Kyretáž vs. spontánny potrat
Tento článok píšem preto, že som Bohužiaľ zažila obe možnosti a v čase, keď som o tom potrebovala čo najviac informácií, som mala problém niečo užitočné nájsť. Zároveň, čo považujem za veľký problém, som sa na internete stretla s množsvom bludov, ktoré pri slabšom selektovaní v stresovej situácii môžu žene pred veľkým rozhodnutím narobiť veľa škody. Berte to prosím ako moju osobnú skúsenosť - nie ako odborný text.
Kyret: Prvé otehotnenie som zistila začiatkom roka 2017. Na prvú kontrolu ma lekár objednal v 10tt. Vraj skôr netreba. Počas tehotenstva mi bolo strašne zle, zvracala som x-krát do dňa, bola som unavená a nechutila mi polovica mojich obľúbených jedál. Myslela som si teda, že je všetko v najlepšom poriadku. Keď som prišla na kontrolu lekár skonštatoval MA. Poslal ma s výmenným papierikom, aby som si našla druhého lekára, ktorý mi diagnózu potvrdí a čím skôr si vybavila nástup do nemocnice. Druhý lekár mi ešte v ten deň diagnózu potvrdil a na kyret ma objednali v pondelok (to bol piatok), s tým, že ak začnem krvácať mám pribehnúť hneď. Nevedela som, a ani som neriešila, prečo by som mala hneď pribehnúť. Na druhý deň som krvácať veru začala (hlava pochopila, že bábo je mŕtve a dala pokyn telu, aby ho vylúčilo) a tak som bežala do nemocnice, kde mi hneď do pár hodín ten kyret spravili. Čakanie naň bolo úplné peklo. Netušila som, čo ma čaká a z chodieb sa ozýval plač bábätiek. Úplný klinec do mojej duše bol, keď mi na izbu priniesli mamičku a dali ju na monitor - asi hodinu som počúvala ako jej bábu bije srdiečko zatiaľ čo môjmu už nie. Neviem prečo v nemocnici nerozlišujú ženy aj podľa diagnózy, ale myslela som, že sa tam od psychickej bolesti zbláznim. Na zákrok ma viedol za ruku sanitár, nohy mi dali do strmeňov. Všetci boli milí, ale cítila som sa ako zviera na porážku. Keď už bolo po tom, prišiel postabortívny syndróm. Pocit, že ma vykuchali znútra, vzali mi bábo, že som neschopná bytosť a muž ma určite opustí. Takto som sa trápila 8 týždňov. Po troch mesiacoch som zistila, že som tehotná znova.
Spontánny potrat: Pri druhom tehotenstve som celá vystresovaná bežala k lekárke hneď ako test ukázal dve čiarky. Chcela som urobiť všetko pre to, aby som potratu zabránila. Chyba. Nabudúce budem vedieť, že netreba tak skoro. Na UTZ nič (samozrejme) nevidela. Na UTZ kontrolu si ma volala každý týždeň!! Neskutočne ma to stresovalo. V 8tt skonštatovala, že bábo je stále veľké na 6tt. Pri ďalšej kontrole už bolo jasné, že sa jeho vývoj zastavil. V rovnakom čase ako u jeho súrodenca. Povedali mi, aby sme ešte týždeň pre istotu počkali, ale mne už bolo jasné, že toto je koniec. Ako si to uvedomila moja hlava, začala som špiniť. To bolo (zase) v piatok. Neuveríte, ale aj v rovnaký deň (24tého), ako mi oznámili smrť prvého. V sobotu prišli kŕče a bolesti chrbtice - ako keby som mala dostať menzes. Spustilo sa aj jasnočervené krvácanie. Nie silné - slabšie. Mala som strašný strach, že vykrvácam, že to doma neprežijem 🙂 Na internete som si totiž prečítala niekoľko (fatazmagorijných) článkov - žena tam opisovala, že bábo v 6-7tt porodila v manželovom náručí v ťažkých kontakciách. Potom z nej vyšla placenta. Bábu videla pršteky. Moja prvá myšlienka bola - keď toto uvidím, neprežijem to. Druhá myšlienka bola - čo? placenta? pršteky? nemá mať 4mm a len žĺtkový vak??? Došlo mi, že to nemôže byť také strašné a pocítila som silné presvedčenie, že to zvládnem. Celú nedeľu som bola doma s manželom, dali sme si obed, objímal ma každú chvíľu - jeho prítomnosť a starostlivosť sa s pobytom v nemocnici nedala ani len porovnať. Potom prišli veľmi čudné kŕče - mala som pocit, ako keby som išla znútra prasknúť. Ako keby boli vo mne niečie ruky a krútili päsťami. Bolelo to fakt dosť, ale po krátkej chvíli to prešlo. Opakovalo sa to asi 15-20 krát a potom som si dala ibalgin. Pila som tiež alchemilkový čaj. Pomohlo mi to natoľko, že som mala už len slabšie kŕče. Myslela som si, že sa proces zastavil, ale to len tabletka utíšila bolesť natoľko, že som ju takmer nevímala. Išla som na wc a zrazu sa zo mňa "niečo" vyšmyklo. To bolo všetko.
Bábo odišlo v mieri, v pokoji, takmer bez bolesti. Vykrvácanie sa nekonalo, ani žiadny rev od kontrakcií nebol... Keďže to telo urobilo samo, postabortívny syndróm sa doposiaľ nezjavil (verím, že už ani nepríde)... Len pre zaujímavosť, vyzeralo to ako kúsok sliznice - pri bežnom menzese by ste sa pozastavili nad tým, že je nejaký väčší. Samozrejme, že dieťatko sa rozoznať vôbec nedalo. A placenta tiež nebola 🙂
Je pravdou, že pri kyrete som mala pocit, že som pod kontrolou lekára - mala som menší strach a za 15 minút bolo po všetkom. To, čo však prišlo po kyrete, neprajem nikomu. Nehovoriac o tom, že opakované násilné otváranie krčka maternice určite nemôže mať blahý vplyv na ďalšie tehotenstvá. Pri potrate doma som mala väčší strach, ale, dieťa odišlo v pokoji a v intimite. Áno, bolelo to fyzicky viac, ale dalo sa to zvládnuť a hneď ako vyšlo, bolesti úplne ustúpili. S manželom sme boli celý čas pri sebe a prežívali sme stratu spoločne. Nebol tam nikto cudzí, čo mi veľmi vyhovovalo.
Ak ste v podobnej situácii zvážte, čo je pre vás lepšie. Ak ste na tom psychicky zle a chcete mať mŕtve bábo čím skôr von z tela, asi bude pre vás vyčkávací postup náročný. Paradoxne vám však rozlúčka môže psychicky pomôcť. Pri opakovanom potrate a rozbehnutom špinení/krvácaní by som určite poradila vyčkávaciu metódu. V zahraničí je bežnou praxou a práve kyret je poslednou alternatívou, ak to samo nejde alebo treba dočistiť. Pre ženu je to zásahom do organizmu, ktorý môže byť úplne, ale úplne zbytočný. Ak samovoľný potrat nedopadne na 100%, tak sa ten kyret dostanete tak, či tak...
Všetkým, ktoré toto čítate, vrátane seba, držím palce, aby sme dostali aj živé a zdravé deti a keď už toto musíme zvládnuť, tak aby ich naši anjelici z neba chránili...
Som rada,ze si napisala tento clanok. Ja som toho tiez vela precitala a zistila,ze v zahranici je kyret posledna moznost. Na Slovensku oblubena,lebo je fajn preplacany zdravotnou poistovnou a pacirntka je za 20 minut vyriesena a nie to sledovat ju mozno aj mesiac.Nasilne otvaranie krcka,vyskrab sliznice na slepo a moznost roztrhnutia maternice a nakoniec aj zvysene riziko zavlecenia infekcie,to vsetko je kyret.Vyckavaci proces je zaber na psychiku,pri jednom z mojich 4 potratov som cakala dlhe tri tyzdne,kym sa to rozbehlo. A pri jednom som nezvladla bolesti a zvolila kyret. Je pravda,ze krvacanie bolo silnejsie ako klasicka ms,aj bolesti boli intenzivnejsie,v podstate kontrakcie po ktorych vzdy vysli kusy sliznice a na chvilu sa mi ulavilo. To najhorsie vsak trvalo den,max dva. A potom prisla ulava,rozlucila som sa,babo odislo z tela,tak ako malo. A dalsi cyklus vzdy pekne nabehol. Lekari strasia kadecim,ja mam vystudovanu lekarsku fakultu,preto viem,kedy zvelicuju a prehanaju,no verim,ze vela zien ich reakcie vystrasia a vedu ku kyretu. Treba sa riadit vlastnou hlavou a srdcom. Kazdej zelam,aby to uz nikdy nemusela zazit!
potratila som nastastie ztialmiba raz, bohuzial sa mi uz potom nepodarilo prirodzene otehotniet, bol to tiez MA a podstupila som kyret, zena z 2 dni a v tom strese nema ani cas si to vsetko rychlo nastudovat... o vyckavacom procese som sa dozvedela az potom... i ked sme cakali 2 tyzdne pocas ktorych som stale spinila ciernu krv, boli to hrozne 2 tyzdne, takze na jednej strane som bola rada ze to mam za sebou, na druhej stale uvazujem ze by bolo lepsie keby som este pocakala, uz mozno nebolo treba ani dlho cakat... jednoducho stale vo mne ostali pochybnosti ci to bolo spravne rozhodnutie... (mna bohuzial po kyrete cakala aj laparoskopia aj laparotomia) takze dovodov preco sa nedari sa nahromadilo ovela viac
@ksebejka na stranke www.fntn.sk je pdf subor vcasne tehotenske straty/samovolny potrat/ kde su vsetky info. to iste rozhodovanie nas caka v tehotenstve a pri porode. Ja som musela ist do Rakuska aby som mala pri porode podmienky ake verim ze su pre zenu prirodzene. Kamaratka natocila na temu porody dokument ktory bude mat premieru na Jednom svete. Ano moja uz bude mat 4 roky;) prajem vsetko dobre!
..mala som navlas rovnaké pocity pred aj po kyrete ako opisuješ 😔 silno držím palce a prajem ti veľa sily a zdravia do ďalších mesiacov, nech vám tieto odídené dušičky pošlú ďalšiu, ktorá s vami ostane ❤️
Precitala som len kratky zaciatok ale moje skusenosti su taketo : prvy potrat som mala MA ako ty kde som na izbe bola s dvomi zenami kt.sli na potrat dobrovolne a nic nerobili len pi*ovali kedy vypadnu a kedy si uz mozu zapalit.. Kyret mi robili na 2x lebo 1x ma vycistili zle. Ked som sla do sprchy natrafila som na babu kt.bola v sprche a prave o babo prisla ,ano pred mojimi ocami a vsetko som videla,nevedela sa dozvonit sestre tak som jej pomahala ja. Plakala som niekolko hodin co som pocuvala tie moje chudence spolubyvajuce. Druhe babo som musela kvazi porodit-potratit v 5mesiaci kde sa mi na izbe vystriedali zeny viacere,jedna tiez prisla o babo pred mojimi ocami, na doktora CAKALA CELE 3HODINY CO ho neustale volali a nebol v nemocnici jediny,nakoniec o babo prisla do wc. No a najhorsie bolo ked som po 2dnovom vyvolavani porodu odkedy mi praskla plodova voda tesne porodila moja spolubyvajuca dvojicky. Nastastie som sla domov a psychicky mi bolo uz lepsie. Uplne suhlasim s tym ze by mali brat ohlad na to koho davaju spolu na izby, jedna 27rocna sla na potrat ze este si chcu uzit ze dieta chcu az o rok( nie za 5 alebo kolko) a este mi po kyrete povedala ze ake bolo zlate na sone a ako sa vrtilo.. Teraz ked mam dieta prve a posledne kyret neodsudzujem ani k nemu nemam negativny postoj,kazdy nech si zivot zariadi ako chce. Ked bude cas precitam tvoj clanok celi
Pekný článok!!! Nedávno som si prežila MA, práve mi končí prvá MS, na ktorú som našťastie nečakala dlho... tiež mám skúsenosť so "spolubývajúcou" na izbe, ktorá šla na kyret dobrovoľne, že veď mám "len" 29 rokov a že ešte dieťa nechcem... skoro ma tam vystrelo... akoby toho nebolo málo, dostala som ešte aj zápal maternice, takže dva týždne na atb, našťastie sa telo zregenerovalo šup šup za čo som vďačná...
Jedno ale viem, že ak by sa to zopakovalo znova, kyret by som volila ako poslednú možnosť, pre telo je to určite lepšie....
každej z nás želám nové a zdravé bublinky do bruška, nech tie svoje batôžteky máme čím skôr v náručí 🙏❤
moje babo sa prestalo vyvijat v 9tt.. odislo doma (aj ked nakoniec som skoncila v nemocnici)... a veru videla som ho... a veru nebol to kusok sliznice... istym sposobom mi to, ze som ho videla, ako keby potvrdilo to, comu som dovtedy nechcela uverit.... naozaj nevyzeralo tak, akoby malo vyzerat v 12 tt...
@ksebejka Tvoj článok som prečítala so zatajeným dychom. Je mi to veľmi ľúto, čo sa ti stalo. Pred vyše dvoma mesiacmi som sa bohužiaľ aj ja stretla s kyretom. U mňa šlo o prázdny gestačný vak. Tie pocity zúfalstva, sklamania, smútku, pocitu neschopnosti pred manželom, neprajem nikomu. Je to veľmi smutné, že tam kde je dieťatko veľmi želané, dostane lásku, výchovu, tak tam nie je dopriate. Taktiež keď som šla na kyret som nemala žiadne informácie, zo stáleho čakania a dúfania, že možno sa niečo ešte objaví, som v 10 tt podstúpila kyret. V nemocnici boli veľmi milí, aj sestričky, aj žienky čo boli na izbe. Najhoršie na tom bolo, že môj manžel bol celý čas v zahraničí a všetko som si musela pretrpieť úplne sama. Ešte stále to bolí a dlho asi bude. Čakám na druhú mršku a môžeme sa znova začať snažiť. Bojím sa, obrovsky moc sa bojím, čo ak sa to zopakuje? Stále sa povzbudzujem, že treba myslieť pozitívne. Ale aby som to zhodnotila, taktiež by som na kyret už nešla a nechala to na prírodu.
Žienky, ktoré sa snažilkujú držím vám palce, aby sme mali čoskoro zdravé bublinky v brušku aj my ❤
@ksebejka nezufaj... mam za sebou to co ty... prvy potrat skoncil kyretom (cca 8tt). Pri druhom som uz mala ineho gyn, citlivejsieho. Povedal ze pockame, ako sa s tym telo vysporiada. Monitoroval ma kazde 2 dni pocas krvacania, preslo to same (opat cca 8tt). Dodrzala som radu mojho dr. a pockala aspon pol roka od potratu (niekde radia, ze staci tolko tt kolko som bola tehu). Dalsie tehu sa podarilo cca o 7m. Dnes je to krasny takmer 3r chlapcek. A sice po nom som opat raz potratila (opat sme to nechali aj s dr.na prirodu, a sice som krvacala strasne prve 3 dni - vlastne az na druhy som si spravila test a zistila ze to nie je oneskorena MS ale potrat cca v 6tt), a trvalo nam potom takmer rok, kym sa zadarilo, ale cakame druhe vytuzene babatko. a ja verim, ze uz ked sme takmer v 8.m uz sa to nepokazi.
Uz teraz sa tesime na nasu princeznicku. A hoci kazdy z tych potratov bolel (hlavne na dusi), prisli aj vydarene pokusy. a pre tie sa oplati skusat.
Skvely članok ! Velmi drzim palce vam vsetkym v zdrave krasne babatka ! 🙂
Začni písať komentár...
Ja mam rovnako pozitivnu skusemost s vyckavacim pristupom.I ked som si ho musela vybojovat a pod hrozbami zapalu maternice a jej naslednemu odobratiu, sepsy, vykrvacaniu atd podpisat reverz. Gynekologia v Trencine je myslim u nas jedina nemocnica kde zeny informuju o pozitivach a negativach oboch pristupov-a upozornia co treba sledovat ak si zena zvoli vyckavaci pristup.
Karatka zije v anglicku-a ani pri spontannom potrate v 12tt nik neriesil kyret-a naozaj sa "embryo" vstrebalo same-telo si poradilo...dakujem za napisanie clanka za vsetky zeny-a prajem skoro babo v naruci;)