Dnes moje dieťa pracovalo v školskej záhradke. Trhala burinu, vraj jej to išlo dobre. Ja zvedavá pýtam sa, z čoho si trhala burinu? A ona, veď predsa zo zeme. Doteraz neviem, čo tak pekne vyplela.
Ako ma moje dieťa upozorní na to že chce grcať? Mami, v škole nás učili že ľudská potrava sa dá vyzvracať. Čo k tomu ešte dodám? V autobuse nám je vždy veselo.
Zachvíľu sa moje číslo v profile z 39 zmení na 40. Čo by som k tomu dodala? Iba to že vek je iba číslo. Napriek starostiam aké mám sa cítim na sladkých 18. To, že som sa už 15 rokov v noci poriadne nevyspala nevadí. Luckina teplá ruka čo stále šmátra, že som tam, je neoceniteľná. Aspoň, ked spinká tak sa môžem na ňu vynadívať ako na malé bábo a držať ju za ruku. Lebo cez deň je stále v pohybe. Náladu má buť vyikajúcu alebo nervy na dranc. Každý deň je boj a to doslova. Nikdy nie je rovnaký, vždy sa nájde nejaká drobnosť čo si zaslúži úsmev, pohladenie a božtek. Také sú naše dni. Čo bude zajtra, neviem, ale chcela by som, aby tam bolo veľa lásky. Síce každý z našej rodiny má zdravotné problémy, ale dá sa to zvládnuť. A naozaj sa niekedy cez deň pristihnem ako slobodná slečna bez záväzkov.
Krátke správy
Albumy
Články
