Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 24. časť

14.04.2019 - nedeľa 

4.43 tma za oknom. Pohľad z okna ma presvedčí o tom, že Bratislava si žije svojim rušným životom aj cez víkend.  

WC, tlak, teplota, krv, fraxiparin, katétre, infúzie...

Každým dňom je to lepšie a lepšie, a bolesti sú vždy o niečo slabšie. 

Na raňajky mám vianočku s maslom. Hmmmmm, mňamka 😋. Čakanie na vizitu.  Vchádza izbový lekár.  Od dverí sa tak zapozerá a zahlási: "Dámy, všetky dnes vyzeráte úžasne." 

Chichoceme sa ako malé (42, 52 a 72 ročná). Irenku prepúšťajú domov, balí sa. Ticho jej závidíme.  Ale zase nám je ľúto, že odchádza. Medzitým prichádza upratovačka a upratuje. Potrebujem ísť na WC, ale fakt súrne! Zakrádam sa popri stene, keď upratovačka na mňa zhúkne: "Kam moja, kam? Teraz to mám akože znova umývať?!" Ja: "Ale ja fakt musím!" Ona: "No a? Nezáujem." Ja tiež, prešmyknem sa okolo nej ako okolo Golema, a vtrielim na WCko. Spoza dverí sa ozve: " No a teraz čo? Ja som dôchodkyňa,  ja sa na to môžem vykašľať." Odpoveď odo mňa nedostala 😁 Mala som súrny prípad. Dnes už 3x (blbé hrozno - jaaaaj) už ho nebudem jesť 🤔 

Bože daj, nech už je zajtra! Na obed máme mäso s ryžou, chvalabohu, na ten podráždený žalúdok je to fajn.

Netrpezlivo čakám na manžela. 

Irenka odchádza. Lúčime sa a objímeme sa. Stali sa z nás priateľky. Dúfam,  že sa niekedy stretneme,  ale nie v nemocnici preboha! Na káve  😁 

Pani Mária nariadi poobedný odpočinok. Zatvorím oči,  na chvíľu a keď ich otvorím je tu manžel 😍🤗 Teším sa a bozkávam ho. Cas beží ako voda a je 5 hodín.  Musíme sa rozlúčiť. 😘 

Rátam hodiny do prepustenia.

Vonku sa stmieva.

Blíži sa noc.

Zaspávam.