Prsia 32

11.6.2019

Budím sa 5.20.

Snažím sa spať ďalej, ale nedá sa.

V kuchyni zalejem čaj a kávu a sledujem ako sa lúče slnka predierajú cez žalúzie.

V obývačke tikajú hodiny.

Tak zvláštne nahlas.

Predtým som si to nikdy nevšimla. 

Ako tikajú hodiny. 

Zakrývam sa dekou a privieram oči na chvíľu. 

Keď sa preberiem je 7.

Niečo ma studení.

Skoro som infarkt dostala.

Z bradavky mi vytieklo trošku vody.

Čo to je???

Musím zavolať doktorke na Heydukovu. 

Kým sa tam dovolám,  idem googliť čo to je.

Samozrejme, že neviem zistiť čo to je.

Na Heydukovej mi nedvíhajú. 

Nevadí. 

Už sa to nestalo potom, tak hádam to je v poriadku. 

Aspoň dúfam.  

Opýtam sa 17.6. pri kontrole, teda pokiaľ sa to nezopakuje, alebo neskomplikuje. 

Stresy preč. 

Manžel mi dnes priniesol knihu o kreslení. 

Večer, keď sa ochladí, pôjdem kresliť. 

V tomto horku sa mi nechce ani dýchať, ani hýbať sa, ani nič.

Leukoplast dnes končí, rana je zatvorená, a ja si už nebudem trhať kožu na prsiach, keď budem dávať ten debilný leukoplast dole!

Prsník ešte trochu pobolieva, ale keby ma nebolel, nebolo by to asi ono.

Zvykla som si.

Dnes som dosadila ešte tri skalničky a dala tam kamennú kačičku a zajačika.

Zas je to o niečo krajšie. 

Dnes nevarím, šak sa pri tom šporáku uvarím. 

Každý si niečo našiel😁

Dnes som sa musela celý večer venovať synovi, zajtra má ťažké skúšanie, je unavený a neverí si.

Ubezpečujem ho, že to dá zajtra, nech sa nebojí, ale ja sa tiež trošku bojím, ale verím mu.

A držím mu moc moc palce, aby mu to vyšlo. 

Dnes som nekreslila, on bol dôležitejší. 

Som unavená, ale idem ešte za ním, upokojiť ho.

Dnes som zabudla rátať koľko dní do výsledkov ešte mám...

Už je 22.40.

Zajtra.

Dobrú noc.