Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 26. časť

Utorok - 16.04.2019

O 7.00 sa budím vo svojej posteli.

Teším sa z voňavých perín, pohodlného matracu a z manžela,  ktorý vedľa spí. 

Som hladná a mám chuť na kávu. "Nečujne" sa zakrádam ku dverám,  keď sa za mnou ozve "Kam ideš?!" Skoro som z kožky vyskočila. "Bože, toto mi nerob,  som hladná." Vstáva a spolu ideme dole pripraviť si raňajky - žemlička a tanier plný zeleninky - mňam 😋

Doobeda sa motkám pri manželovi, keď kosí a keď polieva záhradu. Mám pocit,  že je to už v pohodeeee a že už mi bude len fajn. Vedieť, čo ma večer čaká tak toľko nebudem "žbrýlat" po vonku. Dame si obed a kávu, chvíľu poležím a zase "žbrýlam" po vonku. Šak pomaly, šak to je v pohode a nič sa nemôže stať. 

Problémy začnú po zjedení jogurtu, najprv ma začne bolieť žalúdok, potom črevá.  Dostanem kŕče, nafúkne sa mi brucho a neviem čo mám robiť. Skúsim ísť na WC, a všetko čo som zjedla aj s jogurtom mi dá "pá pá".

Fajn. Brucho sa ukľudní, a mne je lepšie. 

O trochu. Sú 3 hodiny poobede, a mňa začína bolieť vnútri brucha po operácii, idem si ľahnúť,  aby som to zbytočne ešte nedráždila.  Manžel sa hnevá,  že je to preto lebo už "labzujem po dome a po dvore". Viem, áno, má pravdu.

Bolesti k večeru zosilnejú a ja si musím dať o 7 lieky od bolesti. Kým zaberú je 8 až pol deviatej.  Z postele už neschádzam, len chcem, aby to nebolelo.

Dočerta,  nech už to nebolí. 

Ja viem, že je to menej bolesti ako po operácii,  ale kruci nech už mám od toho kľud.

V objatí manžela zaspávam... už bude len dobre...