Vysnívaný knižný duet s @evicka231 vyjde už onedlho. Začítajte sa do prológu 🙂 

     „Netušil som, že sa toľko zdržíme,“ Peter zaparkoval kúsok od hlavnej cesty. Vypol motor. Dorazili do cieľa. Telefón si rýchlo vsunul do vrecka riflí. Bez signálu, ktorý sa z ničoho nič stratil, presné súradnice odhalia len ťažko. Možno bude stačiť, ak sa dobre rozhliadne. Je predsa chlap. Žije síce v modernej dobe, no inštinkt má zakorenený v génoch, rovnako ako ženy strach.

Keď jej so vzrušením v hlase prezradil, aké miesto vybral na ďalší spoločný výlet, zbledla. Historky o Krvavých Šenkoch obiehali celé Slovensko, desili i obyvateľov Bystrice. Jedného celkom určite. Stačilo zadať do vyhľadávača názov a už mala milión dôvodov, prečo sem nejsť. Vyratúvala strhujúce príbehy, ktoré zozbierala na internete. A tak mu celú cestu omieľala dookola to isté.       

„Ide o dobrodružstvo,“ zasmial sa nad jej obavami. „Adrenalín je pri takomto niečom na prvom mieste.“ Záblesk očakávania v jeho pohľade prezradil, že nestrpí už žiadne námietky.

            „Nemali sme sem chodiť,“ znovu rýpala, keď opatrne vystupovala z auta. Jednu nohu v štýlovej bielej teniske položila do vysokej neudržiavanej  trávy, vzápätí zaváhala. Z vrecka bundy vytiahla mobil, no automaticky ho vsunula späť. Zahryzla si do spodnej pery. „Nie je to tu také malé, aby sme ten tvoj poklad objavili aj bez GPS.“ Peter si prešiel rukou po tvári. Nervózne prešľapoval pred dverami spolujazdca.

            „Keď už sme tu? Neblázni. Pre istotu vezmi aj baterku.“ Kristína zalovila v úložnom priestore. Nahmatala podlhovastý tvar a baterku vytiahla. Nepustí ju z rúk za žiadnu cenu! Určite sa im zíde. Príjemné aprílové počasie ešte stále sľubovalo včasné zotmenie.