Môj boj - diagnóza N 92.1, diagnostická kyretáž a hysteroktómia - pokračovanie 43. časť

03.05.2019 - piatok

Bohovské.... Dnešné ráno začalo bohovsky... Zobudila som sa o 5.15 s tým, že vstávame k obvodnej na kontrolu.

Hmmm. Zaspala som... Aj manžel...

Zobudili sme sa o 5.35 a lietali sme po dome ako rakety. O 5.45 sme museli odchádzať  z domu, aby sme sa vyhli zápcham a boli načas u obvodnej. 😲

Čuduj sa svete pred šiestou sme chvalabohu vyrazili z domu a tešili sa, že akí sme šikovní /a to som ešte stihla vypiť kávu, nech neklamem tak polovicu/. Ešte sme ani neodišli a už nás upozornila kontrolka na rezerve, že treba moji zlatí dotankovať. Hmmm. Keď musíme, tak musíme.🙃

Prekvapilo nás, že napriek tomu, že bol piatok neboli zápchy?! Opakujem, neboli zápchy!  Teda pred Bratislavou ani jedna! A to sme ešte tankovali a vliekli sa za jedným neprispôsobivým autobusom. To sa nám nikdy nestalo.🙂

Samozrejme už od Zlatých pieskov to bolo zhustené, a potom sme sa trošku vliekli, ale maximálne sme sa tam zdržali 15 minút. Manžel ma vysadil /bože prišlo mi to ako keby ma tam vysadil ako kvetinku😂/ pred ambulanciou.

Pršalo a dosť nepríjemne pofukoval vietor. Za chvíľu však prišla pani doktorka, a odomkla mi. Hneď ma informovala, že dnes nemá sestričku, takže tam bude totálny chaos. Ou ou. Ale keďže som jej pochválila figúru /veľmi v poslednom čase schudla, má problémy s bedrovým kĺbom tuším a čaká ju operácia/ a urobila jej deň hneď krajším môžem ísť rovno dovnútra. 🤗😍Potešila som sa.

Keďže mi dnes končí dovolenka (musela som si vyčerpať z minulého roka 17 dní, lebo by mi prepadli vraj/ tak mi vypísala PNku. Hneď som sa jej opýtala, prečo mi od operácie puká koleno, keď idem po schodoch? Ona na to, že mali ste málo pohybu, a keďže ste predtým boli fyzicky veľmi aktívna, tak Vám puká. Jedzte mliečne výrobky, kúpte si kalcium, a chodievajte na prechádzky. Postupne ich predlžujte. Telo sa vráti do pôvodnej formy, nebojte.

Ale!!! Nebehať! Necvičiť! Nebyciklovať! Neposilovať!

Viem. Viem. Viem.

Ale aspoň vychádzky na PNku mi napísala. Teším sa. Budem chodiť s Benym na prechádzky. Aj doobeda aj poobede. Konečne pozitívna informácia. Pochválim jej nové prútené kreslo v ambulancii, hneď by som ho brala do kútika do spálne, sadnúť si s knihou v ruke, vyložiť nohy a vegeeet.📚  Rozlúčim sa s ňou a poprajem jej pekný deň a čo najmenej nervov s pacientami.

Zavolám manželovi, aby pre mňa prišiel. PNku mi odnesie do práce. Skonštatuje, že mám veľmi peknú kolegyňu. A ja skonštatujem, že mám veľmi pekného manžela a do mojej práce bude chodiť len v mojom doprovode.😎 😂 Smejeme sa v aute obaja na tom, moje kolegyne niektoré ho už videli a híkali nad tým ako môže mať taký pekný muž takú ženu ako som ja. Nie som škaredá, myslím si, že som aj pekná. Len nie som vyslovene nádherná modelka. Som mama.👨‍👩‍👧‍👦

No moje, je to asi niečím, čo iné v úvodzovkách tie vyslovene krásne ženy nemajú. Žeby mozog? Bože smejem sa tu pritom, keď to píšem.

PNka odovzdaná a ideme domov. Pozerám na neho v aute a vidím, že je už unavený. Každé ráno ma niekam viezol. Má nedospaté poobedné, vidím to na ňom. Cez víkend mu upečiem nejaký dobrý koláč. To on miluje. Aj ja, keď ho vidím, ako mu chutí.

Domov sa vraciame okolo deviatej. Až doma mi muž pripomenie, že som sa chcela zastaviť v drogérii. Chcela som si kúpiť nejaký pekný lak na nechty. Nudím sa, tak som sa s nimi začala hrať, a nemám lak. Mám. Viem, že mám. Trblietkový aj čierny aj priesvitný. Ja chcem nový. Nechcem čierny ten je smutný, trblietkový je na oslavy a priesvitný si nebudem dávať. Na čo? Nie je ho vidno. Vedel, prečo mi to pripomenul doma. Lebo pri laku by to neskončilo, že? Hm. Nevadí, kúpim si zajtra! Ha!💅

Raňajkujeme. Spolu. Pekné to je, že raňajkujeme spolu. Má to svoje čaro. Potom ideme na dvor, manžel skonštatuje, že čo sa chystá v najbližších dňoch robiť, aký materiál musí kúpiť, čo to bude stáť, aké to bude pekné, keď v tom začne pršať. Utekáme dovnútra. Manžel sa pohodlne oprie v sedačke, vyloží nohy a za chvíľu viem, že „rozmýšľa“.

Čiže spí.

Ja potichu odídem, upracem si, vyvetrám a píšem blog. Potom sa motkám ešte po dome, inak tú skriňu som zase nevyhádzala a neupratala. Chcem tam pretriediť, čo budem nosiť a čo nie. Dnes to musím dať! /nie nedala som/. O pol dvanástej budím manžela, aby vstával, lebo zaspí na poobednú. Vychystá sa a odchádza. Pusu na rozlúčku, no dobreee teda dve.💋💋 A už mi len zakýval a utekal na autobus, aby ho nezmeškal.

Dom ostáva prázdny a ja v ňom. Prší. 🌦Otváram dvere na terasu a počúvam dážď. Počúvam drozdy ako spievajú. Dokonca som ich videla, ako v daždi vyťahujú červíky a chodia do živého plota /tam majú hniezdo a mláďa/ kŕmiť toho ich valibuka. Som zvedavá kedy vyletí.🐦

Počasie sa rýchlo mení, vychádza slnko. Rany po operácii to oznamujú s predstihom, ale nebolia už tak strašne, len to zaťahá a zapichá.

A trošku to pobolieva. Fakt máličko. Som nejaký chlap, nie?

Aha , v záhrade sa nám bijú vrabce. A vreštia odušu. Beny na nich šteká cez plot, hneď by im vysvetlil, ako sa majú správať. Ale už by to chúďatká nerozchodili. Nechám vrabce biť sa, a Benyho nech šteká. Za chvíľu sa dobijú a už je ticho.

Dnes som si dala za úlohu skultúrniť toaletu. Pomaly to urobím, som rada, že sa blyští a voní. Len ja som už pre dnešný deň KO, respektíve si idem na chvíľu odpočinúť.

Zase pozerám, čo by som mohla vo voľnom čase, ktorého mám teraz robiť. Ale nič z toho ma nenadchýňa. Ani učiť sa cudzie jazyky, respektíve si ich zopakovať po 20 rokoch, bože len to nie.... Háčkovanie nič, pletenie nič, vyšívanie nič, maľovanie ma tiež už prešlo, lúštenie krížoviek tiež. Prisámvačku začnem písať knihu. Ako voľakedy za mlada, na strednej. Tam som napísala knihu o koni, o divokom koni ako si našiel cestu k ľudskej duši a ľudská duša k nemu. Ale nemám ju, darovala som ju spolužiačke.

Keď mi je lepšie, odcupitám do obchodu pre sirup. Samozrejme. Prídem bez sirupu. Prečo nie? Ale s kopou vecí, ktoré potrebujem. 😂

Prichádzajú deti. Teším sa. Syn je so mnou v obývačke, kreslí si nejakú lebku /vraj jeho budúce tetovanie/ . Pijem čaj a radšej to nekomentujem. 🙄😉O piatej vezie svoju sestru preč na víkend a keď sa vráti uteká na stretnutie požiarnikov. Keď sa vráti zo stretnutia požiarnikov, uteká na grilovačku. Medzitým sa zastaví u nás kamarátka Petra s tým, že potrebuje bylinky pre dcéru do herbára. Zaspomínam si na časy, keď moja dcéra bola vo veku jej dcéry a mali za úlohu urobiť herbár do školy na vlastivedu či prírodovedu, ani neviem. Behala po dedine a zháňala bylinky a ja som ich lisovala a lepila do herbára.

Kedy tie deti tak rýchlo vyrástli? Ten čas tak rýchlo plynie.👼🤱

Už je večer. Smskujeme s manželom, čo variť, čo robíme, čo robí on, kto z nás je hladný a tak. Ja si urobím k večeri jogurt s vločkami a sledujem Castla, Princa z Perzie a ešte nejakú kriminálku. Medzitým dám sprchu a zaspávam. Prebudí ma na chvíľu manžel a pochváli ma, že som mu pripravila super večeru. Som spokojná a zaspávam znova.

Dnešný deň bol fajn.