2012 tak on volu a rozum nikdy nemal ani mat nebude 😠😂🙄
Úžasné ... Ma môj obdiv ... Krásne napísané