Ako sme fotili Kresky

Kresky už boli nakreslené, vytlačené, na naše milé prekvapenie aj veľmi pozitívne prijaté na designových trhoch, už im chýbali len fotky. Pretože vieme, že je iné ich vidieť na papieri a iné vidieť ich priamo na koži. To sa potom z "Jeeej, aký krásny obrázok" stane "Woow, toto chcem!".

Prebrali sme to s našim kamarátom a výborným fotografom Dávidom Dorošom a urobili menší brainstorming o koncepte fotiek. Ako to už väčšinou býva, po dvoj hodinovej debate o všetkých možných aj nemožných riešeniach sme sa oblúkom vrátili k úplne prvému nápadu. Ale asi to tak musí byť a určite je to tak väčšia sranda. 

Ja osobne som ešte nemala žiadnu skúsenosť s podobným fotením. Keď sa teraz pozriem na naše fotky, ktoré sú svetlé a uhladené, vidím za nimi ten chaos pri ich výrobe. Fotili sme ich v našej budúcej detskej izbe, momentálne "bordelárni", a tak to tam aj vyzeralo, ľudia prichádzali a odchádzali, stále sa niečo strácalo a hľadalo a do toho sa tam preháňali deti. A tieto úžasné stvorenia nám stále nabúravajú naše predstavy o správnom fungovaní sveta svojim čistým a priamočiarym prístupom.

Prvou komplikáciou bolo to, že naša modelka Hanka sa bála fotografa. Čo bolo divné, pretože on vôbec nie je strašidelný, vyzerá asi takto: 

Len namiesto kolobežky chodí na bicykli. Ale Dávid presne vie čo robiť, aby sa modelka uvoľnila a o chvíľu už Hanička dobrovoľne pózovala. Aj keď po svojom, so všelijakými hračkami, žehličkou a po celej izbe. Najlepšie teda nakoniec fungovalo to, čo Dávid od začiatku tvrdil, že ju treba nechať samou sebou, hrať sa, nič jej nevnucovať a nedržať sa silou mocou konceptu.

Druhá mini modelka Alma sa celý deň tešila, že sa ide fotiť s tetovačkami, ale ako to už chodí, tesne pred tým ako vyrazili z domu vyhlásila, že ide spať (pol hodiny po svojom obedňajšom spánku). V ateliéri potom už celá potetovaná povedala, že sa nechce fotiť. Jej mamka, ktorá ju sama veľa a rada fotí však vedela, že to nemyslí vážne a nakoniec Alma spolupracovala na úplne profesionálnej úrovni. Určite to poznajú všetci rodičia, tie malé potvorky síce niekedy vyzerajú, že nám robia napriek, ale oni proste žijú tu a teraz a robia to, čo je pre nich najprirodzenejšie.

Detičky sme mali pofotené, potrebovali sme ešte nejaké staršie dieťa, čo nebolo vôbec jednoduché, lebo v ten deň sa odovzdávali vysvedčenia. A všetky deti boli pravdepodobne s rodičmi v pizzérii: každá jedna, kde sme si chceli objednať pizzu mala na donášku hodinu a pol až dve. Nakoniec som náhodou v baráku na schodoch odchytila nejakého chlapca, ktorý išiel na návštevu k babke, mojej susede. Pripadala som si trochu ako uchylák, ale 12-ročný Peťo je našťastie chytrý chlapec a vedel rozlíšiť, že to s ním myslíme dobre a nakoniec to bola pohoda. On mal zaujímavý prvý zážitok prázdnin a my super fotky. 

Naša Saša, ktorá študuje na Slovensku, je pôvodom z Ukrajiny a nakoniec sa s nami vôbec nemusela fotiť. Keby jej deň pred fotením neprijali žiadosť o predlženie víz, musela by sa namiesto fotenia baliť a ísť domov. Našťastie pre nás všetkých tu môže ostať, takýchto krásnych a kreatívnych ľudí nie je nikdy dosť.

Fotenie sme stihli presne medzi deviatou a piatou, takže žiadne nežiadúce nadčasovanie sa nekonalo. Samozrejme, nepočítam Dávidovu postprodukciu, po ktorej mohol spokojne odcestovať na výlet do Kodane. Bol to perfektný deň a myslím, že všetci si ho užili. Fotky sú krásne a chceme už len poďakovať všetkým zúčastneným. Ďakujeme Dávidovi Dorošovi, Haničke, Saši, Tomášovi, Peťovi, Alme, Nike a kuriérovi z pizzérie.

Peťa a Katka