Je to rok od liečby, ale ja sa stále nemôžem pozbierať, trpím nespavosťou, lebo v nemocnici som nespávala skoro nič, stále som musela byť v strehu... Pomohlo by mi nastúpiť do práce medzi ľudí, ale musím opatrovať malú, kým sa nepozbiera a nenastúpi do škôlky...
Vyrovnávať sa s tým budme po celý život, veď každý mesiac musíme chodiť na onkológiu na kontroly, tak sa nedá na to nemyslieť...
tisnu sa mi slzy pri kazdej fotke, cez to vsetko co si si presla, vyzeras uzasne!!! mala je statocna, krasne ocka ma, posielam vam obrovske mnozstvo sil a trpezlivosti a este vacsie mnozstvo ZDRAVIA!!!! ani sa nic neda popisat slovami a vetami... drzim vsetky palce!!! a este raz, zdravie, silu, zdravie, silu, zdravieeee!!! ahojcek.
Bože Katka, ja ťa obdivujem, neviem či by som to zvládla, takto bojovať, al drží Vám obom strašne moc palčeky, aby ste to zvládli a mali už čoskoro toto škaredé obdobie za sebou. Heňa z T.T.
Ahoj Katka, držím Vám strašne moc palčeky a nech už prežívate v živote iba samú radosť. Viem, ako sa ako mama cítiš, keď sa bojíš o život vlastného dieťaťa. Keď ma môj synček tri týždne ... museli sme ísť narýchlo do nemocnice, kde mi pani doktorka povedala, že musíme počkať do rána, či vôbec prežije a potom mi môže povedať viac. Strávili sme síce v nemocnici "iba" mesiac, ale ten strach, neistota ... presne viem o čom píšeš. Chvalabohu náš synček je už teraz úplne zdravý a zo mňa je asi najšťastnejšia mamina na svete. Ten kto to nezažil, nikdy nepochopí ... prajem všetko dobré a hlavne veľa, veľa, veľa zdravia,pretože skutočne je to to najcennejšie čo máme !!! 🙂))
Malá je strašne krásna, má nádherné očká. Ja viem, že ty, ako rodič, s tým nič nespravíš, ale dá sa s tým vôbec vyrovnať?