Od rána som nemala náladu. Asi som vstala zlou nohou. Idem prebaliť pokakanca, 5 minút mal čistú plienku a zas. Hovorím si v duchu - kašlem na to, stále len se*eš , celý život som v smrade ... Samozrejmé, že srdce mi to nedovolilo (býva hneď vypareny, tak som už som mala pred očami, aku by mal prdelku, keby ho nechám tak) 😂... tak som ho išla zas prebaliť s kyslým ksichtom a šomraním 🙄 Dala som mu čisté bodyčko a ponožky a šup na zem,nech sa ide hrať a ja mu urobím raňajky. Nie, jeho hračky nezaujímajú. Ani neviem, že som nechala v spálni pri posteli pohár s vodou 🤦a áno, musel ho ísť vyliať na seba a išiel rychlo preč. Zas nervy. 🙄 Už som riadne zaziapala , čo to urobil, že nemám chvíľku pokoja, okrikovala som ho, nech nemrnci.... Tak som si kľakla, že to pouteriam s pyžamom , čo som mala v ruke 🤷 Chuďatko vylakane ... sa za mnou rozbehol, objal ma a dal mi pusu. 💋 Vobec som to nečakala , tak som sa nad sebou zamyslela, že sa rozčuľujem pre také blbosti a kričím naňho napriek tomu, že každý večer sa modlím za to, že ho mám, za jeho zdravie a prosím o ochranu. ❤️❤️❤️

On ma ľúbi aj takú zlú... Proste bezpodmienečne 😯😐❤️