Dalsi rok za nami

Ja viem, ze Vas to mnohe nezaujima ale viem,ze su tu niektore ktore si na mojho Mattea obcas spomenu a su zvedave ako pokracujeme a co je nove. Su to 4 roky..dlhe..bolave..smutne..plne zmien.  Tento rok bol plny emocii. Okrem toho, ze sme sa rozviedli a obaja si zijeme svoje nove zivoty, co v mojom pripade znamena dennu starostlivost o Matúša a o este v brusku schovaneho surodenca, sa u nas s nasim pripadom nic nepohlo za cely rok az do vcera.

Viete co je paradox? Pred vyse rokom a pol nam prislo zo sudu,ze mame zaplatit trovy 1566e za jedneho (cize tuto sumu chceli od nas dva krat) inak sud nebude. Samozrejme taka suma by bola pre nas znicujuca tak sme sa rychlo odvolavali (dali nam 10dni na zaplatenie sumy cez 3000e) s tym ze ja na materskej s rodicovskym prispevkom a vtedy este manzel so zarobkom policajta na to nemame. Cakali sme rok a pol a vcera mi konecne prislo ze sme oslobodeny od sumy vyssej ako 125e. Tesne pred 4 vyrocim. Cize je mozne ze september, oktober bude konecne pojednavanie a coskoro sa mozno konecne dozviem preco moj syn chodi s kvetinkami za bracekom na hrob. Preco moj syn dava vecer papa a posiela pusu bracekovi do neba miesto toho aby sa spolu hrali a vymyslali. 

Dakujem tym, ktore si to precitali. Tym ktore myslia na mojho Mattea a zapalia mu obcas sviecku. Dufam, ze o rok uz budem vediet preco mame v nebi ochranneho anjela a nie je moj syncek tu pri mne a nemozem ho silno objat a povedat mu tak ako jeho bracekovi ze ho strasne moc lubim. Chyba mi..stale..uz som s tym naucena zit..musim..ale je to strata ktora neprestane boliet nikdy