...a život ide ďalej...

Júl 2019

Dlho som sa neozvala.

Viem, no ako ospravedlnenie mi slúži nástup do práce a aklimatizácia.

Samozrejme, kým sa všetko utrasie, musí ubehnúť určitý čas.

Chápem.

No je to fakt ťažké, po 3 mesiacoch naskočiť do rozbehnutého pracovného kolotoča.

Prvé dni som bola strašne unavená.

Ale už je to lepšie.

Človek sa musí vyrovnať so všetkým možným, ale treba myslieť pozitívne.

Aspoň sa o tom snažím samu seba presvedčiť.

Musím, inak sa zbláznim. 🤔

Čo nové doma?

Teraz v nedeľu sme absolvovali rodinný výlet na Devín.

Nádhera, nádhera, nádhera.❤

Hotový balzam na nervy.

V tom ošiali, že konečne môžem niekam vypadnúť von, a nie sa trápiť a zožierať doma na PNke, som bleskurýchle vystúpala na najvyššiu vežu Devína.

Narátala som 155 alebo 154 schodov, už ani sama neviem.

Po ceste som stále fotila a fotila a fotila, ako japonský turista.

Synov otrávený výraz stál za to.

Pochopila som, že mu to vadí,  ale mal smolu 😂

Skoro ma odfúklo, ale ten pohľad na Dunaj a Moravu stál za to.

No potom som si však uvedomila, že moja, veď ty sa bojíš výšok!

Zostup stál za to...

Nepozeraj sa dole, nepozeraj sa dole, ale čooooo, samozrejme, že som sa pozrela...

Kolená sa mi triasli, ale pred rodinou som hrala frajerku a hrdinsky som kráčala dole schodmi pridržiavajúc sa zábradlia /dôvodila som to tým, že strašne fúka, aby ma neodfúklo/.😁

Poprechádzali sme sa aj po hradnom nádvorí, naliali do studne vodu a čakali sme kedy dopadne na dno studne.

Ty vole, to je ale hĺbka...

Až vtedy si to človek uvedomí, ako sme vysoko.

Pozreli sme si aj hradnú expozíciu, zaujímavé veci tam boli, hlavne som nechápala, ako mohli mať také náradie, veď sa s tým ani robiť nedá, nieto ešte bojovať /zbrane/.

Na nádvorí boli aj zvieratká – ovce, koza a aj somáre.🐏🐑🐐

Samozrejme som bola ideálne obutá na výstup na Devín – balerínky prosím pekne som si obula.

Šmýkali sa mi, ale sranda musí byť.

Boli sme sa prejsť aj po brehu Dunaja, najprv sa mi to páčilo, ale potom som sa bála priblížiť sa bližšie k Dunaju, lebo až tam som si uvedomila, že ten hukot, ktorý počujem je Dunaj.

Je obrovský, krásny a vzbudzujúci rešpekt.

Preto som sa zdržiavala na druhej strane cesty pri stromoch.

Tam som našla na ringlote /sliva/ jednu nádhernú húsenicu.

Fotku dám do komentu.

Odfotila som si ju, no to som nemala robiť, lebo za mnou sa vyrojili japonskí turisti a fotili hlava nehlava, a pýtali sa, čo to vlastne fotia...

No zabite ma, ja som si nevedela spomenúť ako sa povie po anglicky húsenica /podľa translatora je to caterpillar, to som si mrkla až doma/.

Po kultúrnom zážitku chlapi vyhladli, tak sme si išli niečo „dzobnúť“.

Po nahliadnutí do jedálneho lístka reštaurácie pod Devínom sme usúdili, že si dáme paradajkovú polievku s parmezánom a kofolu.

Stačí za 15 eur.🤔

Odchádzali sme tuším hladnejší ako sme prišli.

Ssamozrejme, že sme to potom na návšteve u svokry dohnali.🍗🍖🥞🍰🍪🧁

Ale zážitok to bol úžasný.

Už len to, že sme sem prišli spolu ako rodina, že som sa držala s manželom za ruku, že sme boli spolu niekde po dlhom čase, a nie už len v nemocnici, že ho ľúbim až sa mi chce plakať, to vsetko sa v tom momente vo mne spojilo a ja som bola najšťastnejšia žena a mama na svete ❤❤❤

Čo nové v záhradke?

Drozdy vyviedli novú sériu mladých, a teraz sedia na novej sérii.🐥

Žltochvosty tiež sedia na vajíčkach, alebo už majú mladé neviem, lebo ich tam nechcem vyrušovať, aby neopustili hniezdo.🐣

Belorítky sedia v hniezde, ale je tam ticho, takže asi mladé zatiaľ nemajú.🐤

Do vedra s vodou chodia piť holuby a aj iné vtáčiky, ale musím zistiť, čo sú zač, sú farebné, malé, tak musím kuk po internete, čo to máme za návštevu.🐦

Vrabce to ani nehovorím, to sú drzáni na pohľadanie, ešte ti aj vynadajú, keď ich vyrušíš v záhrade.

V záhrade dozrievajú teraz rajčiny a papriky, sú krásne, no aj burina tam rastie sa priznám.

Už neriešim, panebožeeee, nemám zelinu vytrhanú, nemám tip top rožnú záhradku, tiež tam sem tam rastie burina, ale neriešim.

Je to moja záhradka, môj relax, moja burina.

Aj kvety kvitnú,  ale pomenej, ale čo už, aj oni majú právo na oddych 😉

Kvitne brečtan, takže je tam plno hmyzu.🦋🐝🐞

Rešpektujeme sa navzájom, cez deň je v záhradke hmyz a večer keď odletí, tak tam priletím ja a robím si aj ja svoje.

Ale nepreháňam to.

Chcem si aj posedieť s manželom a deťmi na terase, vypiť čaj, plánovať pergolu, kvety, výlety, návštevy, iné plány do budúcnosti a tak.

O tom je život.

P.S.

Idem si skúsiť zabehať, potrebujem si vyventilovať hlavu.

Dám info, či ma prsník bolel, lebo pobolieva, aj bez behania, len to chcem skúsiť, či to pôjde abo ňe. Keď bude bolieť, tak to pojmem ako rannú prechádzku.

Dnes mám dovolenku, potrebovala som ju už.

Hor sa na do toho!