Láska

Bolo nebolo, pred dávnou dobou existoval jeden ostrov, kde žili spolu všetky ľudské pocity a vlastnosti:

bohatstvo, pýcha, smútok, dobrá nálada, poznanie a samozrejme láska.

Raz sa pocity dozvedeli, že sa ostrov potápa. Každý si preto postavil vlastnú loď a odplával do bezpečia. Iba

láska chcela čakať do poslednej chvíle, ale potom si to rozmyslela a začala volať o pomoc.

Na luxusnej lodi plávalo okolo nej bohatstvo. Láska začala volať:

"Bohatstvo, vezmi prosím zo sebou."

"Nie, nemôžem láska! Mám na svoje lodi toľko zlata a striebra, že tu nie je miesto pre teba."

Tak sa láska spýtala pýchy, čo plávala ako druhá na prenádhernej lodi.

"Pýcha, môžeš ma vzaiť zo sebou?"

"Ja ťa láska so sebou nemôžem zobrať, tu je všetko perfektné, ešte by si poškodila moju lod."

Láska sa opýtala smútku:  "Smútok, smútok, vezmi ma prosím zo sebou!"

"Ach láska," odpovedal smútok, "Ja som takký smutný, že musím ostať sám."

Dobrá nálada preplávala okolo lásky, ale bola taká spokojná, že ani nepočula, ako na nu láska zavolala.

Až sa ozval hlas:

"Pod láska, ja ťa so sebou vezmem." Bol to akýsi cudzí starec. Láska bola veľmi vdačná a šťastná, tak šťastná,

že sa pozabudla spýtať na jeho meno. Ked priplávali na pevninu, starec odišiel.

Láska si uvedomila, že je starcovi zaviazaná a spýtala sa poznania.

"Poznanie, môžeš mi povedať, kto mi to vlastne pomohol?"

"To bol čas!" zaznela odpoved.

"Čas? A prečo mi pomohol čas?" chcela vediet láska. A poznanie sa usmialo a povedalo:

"Pretože iba čas vie, aká je v živote dôležitá láska."