Kresky už boli nakreslené, vytlačené, na naše milé prekvapenie aj veľmi pozitívne prijaté na designových trhoch, už im chýbali len fotky. Pretože vieme, že je iné ich vidieť na papieri a iné vidieť ich priamo na koži. To sa potom z "Jeeej, aký krásny obrázok" stane "Woow, toto chcem!".
Prebrali sme to s našim kamarátom a výborným fotografom Dávidom Dorošom a urobili menší brainstorming o koncepte fotiek. Ako to už väčšinou býva, po dvoj hodinovej debate o všetkých možných aj nemožných riešeniach sme sa oblúkom vrátili k úplne prvému nápadu. Ale asi to tak musí byť a určite je to tak väčšia sranda.
Ja osobne som ešte nemala žiadnu skúsenosť s podobným fotením. Keď sa teraz pozriem na naše fotky, ktoré sú svetlé a uhladené, vidím za nimi ten chaos pri ich výrobe. Fotili sme ich v našej budúcej detskej izbe, momentálne "bordelárni", a tak to tam aj vyzeralo, ľudia prichádzali a odchádzali, stále sa niečo strácalo a hľadalo a do toho sa tam preháňali deti. A tieto úžasné stvorenia nám stále nabúravajú naše predstavy o správnom fungovaní sveta svojim čistým a priamočiarym prístupom.
Prvou komplikáciou bolo to, že naša modelka Hanka sa bála fotografa. Čo bolo divné, pretože on vôbec nie je strašidelný, vyzerá asi takto:
Len namiesto kolobežky chodí na bicykli. Ale Dávid presne vie čo robiť, aby sa modelka uvoľnila a o chvíľu už Hanička dobrovoľne pózovala. Aj keď po svojom, so všelijakými hračkami, žehličkou a po celej izbe. Najlepšie teda nakoniec fungovalo to, čo Dávid od začiatku tvrdil, že ju treba nechať samou sebou, hrať sa, nič jej nevnucovať a nedržať sa silou mocou konceptu.
Druhá mini modelka Alma sa celý deň tešila, že sa ide fotiť s tetovačkami, ale ako to už chodí, tesne pred tým ako vyrazili z domu vyhlásila, že ide spať (pol hodiny po svojom obedňajšom spánku). V ateliéri potom už celá potetovaná povedala, že sa nechce fotiť. Jej mamka, ktorá ju sama veľa a rada fotí však vedela, že to nemyslí vážne a nakoniec Alma spolupracovala na úplne profesionálnej úrovni. Určite to poznajú všetci rodičia, tie malé potvorky síce niekedy vyzerajú, že nám robia napriek, ale oni proste žijú tu a teraz a robia to, čo je pre nich najprirodzenejšie.
Detičky sme mali pofotené, potrebovali sme ešte nejaké staršie dieťa, čo nebolo vôbec jednoduché, lebo v ten deň sa odovzdávali vysvedčenia. A všetky deti boli pravdepodobne s rodičmi v pizzérii: každá jedna, kde sme si chceli objednať pizzu mala na donášku hodinu a pol až dve. Nakoniec som náhodou v baráku na schodoch odchytila nejakého chlapca, ktorý išiel na návštevu k babke, mojej susede. Pripadala som si trochu ako uchylák, ale 12-ročný Peťo je našťastie chytrý chlapec a vedel rozlíšiť, že to s ním myslíme dobre a nakoniec to bola pohoda. On mal zaujímavý prvý zážitok prázdnin a my super fotky.
Naša Saša, ktorá študuje na Slovensku, je pôvodom z Ukrajiny a nakoniec sa s nami vôbec nemusela fotiť. Keby jej deň pred fotením neprijali žiadosť o predlženie víz, musela by sa namiesto fotenia baliť a ísť domov. Našťastie pre nás všetkých tu môže ostať, takýchto krásnych a kreatívnych ľudí nie je nikdy dosť.
Fotenie sme stihli presne medzi deviatou a piatou, takže žiadne nežiadúce nadčasovanie sa nekonalo. Samozrejme, nepočítam Dávidovu postprodukciu, po ktorej mohol spokojne odcestovať na výlet do Kodane. Bol to perfektný deň a myslím, že všetci si ho užili. Fotky sú krásne a chceme už len poďakovať všetkým zúčastneným. Ďakujeme Dávidovi Dorošovi, Haničke, Saši, Tomášovi, Peťovi, Alme, Nike a kuriérovi z pizzérie.
Peťa a Katka
