Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri
lenocka1984
25. aug 2017
152 

Každá mama je manažérka

Raz sme sa rozprávali s mamkou o práci. Mamka popri nás štyroch deťoch celý život pracovala (okrem dvojnásobnej reťazovej materskej). Keď som jej líčila nejakú príhodu od nás z práce, argumentovala mi slovami: "Vieš, ja nie som manažérka ako ty..." V tej chvíli zo mňa akoby automaticky vyhŕklo: "Ty nie si manažérka? Zvládla si vychovať, vypiplať štyri zdravé, úspešné deti a popri tom udržiavať perfektnú domácnosť, byť dobrou manželkou, starať sa o dve ďalšie deti v detskom domove a mať popri tom aj vlastné priateľstvá a záujmy? Ty nie si manažérka? Tak toto si vyprosím!" :D Vybuchli sme smiechom, ale musela uznať, že mám pravdu. Manažérsky titul na vizitke manažéra nerobí. To jeho schopnosť správne organizovať. A tak chcem odkázať všetkým mamám: každá z vás je manažérka! A sakra dobrá!!

Pracovné sebavedomie ide po rokoch na materskej prudko dole. Diera v životopise väčšinou na pohovoroch neohúri. Mnohým mamkám sa na chvíľu zúži svet, ale nedá sa povedať, že by sa zjednodušil. Mamy majú vo zvyku sa sťažovať, že už zabudli normálne rozprávať, už len "losplávajú, plebalujú kaky a vytielaju sopuíky". No pozrime sa na to z iného uhla. Čo všetko taká bežná mama dokáže?

Otehotnieť

Počať dieťa v dnešných turbulentných časoch nie je žiadna sranda. Niekomu sa podarí, že k tomu príde, ako kura k zrnu, ale niekto sa na to fakt "nadrie". Rovnako je to, keď si človek hľadá prácu manažéra. Niekomu to spadne do lona, niekto na to musí proste dospieť. To nie je len tak, sledovať plodné dni, tie šikovnejšie merajú bazálnu teplotu, vyrátať si ten správny deň D. Potom sa nahodiť, tváriť sa, že tá vášen prišla spontánne a potom opierať nohy vyložené o stenu. Napchávať sa poctivo kyselinou listovou, zvažovať každú cigaretku a pohárik. Taký chlap musí len jedno. Na východe máme taký univerzálny návod: "Normálne prídeš a ...", zvyšok jeho časti povinnosti už poznáte. 

Prežiť tehotenstvo 

Taká "nemama" a všetci muži planéty nemajú šajnu, čo to je mať v sebe ďalšieho človeka, ktorý sa navyše nezastaviteľne rozpína. Potrebuje vitamíny, živiny, Tekutiny a ďalšie zvyšné 4T, navyše výbavu. Ako skvelá manažérka už každá budúca matka plánuje všetky varianty pohlavia bábätka - aj keď sú v tomto prípade len dva - a svoje organizačné schopnosti uplatňuje na plánovaní pôrodu, financií, nákupov nábytku, oblečenia, potrieb pre dojčatá, výberu mena, ba dokonca, niektoré s vysoko vyvinutým zmyslom pre plánovanie sa dostanú už v tomto štádiu až k výberu škôlky! Z hľadiska krízového manažmentu zohľadňujú všetky možné riziká a pripravujú tzv. mitigations = opatrenia na zmiernenie dopadu rizika. Napríklad do piateho mesiaca kupujú len neutrálne oblečenie alebo nekupujú vôbec - až do pôrodu. Všetky tieto postupy sú v oblasti manažmentu vysoko cenené.  A popri tom, prosím pekne, sa o seba stále dokážu starať, vyobliekať sa do práce, napchať opuchnuté nohy do aspoň trochu sexi platforiem, urobiť dojem na muža v spodnom prádle, pričom tú jeho spodnú časť zpod bruška ani neviedieť a vykonávať takmer všetky domáce práce ako predtým. Tie odvážnejšie dokonca šoférujú, kým ich to pustí za volant!

Prežiť prechod melóna cez kľúčovú dierku

Na každého manažéra raz príde krst ohňom. Krstom matiek je pôrod. Aj tu úžasne využívajú svoje vycibrené manažérske schopnosti - vybrať nemocnicu, pôrodníka, všetko naplánovať, aby domácnosť počas ich absencie bežala ako hodinky. Zbalia všetko potrebné, poctivo cvičia s ružovým balónom, študujú všetku dostupnú aj nedostupnú literatúru, brázdia po Modrom koníku a iných portáloch v snahe získať čo najviac informácií a pripravujú sa tak čo najlepšie na tzv. "Go Live", ktorí sa niekde trefne nazýva aj "Pass Through". Povaha manažérky sa najviac prejaví v tlakoch - jedni ticho trpia, iné nadávajú ako im ústa narástli, ďalšie ani v tejto stresujúcej chvíli neprestávajú vydávať príkazy. Každý jeden z prístupov však dovedie manažérku do úspešného doručenia projektu. 

Z nuly na sto 

Áno, takto sa dá nazvať prvá fáza doručeného projektu - dieťaťa. Matka totiž za približne jeden rok vypiple z nehybnej gumovej bábiky jednu hovoriacu, chodiacu, samojediacu, samozmýšľajúcu ľudskú bytosť. Jediné, čo ju netreba učiť, je plakať a neposlúchať. To vedia všetky "by default" (automaticky). Popri tom táto matka, ktorá stále neverí, že je manažérka, zvláda zabudnúť na traumu z pôrodu, zahojiť telo i dušu, opäť nabehnúť na prácu v domácnosti, byť parádnou manželkou, mať čas aj na sociálne siete, nakupovať, čítať, pozerať TV, občas zájsť s kamoškou na kávu a hlavne: opäť používať make-up!!! Nie náhodou s dieťaťom na prsníku mnohé strácajú kilá ako odmenu za vynaloženú snahu a prebdené noci. 

Multitasking

Jedna psychologička už vyvrátila, že niečo také je možné. Náš mozog vraj nevie vykonávať viac činností než jednu, ktorá vyžaduje sústredenie. Je tiež matkou, asi vie o čom hovorí. Ale to stále nepopiera fakt, že dokážeme vysávať s dieťaťom na rukách a medzitým si ramenom pridržiavať telefón pri uchu. Spĺňame kritériá - z troch činností len jedna vyžaduje sústredenie, ostatné robíme automaticky. Neuveriteľná efektivita sa dostaví pri druhom, treťom, či štrvtom dieťati. Množstvo aktivít vykonávaných naraz naberá rekordné čísla. A ešte sa vieme popri tom všetkom uhýbať manželovi z výhľadu na televízor, keďže práve bežia hokejové majstrovstvá. V tejto fáze už ovládame všetky detské diagnózy a sme majsterkami v odpovediach na otázky: "A prečo...?" Štát nám síce veľmi nepomáha vytvárať finančnú rezervu na nepredvídané situácie, vlastne ani na tie predvídané. Takže vyžiť z mála je opäť len v našich rukách. Ale dávame to úžasne. A keď najmladšie dieťa pomaly dokáže vydržať bez nás, tak posielame prvé životopisy...

Narážame na realitu

A potom prichádzajú tie negatívne odpovede, ak vôbec. Jeden, dva, tri, štyri roky na materskej súčasný trh berie ako bremeno. A pritom sa z nás stali špičkové manažérky! Svojho času to moja mamka dala aj bez netu, mobilu aj auta. Ak ešte stále neveríš, že si schopná manažérka, choď do kúpeľne k zrkadlu a opakuj si, čo všetko si dokázala. Keď tomu uveríš sama, podarí sa ti o tom presvedčiť aj svojho budúceho zamestnávateľa. Aspoň v to verím. Matky sú úžasne lojálne zamestnankyne. Ale chýba nám sebavedomie.

Po návrate do práce som aj ja dostala nálepku MAMA a neviem sa jej zbaviť. Spomenula som novému kolegovi, že poznám jeho bývalú kolegyňu a tak auomaticky z neho vytrisklo, či z Modrého Koníka. Ja že nie, pracovala som s ňou (vrrrr, lebo vieš, kým ty si ešte chodil do školy, ja už som bola team leaderka).  To v zátvorke samorejme doznieva iba v mojej hlave. A potom môj zlatý, ale neokrôchaný šéf odchádza domov z práce a ako míňa môj stôl, zdraví sa mi: "Ahoj MAMA"! Nemôžem za svoj podrezaný jazyk, preto pohotovo odpovedám: "Ahoj TATI". Tvári sa, že to nepočul. Môj muž, ako čerstvý otec pracujúci v rovnakej firme ako ja, nebol nikdy počastovaný prívlastkom TATA. Ale ja som už MAMA. Tá, ktorá podľa nich nemá v hlave nič len svoje bejby. Ale pravdu poviediac, keď som v práci, mi to, že som mama, nepripomína nič iné, ako ich hlúpe poznámky a smsky od mojich rodičov, ktorí mi posielajú fotky Amálky, aká je s nimi spokojná a happy. Inak na to dočasne zabúdam.

Ak by niekto o tebe ako matke pochyboval, vedz, že si lepšia manažérka, ako ktorýkoľvek kvázi-manažér, rýchlo kvasený riaditeľ či skorumpovaný politik. A výsledok tvojho snaženia, na rozdiel od nich, ti to bude pripomínať celý život. 

Klobúk dole všetkým mamám. Vďaka vám sa točí svet.