ESTIVILLOVA METÓDA - Naučte zaspávať dieťa samo

Dlho ste uspávali bábätko na rukách, žeby si ten malý nezbedník nato zvykne a zaspávať v postieľke sa mu už nebude chcieť?

Ľutujete, že ste sa stali otrokom vlastného dieťatka, že áno? Ale samozrejme, len máloktorá z nás si to prizná. Urobte tomu prietrž a naučte svoje dieťa zaspávať samotné!

Poznáme to všetci. Vždy sa nájde zaručene dobrý dôvod, prečo to preložiť na inokedy, pretože teraz sa to rozhodne nehodí. Partner ráno skoro vstáva, má rannú smenu, popoludňajšiu alebo nočnú… Vy musíte skoro vstávať, dieťa je choré, má nádchu, kašle… Nechcelo sa vám (áno, aj to je dobrý dôvod), rušili by ste plačom dieťatka susedov, je príliš skoro, je príliš neskoro… Asi sa zhodneme, že ideálna situácia skrátka NIKDY nenastala a nenastane. Takže koniec výhovoriek a ideme na to! Ale ako?

Skúste Estivillovu metódu!

Netýka sa to len toho vášho drobčeka. Detí so zlými spánkovými návykmi je veľké množstvo. To je jasné! Viete ale, že až 35% detí, mladších ako päť rokov, trpí nespavosťou? Dôvod? Pozrite sa na to z pohľadu svojho dieťatka. Keď zaspáva, ste pri ňom a spievate, čítate, hladíte ho po hlavičke… V noci sa zobudí a celkom pochopiteľne očakáva rovnaký postup uspávania, ako večer. Avšak to už sa mamičkám (alebo oteckom) veľmi nepáči a snažia sa prinútiť dieťa zaspať inak. Lenže ono inak zaspať nevie, je zmätené, nešťastné a plačom sa dožaduje svojho. Tiež vám to práve teraz došlo?

Rád a tipov, ako dieťa naučiť zaspávať samostatne, je mnoho. My sa pozrieme na, medzi mamičkami pomerne obľúbenú, Estivillovu metódu. Jedná sa o metódu, opísanú v knihe Detská nespavosť, ktorú napísal Eduard Estivill. O čo vlastne ide?

Táto metóda by mala pomôcť vášmu dieťatku zaspať a spať celú noc neprerušovane (cca 10 hodín). Ak si hovoríte, že už máte za sebou veľa takých pokusov a omylov, a nič nepomohlo, potom to berte tak, že keď skúsite ďalšie, nemáte vlastne čo stratiť. Avšak u Estivillovej metódy je údajne preukázané, že funguje u 96% detí . To už stojí za úvahu, čo myslíte?

Rozhodnutie
Rozhodli ste sa? Tak necúvajte! Ideálne podmienky nebudú nikdy, pretože vždy sa nájde dôvod, prečo učenie odložiť. Pochopiteľne, ak je dieťa choré, počkajte. Rovnako učte dieťa zaspávať samotné, až keď v noci nedojčíte (nekŕmite), teda dieťa spravidla staršie ako pol roka. Rodinní príslušníci musia byť jasne oboznámení s tým, na čo sa chystáte, a musia sa tiež zapojiť. Nech pôjde dieťa uspať ktokoľvek, musí rešpektovať pravidlá.

Trpezlivosť
Obrňte sa horou trpezlivosti. Bude potrebná. Než totiž naučíte dieťa zaspávať samotné, môže to trvať aj celý týždeň. U niektorých detí stačia dva, tri dni, ale každé dieťa je iné. Buďte pokojní a trpezliví, pretože jedine tak bude aj dieťa v pokoji.

Podmienky
Snažte sa čo najviac odlišovať nočný a denný spánok. Pokiaľ ide dieťa spať cez deň, nezaťahujte závesy alebo rolety. V noci naopak rešpektujte tmu a ticho. Nesvieťte dieťatku pri spánku ani tlmeným svetlom. Doprajte mu pokojnú atmosféru. Pripravte si veci, ktoré chce mať pri zaspávaní a po celú noc, pri sebe. Všetky tieto veci vždy pred spaním dieťatku ukážte, aby vedelo, že sú tam s ním.

Pravidelnosť / rituály
Než uložíte dieťa do postieľky, dodržujte jasný sled udalostí, napr. večera, kúpeľ, čítanie rozprávky či krátke hranie, pomaznanie alebo zaspievanie pesničky (doporučuje sa cca 10 minút mimo postieľky aj mimo miestnosť, kde bude dieťa spať) a uloženie do postieľky. Takto s dieťaťom nacvičíte afektivitu.

Čarovná formulka
Akonáhle uložíte dieťa do postieľky, vyslovte vopred pripravenú vetu. Túto vetu budete hovoriť počas noci niekoľkokrát, preto voľte takú vetu, ktorú si dobre zapamätáte. Mohla by vyzerať napríklad takto: “Miška, už si veľká slečna a môžeš spinkať vo svojej postieľke sama. Tu máš dinosaura, medvedíka a myšku, tak pekne spinkaj. Dobrú noc.” Hovorte pokojne, ale rázne, aby bolo dieťaťu jasné, že nejde o žiadnu hru a že po ňom niečo chcete.

Plač
Je vám iste úplne jasné, že veľmi skoro drobček spustí plač. Bude sa dožadovať vašej prítomnosti a využije na to všetky zbrane, ktoré má. Niektoré deti dokonca aj zvracajú. Ak k tomu dôjde, dieťa umyte, prezlečte a zachovajte ďalej rovnaký priebeh.

Čím skôr k učeniu pristúpite, tým lepšie, pretože s pribúdajúcim vekom je dieťa viac a viac vynaliezavé. Nediskutujte, nehladkajte dieťa, nedržte ho za ručičku a nevyberajte ho z postieľky. Ak z nej vylezie samo, vráťte ho späť. Nevošli ste do izby preto, aby ste dieťatko znova uspávali, ale preto, aby vedelo, že je mamička nablízku a že ho má stále rada.

Harmonogram:
Podľa tohto harmonogramu budete vstupovať do izbičky a prednášať onú čarovnú formulku.

1. deň nácviku:
1. čakanie – 1 minúta, 2. čakanie – 3 minúty, 3. a ďalšie čakanie – 5 minút

2. deň nácviku:
1. čakanie – 2 minúty, 2. čakanie – 5 minút, 3. a ďalšie čakanie – 8 minút

3. deň nácviku:
1. čakanie – 3 minúty, 2. čakanie – 7 minút, 3. a ďalšie čakanie – 11 minút

4. deň nácviku:
1. čakanie – 4 minúty, 2. čakanie – 9 minút, 3. a ďalšie čakanie – 14 minút

5. deň nácviku:
1. čakanie – 5 minút, 2. čakanie – 11 minút, 3. a ďalšie čakanie – 17 minút

Ďalšie dni, než sa dieťa naučí zaspávať samo:
1. čakanie – 6 minút, 2. čakanie – 13 minút, 3. a ďalšie čakanie – 20 minút

Neriešte, či je deväť večer, alebo štyri ráno. Ak ste sa už raz rozhodli, musíte byť tvrdá (hlavne na seba). Postup preto opakujte, kým bude dieťa hore. Verte, že ak dodržíte pokyny, po niekoľkých dňoch by sa mali dostaviť výsledky a vy sa konečne vyspíte. O to ide predsa tiež, že? Nemusíte sa obávať. Metóda možno vyzerá drasticky, ale nie je a dieťaťu nehrozí žiadne nebezpečenstvo.