"Vy idete do Gdaňska v zime? Nepomýli ste si ročné obdobie?"

Tak túto vetu sme počúvali zakaždým, keď sme niekomu povedali, kam sa medzi sviatkami chystáme. Ale stáli sme si za svojím - Polsko cez sviatky je super a ja som na severe ešte nebola, tak kedy inokedy, keď nie teraz? V lete nás to tam moc nelákalo. Ale priznávam, mali sme šťastie na počasie, asi by som nebola taká nadšená, keby tam bol 1 stupeň, fúkalo a pršalo celé 4 dni.

Do Polska sme sa vydali 27.12. ráno. Čakala nás pomerne dlhá cesta, pretože, hoci sme vyrážali z Frýdku-Místku, do Gdaňska to bolo cez 600 kilometrov. 

Naša prvá zastávka bola ZOO v Lodži. Vedela som, že sa chceme zastaviť v ZOO kvôli deťom a Lodž bola strategicky po ceste, tak sme to využili. Výber bol jednoduchý - minulý rok sme boli cez sviatky vo Wroclawi a v tamojšej ZOO nás zaujalo Afrykarium a niečo podobné je práve aj v tejto ZOO. Rozhodne sme neboli sklamaní. Ten "pavilón" (Orientarium) je síce menší, ale výbehy sú urobené pekne a naším deťom sa extrémne páčil vodný svet so žralokmi. Ak nemáte moc času, dokonca sa dajú kúpil lístky len do Orientaria a myslím, že zvyšok ZOO ničím extrémne nezaujme, takže pokojne sa môžete zastaviť len tam. Neskôr sme sa podvečer zastavili aj v centre, prešli sa tou ich dlhou hlavnou ulicou, ale keďže som v Lodži už bola, nemali sme potrebu tam zase tráviť hodiny. Predsa len, čakala nás ešte dlhá cesta na sever. Inak ale je toho v Lodži čo robiť aj s deckami, sú pri nej/v nej rôzne zábavne parky, aj kryté a iné atrakcie pre deti, takže na predĺžený víkend sa tam určite oplatí zájsť, ak bývate niekde pri hraniciach a nemáte to 5 hodín cesty.

Večer sme teda dorazili do Gdaňska. Ubytovaní sme boli na jednom ostrove v centre mesta, v apartmáne s kuchyňkou. Hotely sa nám nijak extrémne nepáčili a v Polsku máme pomerne dobrú skúsenosť s vybavením apartmánov. Na to, že sme boli v centre, sme za ubytovanie na poslednú chvíľu zaplatili za 4 noci 8 tisíc korún (cca 300 eur), čo mi prišla pomerne pekná a rozumná cena na to, čo sme dostali.

Výhoda malých detí pri cestovaní je tá, že väčšinou rodičia vstávajú pomerne skoro a preto majú prázdne mesto ráno na prejdenie 🙂 Zažili sme to už na prázdnom Time Square a obecne to v Polsku platí dvojnásobne, pretože Poliaci do 12:00 snáď ani nevychádzajú na ulicu. Preto sme mali možnosť si hneď na druhý deň ráno pozrieť úplne prázdne centrum, zastaviť sa na skvelé raňajky, prejsť centrum a aj prístav nerušene bez davov. Gdaňsk bol skoro kompletne vybomardovaný v 45-tom, ale obnova mesta prebehla v pôvodnom štýle, takže celé mesto pôsobí "starým" dojmom, všetko je pomerne zrekonštruované a aj nové budovy majú svoj ráz a nemôžu byť postavené, ako sa komu zachce. Preto toto mesto pôsobí veľmi príjemne.

Dominantou mesta je starý žeriav, ktorý by ste teda možno na prvý pohľad nespoznali (ja som ho teda nespoznala). Popri ňom je krásna prechádzka po promenáde, až sa človek vráti späť do centra, ktoré je pomerne maličké. Miestny sa pokúsili obnoviť aj pôvodne vstupy do barákov, takže mesto naozaj v niektorých častiach pôsobí veľmi historicky. Napríklad ulička s jantármi, kde si môžete zakúpiť rôzne šperky práve z tohto minerálu (ktorého bolo v Baltskom mori pomerne dosť, podobný fenomém jantárových šperkov je napríklad aj v Talline), priam dýcha dejinami a ani vám nepríde, že je to všetko vlastne ani nie 100 rokov staré. Niekomu by to mohlo vadiť, no mne to prišlo na meste sympatické - je fajn, že niektoré mestá sa rozhodli po 2. svetovej vojne mesto obnoviť do pôvodnej podoby a nie v ňom vystavať len ozrutné novostavby. 

Doobeda sme ešte stihli múzeum mesta, kde je vám čo-to povedané práve o históriu mesta za 2. svetovej vojny a o jeho obnove. Múzeum stojí naozaj pár korún, je cca na hodinku a nachádza sa v krásnej budove, takže ho odporúčam nevynechať.

Poobede už sme sa vybrali do susedného mesta Sopot, ktoré je také letné letovisko Poliakov, ktorí mieria do okolia Gdaňsku k moru. Na pláži je obrovský hotel Sheraton, v ktorom veľa Poliakov túži mať svadbu. Toto mesto určite nie je škaredé, ale je to také typické letovisko - obchody, reštaurácie, hotely, promenáda a slávne mólo. Pobrežie Baltského mora je tu rozhodné krásne, no more mi nepríde úplne najkrajšie na kúpanie - predsa len, celé okolie Gdaňska je prístavom a je tu priemysel, takže mi to more proste neprišlo "čisté". Ale na prechádzku po dlhých, nekonečných plážach, je to tu ideálne.

Koniec dňa sme zakončili na 3 hodiny večer v Aquaparku v Sopotoch, ktorý ma úprimne povedané trochu sklamal. Bola v ňom naozaj dosť zima a voda bola studená. Ako deti sa zabavili, ale ani tobogány dnu neboli, len divoka voda a prakticky sa nedalo sedieť pri detskom bazéne, keď človek nechcel mrznúť. Takže vám ho asi nemôžem odporučiť v zime, aj keď nám ho odporúčali aj miestny ako najlepšie miesto, kam ísť s deckami k vode v okolí. 

Na ďalší deň sme sa ráno vybrali do ďalšieho múzea - 2. svetovej vojny v Gdaňsku. Múzeum ma veľmi zaujímavú stavbu, architektonicky sa nám veľmi páčila. Je pomerne interaktívne, prevedie vás históriou vojny od vypuknutia až po pád tretej Ríše. Za mňa veľmi pekne ukazuje dejiny 2. svetovej vojny a najmä polský pohľad - ako všetci vieme, na Poliakov zaútočili Nemci a zároveň Rusi (a vlastne aj Slováci bohužiaľ), takže pre Poliakov nie sú "zlí" len Nemci ale samozrejme aj Rusi. Ja sa im ani moc nečudujem, pretože Polsko bolo naozaj rozobrané, no je zaujímavé vidieť pohľad, že 2. svetovú vojnu nezačalo len Nemecko, pretože vo väčšine múzeí vidím len "Hitlet, Hitler" všade. 

Na obed už sme sa vybrali na opačnú stranu od ubytovania - do mesta Malbork, kde je najväčší hrad na svete (rozlohou), ktorý je zároveň aj najväčšou gotickou stavbou na svete. Cesta nám z ubytovania na miesto trvala cca 45 minút a lístky sme si kupovali dopredu online. Doobeda sa dajú kúpiť len dlhé, 3 hodinové prehliadky, čo by sme s deťmi nedali, takže sme išli až poobede na prehliadku, ktorá mala trvať 1.5 hodiny. Vyfasujete tam audioguide v angličtine a prechádzate si hrad sami. Úprimne? Mali sme to za 45 minút hotové, takže ten guide počíta s tým, že ste fakt pomalí. Stavba je to nádherná, ale mňa osobne studené hrady moc nebavia (o dosť radšej mám zámky), takže som sa kochala skôr z exteriérov, jak z interiéru. 

Ako správni blázni sme sa podvečer ešte rozhodli, že pre nás nie je vhodná reštaurácia v Malborku (fakt tam nič moc nedalo) a že sa vyberieme do Gdynie, čo je mesto za Sopotami, do vyhlásenej pirohárne, a vôbec sme neľutovali. Cesta tam nám síce trvala hodinu a 20 minút, ale naspäť sme to mali len 35 minút a pirohy boli skvelé. A lacné. To je výhoda Polska, človeku z Česka to tam nepríde drahé a keď vychytáte dobrý podnik, celá rodina sa naje za 6 stoviek aj s pitím. Gdynia je zase prístavné mesto, ale má na móloch rôzne lode, ktoré boli navyše vianočné ozdobené, takže decká sa tam po tme mega bavilo prechádzať.

30.12., na náš tretí deň na severe, sme si privstali, pretože sme chceli ísť do Slowinskeho národného parku, ktorý bol skoro hodinu a 40 minút od ubytovania a chceli sme poobede ešte stihnúť ďalšie veci v Gdaňsku, pretože to bol náš posledný deň na severe. 

Na tento výlet odporúčam si zobrať svačinku, pretože si tam človek nemá moc kde čo kúpiť na jedlo.

My sme tam dorazili okolo 10:30 a musím povedať, že sa nám zase oplatilo, že sme došli tak "skoro" (akože na mňa je to neskoro, ale pre Poliakov je asi ešte noc..), pretože tam prakticky nikto nebol. Z parkoviska na dunu je to asi 5 kilometrov, čo sa nám moc šlapať s deckami nechcelo. Ono samotná duna je potom náročná na chodenie a predsa len, naobliekaným sa im chodí ťažko a už aj tak denne prešli okolo 10 kilometrov. Preto sme si zaplatili "elektrovláčik", ktorý tam jazdí. Dunu sme mali sami pre seba a bolo to jedno z najkrajších miest, ktoré som v Európe na pobreží videla (Dune de Pilat sa s tým nedá porovnávať). Borovicový les na jednej strane, more na druhej a medzitým krásna, v zime, a najmä doobeda v zime, prázdna duna. Vstup sme mali mimo sezónu dokonca zadarmo :D 

Na dune extrémne fúkalo, ale inde bolo celkom závetrie, tak sa to dalo vydržať. Schytali sme k tomu všetkému krásne počasie - slnečno a asi 6 stupňov. Takže, keď sme dorazili na pobrežie a videli sme to krásne more, rozhodli sme sa to po pobreží prejsť až späť k autu. Super nám fukalo do chrbtov a hnalo nás to dopredu. Nakoniec sme teda prešli asi len 2.5 kilometra, ďalší kilometer cez les a zavolali sme si vláčik, lebo Arturek už bol unavený, ale tej trasy po pobreží neľutujeme a určite to nevynechajte. Vraj je to tam krásne aj v lete, ale v zime máte celú pláž pre seba.

Jak už som písala, poobede sme ešte chceli stihnúť niečo v Gdaňsku, takže sme si dali svačinu v aute a "ponáhľali sa" do múzea Solidarity. To je tiež extrémne zaujímavá budova a o to zaujímavejšie múzeum, kde vám povedia o históriu odborom Solidarity, ktorá začala "anti-komunistické" hnutie v Polsku. Všetko sa to začalo práve v prístave v Gdaňsku a múzeum skvelo popisuje históriu tohto hnutia a históriu rozvolňovania, pádu komunistu a nástupu demokracie. Všetko je zase pomerne interaktívne a dostaneme podrobného audioguida.

Po múzeu už sme mali hlad, tak sme sa hnali do centra, aby ste stihli večeru. V polských turistických destináciach sa totiž človek po 17tej hodine naje buď len s rezerváciou, alebo musí dlho čakať na miesto. My sme mali šťastie a ukoristili sme si posledný stôl v skvelej talianskej reštike v centre. Po večeri sme sa ešte išli prejsť k žeriavu, pretože tam bolo ruské koleso a kolotoč, na ktorý sme chlapcom sľúbili, že pôjdeme a tým sme zakončili náš výlet do tohto mesta.

Ráno nás už čakal presun na juh a priblíženie sa domovu. 

Po ceste sme sa ešte zastavili v UNESCO meste Torúň, ktoré je známe svojimi perníčkami. Mesto je nádherné, historické. No bohužiaľ ich najzaujímavejšie múzeum - práve perníčkov, bolo zatvorené. Inak sa tam dajú vyrobiť perníčky a podobne, vraj je to super. Ale aj tak je mesto veľmi, naozaj veľmi pekné. Arturek cez neho pekne ťapal a pár hodín sme v ňom strávili. Decká sa povozili na kolotočoch, dali sme si poslednýkrát pirohy v miestnej vyhlásenej pirohárni a vydali sa do pre mna najbizarnejšieho miesta celej našej trasy - do Čestochovej. Čestochová je veľmi známe pútnicke miesto v Polsku, ak by niekoho táto informácia minula tak, ako mňa, ale inak je to taký 200 tisícový Havířov - hlavná štráda je plná panelákov. 

My sme v tomto meste trávili Silvester a najprv som bola trochu "otrávená", ale ten ich chrám je naozaj nádherny, fakt nádherný a večer si ho ísť pozrieť bolo doslova čarovné. Kopu Poliakov sa modlilo kvôli smrti emeritného pápeža, takže sme skôr obdivovali exteriér, aby sme nevyrušovali veriacich, ale nakukli sme aj dnu a chrám je to s neskutočnou atmosférou. Decká navyše cesta cez mesto k nemu aj späť bavila, lebo boli všade po ceste rôzne svietacie vianočné útvary (koče so sobami, oblúky..) na fotenie a my sme mohli obdivovať miestne architektonické skvosty. Mesto síce moc silvestrovsky nežilo, ale nikto z našej pomerne početnej výpravy sa nesťažoval a užili sme si to aj v Čestochovej.

Aby som to zhrnula - strávili sme už druhé obdobie po Vianociach v Polsku a vôbec neľutujeme. Polsko má skvelé miesta, ktoré sa oplatí vidieť, kopu vyžitia pre deti a dovolenka tam nevyjde majlant. 

Čo som ešte nezmienila je, ako sme sa v NYC stravovali. No, pôvodný plán bol taký, že si občas dáme aj niečo doma, buď na večeru alebo raňajky, ale keďže sme si toho na mieste naplánovali veľa a presuny boli dlhšie, ako sme čakali (čo sme proste neodhadli, aj keď logika to jasne naznačuje: veľké mesto=všetko je ďaleko), moc sme toho na ubytovaní nepojedli. Jeden večer som nám z nostalgie spravila Mac&Cheese zo sáčku, pretože to bola moja častá strava, keď som trávila svoj študenský rok za oceánom. Ale inak sme vždy jedli tak nejako po ceste. Mám v NYC dosť kamarátov, ktorí vedia, že nejem mäso a keďže New York ako mesto bolo snáď jediné miesto, kde som vedela, že môžem oskúšať vegánske dobroty, dosť sme chodili na odporúčanie alebo aj s nimi do vegánskych reštík. Keď sa človek vyhol turistickým podnikom, tak to nebolo ani také extrémne drahé (ale my sme zvyknutí za jedlo utratiť dosť aj v Prahe, keďže nevarím, takže za nás mať raňajky-svačiny-obedy-svačiny-večere von, je proste štandard). Jedli sme všade možne, od marketov cez úplne zapadnuté podniky, až po vyhlásené vegánske miesta. No nevyhli sme sa samozrejme ani fastfoodom. Na Mekáč zabudnite, ten je v štátoch fakt hrozný, ale také Chipotle napríklad.. no mňam, ešte teraz mám na to chuť. Na svačinu sme si často dávali čerstvé ovocie z Whole Foods, ktoré bolo v NYC fakt všade, alebo ak sme mali chuť prasiť tak Krispy Kreme donuty, pretože na tých som ja fakt závislá. Donuty obecne milujem, ale pre tieto by som vraždila. Inak samozrejme sme po celom východnom pobreží jedli klasické bagle, šaláty, kopu mexického, nejaké testoviny, burger si manžel tiež častokrát dával a zabával sa tým, že skúšal burgre z rôznych fastfoodov. A že niektoré americké fastfoody sú chuťovo proste dobré, to vám nebudem kecať. 

V NYC ale čakajte aj v Chipotle a Starbuckse "new yorskú" prirážku. Proste to mesto je nejaké drahšie jak zvyšok štátu :D Ale! Je to jedno z mála amerických miest na východe, kde zoženiete "európsku kávu" (aj mimo Starbucks). takže sme hodne posedávali v kaviarňach a užívali si flat whity s ovseným mliekom a studené matchy, jedli čerstvé pečivo a naháňali veganské výrobky. NYC je obecne dosť "poeurópštený", takže tu ľudia chodili oblečení podobne jak my (čo na americkom vidieku tak nebýva), dokonca občas vozili deti v hlbokých korbičkách, no a teda, samozrejme, pili pre mňa normálne kafe. 

Ale späť k našemu "programu". Po dvoch dňoch sme sa teda rozhodli, že by sme si už radi vyšli aj na nejaký ten mrakodrap a manžel niekto vyštráchal, že sa oplatí kúpiť si na atrakcie nejaký mestký pass, že nás to vyjde lacnejšie. Mohli sme si buď zvoliť vstupy na dni, alebo na jednotlivé aktakcie. Keďže mňa skôr lákajú galérie jak nejaké múzeá voskových figurín a podobne a tie v tom passe nikdy nie sú, rozhodli sme sa, že si zaplatíme vstupy na tri mrakodrapy. A ešte ten deň po Central Station sme sa vybrali do Rockefeller Centra pozrieť si večerný NYC z výšky. Tento mrakodrap je síce starší a asi nie je ani taký "cool", ale má niečo do seba, pretože človek z neho vidí na svietaciu Empire State Building (ktorú sme vynechali, lebo som tam bola dávnejšie a podľa mňa je lame a manžela tiež nelákala) a celé to mrakodrapové sídlisko, dá sa na neho dostať aj po zotmení a najmä, čo bolo za mňa fakt zaujímavé, bol výťah. On je totiž ešte z tých starších, takže človek naozaj cíti jak ide rýchlo hore a nie je to jak v tých moderných mrakodrapoch, že si ani neuvedomí, že sa hýbe smerom hore. 

Na štvrtý deň ráno sme sa na žiadosť Riška vybrali na 5th Avenue do Lego storu (ktorý má úplne nezmyselné otváracie hodiny, takže jak sme tam boli vo VS, tak sme ho už nestihli - ale je to vedľa seba), kde sme si každý zostavili vlastné mini figures, nakúpili kopu lega pre seba aj ostatných a najmä urobili deťom trochu radosti, pretože to a Harry Potter store ich bavilo z obchodov najviac samozrejme. A poobede som si odfajfkla svoj wishlist zase ja a išla som opäť raz do MET. Našťastie naše deti zvládajú galérie, takže tam dobrovoľne strávili poldeň bez kriku a nudy, ale určite to môžete s deckami vynechať, ak na to umenie až tak nie ste. Pretože viete ako, 30 dolárov vstup na osobu a pokiaľ by ste tam mali stráviť len 30 minút, tak sa vám to neoplatí. Galéria je to skutočne veľká - my sme zvládli podľa mňa tak 5% z nej prejsť. 

Ten večer sme si potom dali väčší chill opäť na Upper East Side v central parku a zašli si s kamarátmi na dlhú večeru. 

Ďalší deň už nám nezostávalo nič iné len začať využívať naše nakúpené lístky, tak sme sa hneď ráno vybrali do World Trade centra pozrieť si zvrchu najvyššiu budovu mesta. Zážitok je to pomerne turistický, pozriete si videá, animácie, všade na vás skáče čo všetko si môžete kúpiť, idete hore v pomerne veľkom dave oproti Rockefeller centru, ale má to niečo do seba - síce nie ste vonku, ale zase je to tam robené do kruhu, takže si mesto obzriete skutočne z každej strany. Samozrejme sme dole nevynechali pamätník k pádu dvojičiek, ale to múzeum tiež nebolo niečo, čo by nás lákalo, keďže sa na neho stáli davy, tak to sme vynechali. Za mňa je ten samotný pamätník aj tak najzaujímavejší. Počas obeda sme sa vydali do štvrte Chelsea, kde sme nemohli vynechať legendárny dom zo seriálu Friends, najedli sme sa v miestnom slávnom Chelsea Market (bez pochýb tam mali vegan možnosť, ale mohli sme si naozaj vyberať zo všetkého, čo nás napadlo) a ešte raz sa cez slávnu High Line (pretože je to proste parádne miesto), ktorá na Chelsea napojovala, presunuli k Hudson Yards, kde sme využili náš kúpený pass na posledný mrakodrap - the Edge. Ten je zaujímavý tým, ako je spravený, ale nie je tam toľko turistov ako pri "dvojičkách", takže sme si v kľude mohli skúsiť stáť na presklennom mieste, poobzerať sa dokola čo nám oči stačili, aj sa na tom slávnom "edge" vyfotiť. Je to miesto skutočne moderné a navyše sa nachádza v mojej obľúbenej štvrti, takže to určite nevynechajte 🙂) 

Po mrakodrape nám zostalo ešte pomerne dosť času do večera a boli by sme za trapákov predsa, kedy sme to nevyužili. Jediné, čo mi z NYC ešte chýbalo na kuknutie bol Coney Island. A tak sme sa cez celé mesto vybrali pozrieť tento kedysi slávny ostrov. Neboli by sme to my, aby sme si na návštevu slávných pláží nevybrali deň, keď sa ochladilo z 38 na 25 stupňov. Podvečer už bola celkom kosa, takže pri oceáne sa mi do plavok nechcelo. Chlapci boli ale odvážnejší a okúpali sa. Artur prvýkrat v živote videl "more", bola to jeho priemerová kúpačka. Všetci okolo nás na nás chceli rozprávať, pretože to tam bol prevážne samý Rus (je tam aj ruská štvrť, ale so samými ukrajinskými vlajkami) a trvalo im, kým pochopili, že im nič moc nerozumieme. Ale predsa len, Slovania sú si blízki, že. Čo sme tam ale nemohli vynechať, je pochopiteľne miestny slááávny Lunapark. Pozor, ak sa ho rozhodnete navštíviť, sú tam 2 zábavné parky a na každý sa kupuje karta zvlášť. Aj keď sme vedeli, že nás čaká cesta do Virginie do Bush Gardens, bolo nám jasné, že tento klasický americký lunapark z filmov, pre nás bude zážitok a nemýlili sme sa. Hoci jeho návšteva tiež nevyšla 5 korún, skúsili sme si všetky tradičné aktrakcie, vrátane rôzného hádzania kruhov na flašky a strielania kačeniek. Na veľa aktrakcií sa dostal Richard už aj sám. Myslím, že pre chlapcov to bol parádny zážitok a my sme si to užili tiež, aj s klasickým americkým fastfood jedlom k tomu. 

A tým sme náš new yorský výlet ukončili, na ďalší deň si už vyzdvihli auto a vydali sa na road trip po východe USA. Ale o tom zase v ďalšom článku 🙂