Môj boj – diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia 5. časť

26.03.2016

Budíček mi zvonil klasicky o 3.00 hod. Ale prečo by som ako sova nepozerala do plafónu už od 2.29 hod. a nerozmýšľala nad blbosťami!!!

Vstávam smer kúpeľňa, WC, kuchyňa. Bolesti dá sa. Varím si kávu aj čaj (ženský). Tak ako stokrát predtým letí káva zo mňa, už ju nebudem piť si hovorím, a predsa si ju občas uvarím (chýba mi ten kofeín). Čo keď mi z nej nebude tentokrát zle.

Dva a pol roka dozadu mi brali polyp a po narkóze som už nemohla piť kávu (nescafé), ale napríklad 3 v 1 mi problém nerobí, iba klasická zalievaná a neska (vraj to nie je káva...).

Ale fakt už ju naozaj nebudem piť. Nič príjemné, tak to čajík potom zahladil...

Pusa manželovi na rozlúčku.

Cesta do práce autobusom, vo vedľajších dedinách nastupujú ľudia, usádzajú sa. Samozrejme nastúpili aj tí traja „neviem ako ich pomenovať, bolo by to veľmi škaredé slovo“ povedzme, že traja ľudia (1 žena a 2 chlapi), ktorí nehorázne, ale fakt nehorázne kašlú každý deň odušu ako keby mali pľúca vypľuť. Normálne nás všetkých v autobuse napína. Fuj... Celá šťastná vystupujem v Bratislave na Bajkalskej.

Konečne čerstvý vzduch. Super!!! V robote plynie čas celkom fajn, čo treba to stíham, zatiaľ. Samozrejme, že som trochu zase googlila, ale to sú zase tie isté stránky čo už mám prečítané 100krát (samozrejme o hysteroktómii). Bože, zajtra návšteva gynekológa. Som zvedavá, čo ma tam čaká. Mám otázky napísané, ktoré sa ho chcem opýtať. Už aby to bolo.

Poobede prichádzam domov, navarím, umyjem riad a ideme pozerať telku.

Potrebujem objať od manžela, silno postískať. Potom zrazu depkaaaa, strašná.... Z čoho neviem, neviem to pomenovať, mám nervy a neviem prečo a na čo a na koho. Je mi ľúto všetkých okolo mňa...

V tejto bojovej nálade čistím kúpeľňu. Uľaví sa mi. Aspoňže tak.

Sprcha, posteľ a spánok.

Zase ďalší deň za mnou.