Musím písať ♥

Oči plačú navonok,ale srdce ma jazvu už navždy. Bolesť je časť života čo pominie,ale nikdy nezabudneš.

Všetci vravia to sa stáva,si mladá a buď rada,že si zdravá. Prežila som svoje dieťa ktoré sa nestihlo ani nadýchnuť,nestihlo sa na mňa pozrieť a povedať : “ Mami “ Žilo vo mňe,poznalo len mňa a tento svet je preňho iba smrť. A čo je tento svet pre mňa bez neho? Chcem sa ho uspávať,hladiť,pobozkať na dobrú noc,ale nemôžem lebo ako všetci vravia : “ toto sa stáva”.  Stratila som kus mňa,opustilo ma niečo pre čo som chcela žiť.

Netuším čo bude ďalej,ale jedno viem NIKDY NEZABUDNEM na ten prvý vnutorný dotyk môjho dievčatka lebo to jediné mi po ňom zostalo. Spomienky sú silné a večné a tie mi nezoberie ani tento svet.

Srdiečko stíchlo,ale vo mňe bije navždy.