Príspevky pre registrovaných používateľov sa ti nezobrazujú.
a uvidíš všetky príspevky!
katka0210
4. dec 2017
Tak nejak :thumbsup: :wink::clap:
Zobraz celú správu
(1 fotka)
katka0210
13. júl 2017
Keď pracujem :slight_smile: 18 fotiek
katka0210
6. máj 2012 vybrali sme
Vyrobili sme si divadielko + fotopostup :slight_smile: 15 fotiek
katka0210
25. feb 2012
Karneval 9 fotiek
katka0210
21. dec 2011
Hračky pre detičky vyrobené z láskou :slight_smile: 46 fotiek
katka0210
23. nov 2011
Tvoríme spolu :slight_smile: 25 fotiek
katka0210
15. aug 2011 vybrali sme

Očkovanie (vakcinácia) je podanie očkovacej látky (vakcíny) do organizmu, ktorý si následne vytvorí ochranné protilátky.  Očkovacou látkou je zvyčajne oslabený (tbc) alebo usmrtený mikroorganizmus (detská obrna), jeho časť (čierny kašeľ) alebo produkt (tetanus), ktorá vie navodiť imunitnú odpoveď organizmu. Takto vytvorené protilátky majú človeka chrániť pri strete s mikroorganizmami, ktoré spôsobujú vážne ochorenia.

Vo všeobecnosti sa usudzuje, že vakcína sama ochorenie spôsobiť nemôže, pretože obsahuje iba neživé či oslabené mikroorganizmy, alebo len ich časti. V praxi (hlavne u oslabených ľudí) však tieto prípady môžu nastať - práve z tohto dôvodu sa napr. na Slovensku od roku 2004 upustilo od používania živej orálnej polio vakcíny - u niektorých osôb totiž mohla vyvolať obrnu. Riziko nákazy hrozí aj pri vakcínach, ktoré používajú usmrtené mikroorganizmy, pokiaľ sa pri výrobe vakcíny nepodarí všetky mikroorganizmy usmrtiť. Tiež sú diskutované prídavné látky vo vakcínach – formaldehyd, ortuť, 2-phenoxyethanol, hliník – ktoré môžu poškodzovať organizmus. A všetky tieto riziká musíme znášať povinne, bez možnosti rozhodovať?

Na Slovensku sa povinne očkuje proti 10 infekčným aj neinfekčným chorobám (tuberkulóze, záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde typu B, hemofilovým invazívnym infekciám, poliomyelitíde, osýpkam, mumpsu, ružienke). Očkovanie a boj proti infekčným chorobám upravuje zákon  č. 355/2007 Z.z. a vyhláška č. 585/2008 Z.z. V nádväznosti na tieto dokumenty vypracoval Národný ústav verejného zdravia tzv. Očkovací kalendár. Všetci občania (deti) sú očkovaní podľa tohoto kalendára. Kontraindikácou však môže byť aktuálne nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa. V tom prípade sa očkovanie môže posunúť, ale iba na nevyhnutne nutnú dobu. Ak rodič odmietne očkovanie dieťaťa v čase, ako určil lekár, hrozí mu za to pokuta vo výške 332€  a odobratie rodičovského príspevku. 

V iných krajinách je očkovanie upravené oveľa liberaálnejšie a epidémie sa tam nevyskytujú v takom rozsahu, ako nás strašia naši lekári. Prehľad  zaočkovanosti a incidencií ochorení je v tabuľkách. Podotýkam, že údaje treba vidieť v širokom spektre začiatku očkovania (nie je tam zahrnutá  štruktúra zaočkovanosti) a v kontexte životných podmienok obyvateľov krajín a migrantov. Niektoré údaje neboli v databáze k dispozícii (prázdna bunka alebo "-" v bunke).

V súčasnosti na Slovensku prebieha debata o tom, či je očkovanie prospešné alebo škodlivé. Práve takto položená otázka vedie k značnému radikalizovaniu zástancov jednej aj druhej strany.  Podľa môjho názoru, však je táto otázka zle položená a malo by sa skôr diskutovať o tom, či  musí byť očkovanie povinné v podobe ako je to dnes alebo trošku volnejšie.

Význam očkovania u mnohých chorôb je nespochybniteľný, kým u iných prebieha stále diskusia o ich vhodnosti  a účinnosti. Mýslim, že je na Slovensku len veľmi málo rodičov, ktorí sú apriori proti očkovaniu. Väčšina je tých, ktorí chcú iba prehodnotenie očkovacej povinnosti a jej vačšiu flexibilitu.
Prirovnala by som to k pobytu v nemocnici. Väčšina ľudí, ak im to odporučí lekár, pristúpi na pobyt v nemocnici. Veľmi malá (zanedbateľná časť) má absolútne odmietavý postoj k nemocniciam a tvrdí, že v každej nemocnici hrozia tzv. nozokomiálne nákazy, takže pobyt v nemocnici je nebezpečný a všetci by sa mu mali vyhnúť. Tento druhý názor presadzujú absolútni odporcovia očkovania, ktorí v spoločnosti vyvolávajú opodstatnene negatívne reakcie u tých, ktorí majú k očkovaniu nevyhranený názor a taktiež u odbornej verejnosti.

Vráťme sa však k skupine umiernených rodičov a príkladu s nemocnicou. Predstavte si, že tam patríte a viete, že Vás čaká chirurgický zákrok, ktorý však nie je urgentný. Viete, že je to zákrok, ktorý Vám zlepší zdravotný stav a zvýši kvalitu života a možnosť ďalšieho prežitia. Viete, že je šanca, že Váš život bude dobrý aj bez tohoto zákroku, ale tento zákrok ju podstatne zvyšuje. Taktiež, ak viete, že tento mesiac máte v práci toho naozaj veľa a nemôžete si dovoliť byť práceneschopný alebo možno iba veríte na fázy mesiaca, dohodnete sa, že operačný zákrok presuniete na neskôr.  Nikto Vám za to nevyrúbi pokutu. Keď budete na to pripravení, podstúpite zákrok, o ktorom Vás ošetrujúci lekár podrobne poinformuje a oboznámi Vás s možnými rizikami. Zákrok Vám zlepší zdravotný stav. Všetko je v najlepšom poriadku.

Táto časť príkladu hovorí o rodičoch, ktorí nie sú proti očkovaniu, ale chcú mať väčšie právomoci pri rozhodovaní o tom, kedy a aké očkovanie ich dieťa dostane. S lekárom prediskutujú všetky za a proti, a potom sa rozhodnú. Mnohí z tých rodičov i lekárov veľa študuje a pozná situáciu v zahraničí, a tiež sa boja nežiadúcich účinkov. Tiež vedia, že odloženie očkovania pri niektorých ochoreniach vedie k minimalizovaniu nežiadúcich účinkov alebo dieťa má možnosť prekonať chorobu bez následkov, čím sa posilní ich imunitný systém. V dnešnom stave však nemajú možnosť legálnym spôsobom tieto svoje vedomosti pretransformovať  do praxe, pretože je o každom očkovaní rozhodované centrálne a závisí na rozhodnutí a dohode veľkej skupiny úradníkov, lekárov a lobistov.

Príkladom môže byť očkovanie proti tuberkulóze. V niektorých krajinách (Rakúsko, Nemecko, Španielsko) sa na TBC neočkuje vôbec. V iných je dobrovoľné očkovanie pre rizikové skupiny (Veľká Británia, Taliansko, Švédsko). Sme všetci tak odlišní od občanov týchto krajín?  U nás a v zatiaľ aj v Čechách je toto očkovanie povinné pre deti na 4. deň po narodení. Vtedy sa však objavuje veľmi veľa nežiadúcich účinkov. Podľa pediatrov z FTN v Prahe by sa im dalo vyhnúť, keby sa očkovanie presunulo na 7.-12. mesiac. Väčšina detí vyrastá v prostredí, kde nemá šancu sa nakaziť TBC do tohoto veku. Avšak niektoré, je ich menšina, áno. Nedajú sa nastaviť objektívne pravidlá zákonom, ktoré sú ktoré. Preto sa všetci očkujú hneď v pôrodnici. Je to síce jednoduchšie a lacnejšie, ale nie najlepšie. Stačilo by, keby lekári dostali možnosť rozhodovať o vhodnosti načasovania očkovania a bolo by po probléme...Prečo sa tak zatiaľ nestalo? (Debatu o účinnosti očkovania proti TBC nechávam na odborníkov).

Iným príkladom je očkovanie MMR (mumps, osýpky a rubeola). Najprv sa očkovalo proti osýpkam monovakcínou (od 1969) , neskôr sa pridal aj mumps (1989) a napokon aj rubeola 1992, pozn. proti rubeole sa očkovalo monovakcínou od r. 1984). Dnes je k dispozícii iba táto trojvakcína, hoci aj po použití monovakcín boli choroby eliminované. V zahraničí sú aj monovakcíny v lekárňach voľne dostupné a rodič má právo vybrať, čo bude jeho dieťaťu podané a kedy. U nás nie.
Niektoré deti by napríklad bez problémov prekonali mumps alebo rubeolu a rodičia by ich dali očkovať už len proti osýpkam. (Pozn. zámerne spomínam tieto choroby, pretože sú nebezpečné  len pre úzko ohraničenú skupinu  a v detstve sú relatívne dobre znášané.)

Nemenej závažné sú aj obavy rodičov z bezpečnosti vakcín, hlavne tých novších, ktoré neboli testované desiatky rokov. Nevieme predsa povedať, či vakcína sa neprejaví napr. po 5-10 rokoch ako nejaká autoimunitná alebo nervová porucha. Možno nie vakcína je nebezpečná, ale podanie inej v kombinácii. To však dnes ešte nikto netuší, podobne, ako sa  nepredpokladalo, že DDT je veľkou hrozbou. Najprv jeho objaviteľ Paul Hermann Müller dostal za objav Nobelovu cenu a neskôr, keď sa zistila karcinogenita, bolo DDT úplne stiahnuté. Podobne to dopadlo s niektorými vakcínami, po ktorých zomrelo niekoľko detí. Dnes sa dosť hovorí o spojitosti vakcinácie MMR a autizmom. Žiadna štúdia v karentovaných časopisoch zatiaľ nedokázala zvýšený výskyt autizmu v súvislosti s očkovaním MMR. Avšak už bola pozorovaná tvorba protilátok voči proteínom vakcinačného vírusu osýpok u detí s autizmom. Otázkou je, či sú tieto protilátky príčinou, následkom alebo sprievodným znakom autizmu.

Tiež sa polemizuje o účinnosti očkovania. Napr. v Čechách r. 2005- 2006 prepukla epidémia mumpsu. Očkovanie je tam povinné od r. 1987 a čo je zaujímavé, drvivá väčšina chorých bola očkovaná aspoň jednou dávkou proti mumpsu. Boli však u nich v menšej miere komplikácie, ale ťažko povedať, či to bolo spôsobené vakcínou alebo mladým vekom. 

Akonáhle sa otvorí otázka, či má byť očkovanie povinné alebo nie, objavia sa obavy, že takýmto spôsobom by ani jedno dieťa nebolo očkované a prepukli by tu choroby, ktoré spôsobovali vymieranie ľudí ako v stredoveku. Tieto obavy  sú však neopodstatnené. Veď vo viacerých krajinách očkovanie nie je povinné,  systém je  nastavený voľnejšie. Vo všeobecnosti sa ide podľa očkovacieho kalendára, ale rodičia majú s lekárom väčšie právomoci pri rozhodovaní type očkovacej látky  alebo o vhodnosti načasovania očkovania. Napríklad tak, že je ohraničená horná veková hranica, do kedy sa dieťa má očkovať, napr. po nástup do kolektívu (škola, škôlka). V konečnom dôsledku deti do určitého veku budú alebo prirodzene alebo pomocou vakcín odolné voči ochoreniam.

Späť však k príkladu s nemocnicou. Hoci ste sa dobrovoľne rozhodli pre zákrok, niekedy sa stane niečo neočakávané: vyberiete sa na zákrok a pri operácii sa niekto z personálu dopustí chyby tak, že máte trvalé následky. Ústav pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou môže vykonať šetrenie a udelí pokutu nemocnici a vy sa môžete následne domáhať kompenzácií od nemocnice. Dnes očkovanie je povinné a hoci sa nežiadúce účinky hlásia,  nie je tu nikto, kto by Vás resp. Vaše dieťa odškodnil. Tiež je to náročné na dokazovanie, hlavne v prostredí, kde sa o rizikách mlčí.

Ak dieťa má následky po vakcinácii (a rodičia nemohli odmietnuť vakcináciu, aj napriek tomu, že vedeli o rizikách a nechceli ich podstúpiť), mal by existovať fond, z ktorého by sa rodičom poskytla kompenzácia. Podobne aj v prípade, ak by ochoreli aj napriek vakcinácii., čo by znamenalo, že rodičia musia zostať doma a starať sa o dieťa. Fond, ktorý odškodňuje deti s nežiadúcimi účinkami po vakcinácii, je už realitou v Nemecku či USA. U nás sa nežiadúce účinky nevyskytujú? Pre oponentov môžeme dodať, že rodičia by, naopak, mali znášať náklady spojené s chorobou, ak sa rozhodli nepredchádzať jej vakcináciou.

Preto pristupujme k očkovaniu zodpovedne, ale nechajme priestor lekárom a hlavne rodičom, aby oni  zhodnotili, aké riziko hrozí ich dieťaťu a podľa toho rozhodli. Určite ani jeden rodič nebude chcieť svojmu dieťaťu zle.

Zdroj http://altermater.eu/post/2009/03/29/ockovanie.aspx 

Čítaj celý článok
katka0210
23. máj 2010 vybrali sme
Naša bojovníčka 91 fotiek