Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 41. časť
01.05.2019 – streda
Vstávam 6.25, pomaly schádzam dole. Moji chlapi ešte spia. Aj tak dobre. Aspoň mám chvíľu pre seba. Kafíčko... Píšem si so Zuzkou aj s Hankou z MK.
Chlapi vstávajú. Urobíme si raňajky a rozmýšľam, čo budem robiť. Skriňu upratujem respektíve plánujem upratať už tretí deň. Akosi sa mi to nedarí. A veľmi pochybujem, že sa mi to dnes podarí, ale človek nikdy nevie.
Vonku svieti slnko, ale je zima, pretože fúka. Aj by som išla von, ale počkám kým sa oteplí. Ako sa mení počasie, tak cítim v bruchu zašívané rany po operácii.
Pripravíme rezne, ryžu a šalát k obedu. Mňam. Syn z toho nie je nadšený. Ide si pripraviť hranolky, vysmážaný syr a tatársku. Panebože uder...
Medzitým vybehnem sa „len“ pozrieť do záhrady. Manžel sadí papriky a ja sa posadím na šamlík a akože ho sledujem. Nenápadne sa priblížim ku kvietkom a kde strih tu strih trošku kvietky poodstrihávam, trošku listy a už na mňa zazerá manžel. Jedným okom. Ako chameleón. Alebo aj dvomi.
Tak ako lekár povedal, že keď pocítim bolesti treba prestať.
Cca po polhodine prestanem. Ideme sa naobedovať. Poobede odpočívam. Skoro som povedala „v pokoji“, som strašné trdlo... Keď si odpočiniem, idem pozrieť manžela von ako pracuje. Betónuje mi veľký kvetináč. Som rada, že ho mám. Manžela, samozrejme! Budem sa tam môcť hrabať, sadiť kvety a okopkávať. Urobiť si krásny vstupný kvetináč, ktorý bude mojou nie „NAŠOU“ pýchou. Vonku páli slnko, idem si pre slamák. Aby ma nespálilo slnko, a nebola som „pripečená“.
Potom prichádza dcéra z práce a ideme zase do záhradky. Ja na stoličku a ona na šamlík do kvetov. A trhá burinu odušu. Mňa to pobolieva, takže už to ani neskúšam. Len pozerám a dirigujem. A teším sa, akú mám šikovnú dcéru. Po hodine ideme dovnútra. Dcéra upečie pre všetkých zase palacinky, a ja som rada, že som ju dobre vychovala. Po odpočinku idem k synovi do izby, zopakovať si na zajtra učivo na písomku. Hotovo! Naučený, odchádzam.
Po ceste sa zastavím a pozerám z balkóna von. Vidím kamarátku s deťmi. Sú smutní. Neviem odkiaľ idú, ale počula som, že sa s ňou manžel rozchádza kvôli mladšej. Strašné... Aký vie byť ten život krutý...
Vonku sa stmieva. Idem pod sprchu a potom pozerať Castla v telke.
Neskôr sa príde aj manžel a rozprávame sa o bežných veciach, o deťoch, o plánoch a tak... Uvedomujem si, aké sú tieto chvíle vzácne a krásne, a ako sme predtým riešili veci, ktoré boli podľa nás extrémne dôležité a ktoré nezniesli odklad a teraz? Teraz ich nepokladáme za dôležité. Že? Ktovie prečo?
Únava mi zatvorí viečka.
Tak ako na začiatku, tak aj teraz rozmýšľam, či ešte má zmysel písať tieto články...
Či som už nepopísala všetko, čo by Vás mohlo zaujímať.
Či Vás to ešte zaujíma, a či sa nemám radšej venovať niečomu inému.
Napíšte mi svoj názor, prosím. Ďakujem.
@lubenka43..neda mi sa nepripojit..zvycajne neprispievam ziadnymi kometarmi.."radsej"..pretoze nie vzdy je to pochopene,tak ako je to myslene resp.pisane..no, ale k veci..pred par tyzdnami som klikla na Vas clanok..a poviem Vam..vsetky som si spätne precitala a neviem si predstavit den bez nich..velky obdiv mate u mna a aj ja sama som si vdaka Vam zacala uvedomovat "co" mam doma(muza😊)..momentalne sice prezivam nieco uplne odlisne od Vas..onedlho k nam pribudne maly drobcek..no v tom zivotnom kolotoci som akosi pozabudla ze som vdacna, za to ze ho mam..takze piste a piste..vela zdravia prajem a pekny den🙂
@31silvia12 😘😍ďakujem🙂😉
Jasne písať 😉
@lubenka43 každý deň, kedr prídem z práce čítam hneď váš článok.
Každý deň sa teším, čo napíšete, čo ste prežila
Ja som bola na operacii kolena v novembri
3 mesiace som nechodila vôbec.
Muž sa veľmi pekne staral a musím povedať, že nám to veľmi aj pomohlo.
Lebo som sa naháňala stále potom zrazu veľa veľa voľného času som mala a zistila som, že moja rodina všetko zvláda aj bez môjho naháňania.
Joj zrazu bol čas aj na rozpravanie, zrazu bol čas na všetko.
píšte ďalej, rada o vás čítam 🙂
Parádne sa zotavujete po operacii 🙂
@mariana0915 😍😘
@etelkatelka fakt už smoklím 😭😍😁 toto ma posúva vpred 😊ďakujem 😘
dobry vecer.. urcite piste dalej 😊 ako ostatne, tak aj ja kazdy den cakam nedockavo na vas dalsi clanok.. priznavam ze som necitala vsetko od zaciatku ale teraz uz ste taky moj relax, utek z reality 😊 doslova hltam to co a ako pisete, vtedy nemyslim na moje problemy ale na vas aka ste statocna 😊 je to take zaujimave pre mna 😊 takze v ziadom pripade "pero neodkladajte" prosim 😉 a do buducna zelam uz len vela zdravicka 😊 mate krasnu a sudrznu rodinku a to je najviac 😊
Prosím, neprestavajte písať. Síce nemám prečítané všetko, ale plánujem to prejsť keď si nájdem čas 😉. Vaše články sú síce občas,, tazke", ale také normálne. Pravdivé, nepriklaslene a určite pomôžu mnohým ženám prežiť ťažké obdobia. A pozdravujem manžela a deti... Veľa síl prajem 😘
Urcite píšte naďalej😉 velmi zaujimave,mam uz precitane vsetko a tesim sa na dalsie😉
Prajem vela zdravicka🍀
@cadulka2908 ďakujem 😘❤️
@1andrea111 😍 to som rada 😘
Napíšem za seba, keďže sa pýtaš, napriek mnohým, čo píšu áno, ja napíšem nie. Ako som sa už raz zmienila, mne tvoje pocity a všetko, čo si opisovala, prišlo veeeľmi akoby nasilu nadnesené. Keby už nemám po podobnej operácii, tak silno by som, po tvojich slovách, zvažovala, či na ňu ísť alebo nie. Viem, že každá prežívame všetko svojsky, každá inak vníma bolesť, ale tvoje opisy boli pre mňa zveličené tak či tak. Či už príprava na samotnú operáciu, následne potom stav po nej a aj život doma. Stále akoby nespokojnosť s niečim, hundranie, písanie o ničom pre niečo. Nečítala som všetko už teraz práve kvôli tomu... Ja som maximálne spokojná s operáciou a aj s prístupom či už doktorov, ale aj ostatného personálu a aj dni po nej som napriek bolesti prešla s ľahkosťou alebo som si to tak nepripúšťala, ved napokon pôrod nebol o nič ľahší a menej bolestnejší...
Želám každej, čo musí podobné podstúpiť, čo najmenej strachu a radšej si prečítať peknú zaujímavú knižku... 🙂 🌞
Som v šoku z toho čo som si hore prečítala 😕
Nie je to nadnesené, je to tak ako to prežívam, nebudem predsa klamať a písať aké je to úžasné a ako to vôbec nebolí?! Viaceré z vás mi súkromne píšu, že mám pravdu a konzultujeme mnohé medicínske problémy, ktoré máte a s ktorými potrebujete pomôcť a poradiť.
Preto si vyprosím obvinenie typu, že to príde niekomu nadnesené a vymyslené.
Čo cítim, dávam na papier. Tak to je, a ospravedlňovať sa nebudem. Žiaľ, viem, že sa nájdu aj takí ktorým sa to nemusí páčiť. Beriem to. A beriem aj kritiku. Ale nie takú, že je to výmysel. Takú nie. Je to o tom čo prežívam a nie o tom čo som si vymyslela. 🤔
Začni písať komentár...
Rada Ťa čítam😍... je to o živote a to mám rada. Prosím🙏, pokračuj.