Prsia 3

12.05.2019

V noci fúkal silný vetrisko, pršalo a ja som spala. /Povedala by som ako dudok, ale opica_skorica mi to už vysvetlila.

Ráno potichu v posteli, kým muž spí googlim, ale nič nového nenachádzam. Už ma to nebaví. 

Zídem dolu, uvarím kávu a čaj a skonštatujem, že sa dobre ochladilo!

Pritisnem sa k radiátoru a vyhrievam sa tam ako mačka na peci. Zabalená v hrubom zimnom svetri.

Nedeľa. Čo budeme variť... Ja som dostala chuť na mäsovú polievku so slížikmi, a chlapi chcú šalát, pyré a zapečené mäso so syrom.

Okolo 10.00 hod. ich vôňa čerstvo uvarenej polievky pritiahne dole do kuchyne.

Vraj je výborná. Samozrejme, že je! Veď som ju varila jaaaa..

O 12.00 obedujeme druhýkrát. 

Potom sa ideme pomotať do záhradky. Mladý drozd sa učí lietať. Manžel ho našiel vpredu na dvore ako ho náš Beny rozháňa. Odniesol ho naspäť do záhrady, nech sa učí lietať tam, lebo na dvore Beny nikoho neznesie, a nedopadlo by to dobre.

Sychravé počasie nám zalieza pod kožu, tak sa vrátime dnu.

Dcéra sa vracia z návštevy priateľa, a ja dostanem od nej ku Dňu matiek stromček šťastia. Toto dieťa je úžasné, odmalička ma obdarovávala buď vlastnoručne vyrobenými darčekmi, alebo vedela si všimnúť čo sa mi páči, a potom mi to kúpila. Zlatá. 

Poobede ešte 2x operiem, vypijem si kávu /muž mi z nej polovicu odpil, on nebude, nemá chuť, ale tá moja je vždy záhadným spôsobom lepšia.../, vyvešiam opraté prádlo, a pri sušiaku sa usadím a zase googlim. Jednoducho som taká a iná nebudem. Chcem všetko vedieť, a nebyť hlúpa.

Blíži sa štvrtá hodina. Je nedeľa. Termín návštevy u svokry. Berieme kvety a vyrážame do jamy levovej. Ako naše deti správne poznamenali, keď sme prišli ku svokre zároveň so švagrovcami sme ako "Hujerovci". Smejeme sa. Svokra sa kvetom potešila, aj keď ich trošku skritizovala /čo už.../. Návšteva prebehne klasicky ako vždy. Káva, sladké, slané, večera, klebety, choroby...

O siedmej odchádzame domov a ja po ceste rozmýšľam, že dnes som zase nad tým čo ma čaká málo rozmýšľala. 

To je dobre.

Hajde do postele.

13.05.2019

Pri pondelkovej rannej káve rozmýšľam, že nastalo obdobie čakania na telefonát z onkologického ústavu o termíne biopsie prsníka. Striaslo ma.

Po tom, ako som sa s tým postupne psychicky vyrovnala, nastalo u mňa obdobie zmierenia sa s čakaním na telefonát o biopsii.

Pozerám z okna. Zase na "prd" počasie. 

Vyhádžem ďalšiu skriňu a púšťam sa do upratovania. A prišla "kontrola" /svokra/. 

Chvíľu sme sa porozprávali a potom odišla. 

Už v týždni som si všimla, že mi začali veľmi padať vlasy. Neviem či zo stresu, alebo z kerej matere, ale ide ma šľak trafiť! Nemám ich veľa, preto ma to rozčuľuje. Rozmýšľam, že si ich dám ostrihať nakrátko. Píšem kamoške kaderníčke, vraj mi niečo už vybrala, tak hádam to budem vedieť upraviť. Pozerám si aj nejaké obrázky, ktoré jej hneď pošlem, tam už som si jeden účes vybrala, tak ten si dám asi spraviť. Potom ma napadne, čo keď budú výsledky zlé. Čo potom? Ak ma bude čakať operácia, a potom chemoterapia má zmysel si dávať nový účes teraz? Alebo tej potvore ukážem, že sa nevzdávam a dám si teraz urobiť pekný účes? Čo poviete? 

Ideme sa prejsť okolo domu a nachádzame mladého drozda na zemi. Už nežije. Nevidno, že by mu bol Beny nejako ublížil. Ale záhadne Benyho nevieme nájsť. Potom ho nájdeme v búde, odkiaľ odmieta vyjsť. Asi vie prečo. Tak mu manžel aspoň výchovne dohovorí a on klopí oči a hanbí sa. Je to jack russel teriér a má silné poľovnícke sklony. Všetko živé čo k nemu na dvor príde chce uloviť. S tým asi nič neurobíme. 

Poobede prichádza dcéra z práce a syn zo školy. Porozprávame sa a všetci skončíme v obývačke na sedačke a preberáme všetky možné témy aj s manželom. 

O ôsmej manžel odchádza do nočnej, ja vyženiem deti do postelí a aj seba samozrejme. Sľúbila som si, že už nebude googliť, ale veď len jedným okom. Do polnoci. Vždy nájdem niečo čo som nečítala.

Potom už zaspím.