Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia 4. časť
25.03.2019
Budíček 3.00 hod. do práce. Vstávam, varím čaj sebe aj manželovi. No už len 2 týždne do operácie. „Len“. Tuším ma to prestalo dole bolieť. Nie. Neprestalo. Mám aj svalovicu. Ale tá mi nevadí, málo som sa hýbala, tak mi výlet do prírody pripomenul, že sa treba viac hýbať.
V stredu 27.3. idem gynekológovi, predtým ráno rýchlo k obvodnej pre kartu a výmenný lístok pre interného. V piatok na odbery internému. Nezabudnúť! Šup šup do práce.
Už svitá. Nový deň predo mnou. Klasika pracovný deň, ako každý iný. Od kolegyne dostávam misku v tvare srdiečka, pýtam sa prečo? Len tak, lebo sa ti páči. Úžasná žena. Vraciam sa do kancelárie. Vtom zaznie z rádia pesnička „Pár přátel stačí mít.... když nemáš chuť se smát.... jen dál se snaž ty na to máš“.
Wau... chce sa mi plakať... nepýtajte sa ma prečo.... neviem.... krásna pesnička.... Išla som sa cez obed prejsť, len tak... pre trochu slnečných lúčov, čo vonku svietia... Pozerám na tváre ľudí, ktorý sa náhlia okolo mňa. Ktovie kam...
Babka na Obchodnej ma skoro prešla s vozíkom, uhnite sa ponáhľam sa.
Fíha. Dávno som nevidela babku s francúzskou barlou a s taškou na kolieskach utekať na električku... Vyhýbam sa náhliacim ľudom na Obchodnej.
Panebože, kam všetci letia?
Kúpim, to čo som v drogérii chcela a idem naspäť do práce. Keď prídem domov, pôjdem do záhradky. Po ceste z roboty mi hovorí kamoška, ty sklopíme si v autobuse sedačky a budeme ležať a pospíme si. Rehoceme sa a v autobuse kamoška zahlási, neľahneme si lebo ďalšia naša kamoška si sadla za nás. Tá sa smeje, že tá vedľa mňa môže sklopiť sedadlo, ale ja nie. Vraj ja sa ešte naležím v nemocnici dosť... Smejú sa na tom obidve, ale mňa smiech prešiel... Banálna veta, len slová... A hneď ma prešiel smiech a rozmýšľam... už sa to blíži.
Môžem zabudnúť na záhradu... Figu borovú... a nie do záhradky, začína pršať, fúkať a ja môžem ísť akurát tak do obývačky a sledovať ako vonku odfukuje vietor stoličky z terasy.
Som z toho frustrovaná. Cítim potrebu, aby ma manžel objal. Je to úžasné, ako mi to dokáže dodať odvahu a upokojiť ma. Musíme to robiť oveľa častejšie. Debata zase zabehne na veci okolo operácie, čo bude, ako bude, kto môže prísť do nemocnice, kto nie, je to moje rozhodnutie, hovorí manžel. OK, beriem.
Varím si čaj, idem doložiť veci z drogérie do tašky do nemocnice. Balím sa ako na dovolenku. Do prdele. Snažím sa učiť so synom do školy, ale som unavená, neviem sa sústrediť, ale aspoň sa snažím. Popritom s ním občas musím sledovať jeho videá, aby som bola v obraze (syn má 18). Vyplazím sa z detskej, a plazením vpred do kúpeľne. Potom smer posteľ. Zase jeden deň za mnou.
Mám pocit, že to uteká až príliš a operácia sa nezadržateľne blíži.
Zaspávam.
Odporúčame
@matilda297 žiaľ som ďaleko od Bratislavy, takže kým sa ráno "okiepim" a vychystám už sú 4.00 a 4.25 utekám na autobus 😅
@lubenka43 ja vstavam denne o 4...skor som sa len.pozastavila nad tym pribehom.To je vsetko.Drzim prsty.Moja nsjlepsia kamaratka sa prednar dnami dozvedela,ze ma do vienka zdedeny jeddn syndrom ns ktory jej zomrela mama pocas jej porodu...pred par rokmi brat....a ma to aj ona.Ludia s tymto syndromom sa dozivaju 35 rokov!Ona bude mat tento tok 37......a nevzdava sa....idd dalej....lutost atd nechce😉Dkus aj ty inak zmyslat😉
Knihu Miluj svoj život ste čítali? Občas sa treba zahĺbiť do seba, skúmať prečo sa veci dejú, čo si nesprávnymi myšlienkovým vzorcami sami spôsobujeme....ja som v tej knihe našla veľa vecí ktoré na mňa sedia...inak veľmi vám fandím, zvládnete to ;) len to čakanie je hrozné.držte sa
@drahusa333 ďakujem za krásne slová 😘
Miesto povzbudenia sme sa dozvedeli ze aj iny vstavaju skoro a aj ini su chori 🙈 no aspom ze vas ma kto podrzat...vdaka bohu za manzelove objatia...drzime palce
@alexandrabarciova ďakujem 😍už nebudem asi písať, že vstávam skoro, tuším vás to hnevá 😉
@mariposita7 Ďakujem 😍😘
Pekny vecer prajem citala som vas pribech a chcem vam povedat ze sa nemusite nicoho obavat vobec to neni take hrozne ako sa o tom vraviiiiii sama som si tym presla a mozem vam povedat teraz my je naozaj supeeeeeeer .
a nebudete tam ani dlho ja som tam bola len 6 dni aj s operaciou
@lubicapnackova 😍😘
@lubicapnackova to sa teším že len 6 dní 🙂
@alexandrabarciova ježiši prepáčte, ja som myslela, že sa na mňa hnevate 🙂 ďakujem že mi držíte palce, už da to nezadržateľne blíži... už začínam mať žalúdok na vode... ale mám teraz bolesti, takže už sa v úvodzovkách na to teším 🙂
To chapem a urcite sa kazdy boji. Ved to je uplne normlne. Nebojte sa to zvladnete hlavne ked mate pri sebe ludi ktori vas lubia 😘
Tiež čítam tvoj príbeh,si silná žena.Ja som pred pár mesiacmi riešila,diagnoza:zhubný nádor v kosti ,prognóza dosť zlá .Dve deti celkom malé ,7 a 10 r.Nakoniec iný lekár úplne vylúčil nádor,a ja som pochopila aky je život krásny.Tak aj ty pozri ráno na posteľ svojho syna a tes sa na každé ráno.
@alexandrabarciova a ľudí ako vy ktorí ma podporia a dodajú mi odvahu 👍😘
@lubicapnackova to dúfam 😒
len musite si verit nemozete nad tym stale rozmyslat teraz davaju take inekcie ze to nebudete ani citit ja som bola este horsie na tom ako vy a teraz je vsetko ok
@lubicapnackova to by bolo super keby som nič necítila, vzhľadom na to ako mi je tak sa už modlim nech to už je, nech tá bolesť po operacii prejde a budem najšťastnejšia na svete 😌
Nebojte sa isto a netrapte sa s tym ale ja vam viem uplne pochopit ties som tam isla s velkym strachom ale povedala som si co ma byt bude ale ako my dali tu injekciu tak naozaj som nic necitila ani lieky od bolesti co my stale po operacii nukali som nepotrebovalaaaa
a ja mala este to stastie ze som natrafila na uzasnych lekarov a super sesticky ktore vas vedeli velmi pozbudit
@lubicapnackova 😍😘
Tak drzim vam velmi palce az to budete mat za sebou dajte vediet ako to vsetko dopadlo
@lubicapnackova samozrejme dám, akonáhle ma pustia z jisky a budem schopná písať tak hneď dám vedieť 🙂
Začni písať komentár...
Článok som si síce neprečítala, ale vstávať do prace o 3tej, klobúk dolu