Prsia 6

16.05.2019

Nevyspatá.

Som na totálku.

Spala som len 4 hodiny. Od 5.41 čumím do plafónu. Kedy odišli deti? Neviem. Nezobudila som sa, a to mám od ich narodenia sluch vycibrený na maximum. To sa mi ešte nestalo. Presviedčam oko aby sa zavrelo, ešte je málo hodín, tak spi, ale oko nieeee, ono musí byť rozčapené dokorán a čumákuvat!

Zliezam dole a v kuchyni pri káve si píšem so Zuzkou. Už sa pomaly zotavuje. Tiež je taký šinter ako ja. Je nám dlho, jednoducho. Sme zvyknuté makať a zrazu nemôžeme. Mňa osobne žerú mrle ako besné, keď nemôžem nič robiť. 

Zuzka, ty len pekne ešte odpočívaj, ty máš ešte čas. To ja sa už snažím do toho pomaly dostať. 

Stále zvažujem krátke vlasy, respektíve krátky účes. Láka ma to, aj kvôli zmene, ale asi počkám na výsledky biopsie, a potom sa rozhodnem či áno alebo nie. Neviem, ešte porozmýšľam...

Manžel príde z nočnej túruje rovno do spálne. Idem si pre pusu a schádzam dole. Urobím si raňajky a pijem čaj na upokojenie. Drieme sa mi, keď ma v tom skoro šľak trafí, keď sa za terasovými dverami objaví veľká postava! Ježišikriste! Svokra... Kýve mi, aby som išla von. Tam sa rozprávame a presvedčí ma, aby som "dobrovoľne" išla na prechádzku, šak neprší. No dobre idem teda "dobrovoľne" s ňou. Sedím u nich v kuchyni. Nevesta, chceš kávu? Nie, už som mala. Nevesta, chceš čaj? Nie, už som mala. Nevesta, chceš jesť? Nie, už som jedla. Chvíľku s ňou pokecám a po hodine idem domov. Po ceste si nakúpim. Vonku je síce pod mrakom, ale aspoň neprší. Spev vtáčikov v blízkom lesíku je nádherný. Až sa mi chce plakať od šťastia. Nejaká som precitlivená. Tá pnka mi nerobí dobre. Idem radšej rýchlo domov a varím plnenú papriku.

Z onkologického ústavu dnes nevolali. 

Vôňa plnenej papriky priláka manžela do kuchyne. Otváram okná a zvonku počujem spev drozda. 

Poobede ma prepadne divná nálada. Dlho tu zase nebola depka. Snažím sa ju zahnať vonku v záhrade. Muž prichádza za mnou a bavíme sa o tom, že pôjdeme zajtra kúpiť kvety, on nejaký materiál a kam zasadím kvety a tak. Zajtra si zase kúpim kvety, teším sa. Vonku je krásne...

Prichádza večer. Vyprevadím manžela do nočnej, zamknem a napoly v driemotách idem pod sprchu. 

Niečo sa pýtam detí, ale čo to si už nepamätám. 

Už spím...