Spi ticho tichúčko,
dnes dosníval si života sen
a cestou bolesti odišiel si tam,
kde je mier a láska len......Aj teraz po roku /ako by to bolo včera,ráno 3,40 mi volali,že si už dobojoval,že už si ťa Pán povolal k sebe./..............Bud´vôľa tvoja....../aj ked iná je než tá moja,bud´všetko čo chceš ty..............áno ráno vstávam s tebou,cez den sa ťa na všetko pýtam či by to bolo tak dobré,aj sa ti vyžalujem,aj poplačem,a večer idem spať z tebou,vo svojich myšlienkach si tu so mnou,ale už toľko neplačem,život ide dalej.............dakujem ti za všetko,čo sme prežili,len mi odpusť,že som nebola posledné hodiny s tebou,čo si bol na áre.........Až DO KONCA DNí.......LáSKA Až ZA HROB...........Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
Láska nikdy nezanikne...
A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri, no najväčšia z nich je láska."........................Si v našich srdiečkach..........Keď zomrie otecko, slniečko zájde,
v srdci nám zostane smútok a chlad.
V tom šírom svete sotva sa nájde,
kto by ako otecko vedel mať rád...............Odpočívaj v pokoji,Láska...............
VEľMI PEKNé......Bývame v panelákovom dome so šiestimi podlažiami. Dve poschodia pod nami býva mladá atraktívna blondína. Tipujem jej tak 22, aj s cestou. Občas ju stretnem v priľahlom lesíku, keď si idem zabehať. Ona venčí psa. Keď už aj zabudnem na ranné stretnutie s mladou susedou, prídem do roboty. Je leto, viete si predstaviť moje kolegyne v zahraničnej korporátnej firme, ktoré maily o obliekaní sa na pracovisku asi hneď mažú. A verte, to nie sme žiaden pohrebný ústav a ani elektrofakulta. Prečo som vlastne ešte stále verný mojej žene? V nedeľu bude 6. výročie nášho sobáša. Ani neviem ako to preletelo. Tie roky prešli v dobrom aj v zlom - presne tak ako sme si sľubovali pred Bohom. Milovať jeden druhého v dobrom aj zlom. Verte mi, niekedy som s tým chcel praštiť, nie kvôli inej známosti, ale proste pre normálne problémy a hádky. Keď chlap príde unavený z roboty a namiesto privítania typu „ako si sa mal miláčik", dostane hubovú polievku, že nekúpil o jedny plienky viac, rozhodí ho to hádam viac ako prehra jeho tímu vo futbale. Keď muž príde unavený, nemá vždy chuť počúvať svoju ženu, ktorá len na to čaká, aby sa mohla vyrozprávať. Keď muž... od istého času som sa však začal pozerať na náš život očami... „keď žena..."- Keď žena celé noci prebdie pri dieťaťi... Keď žena musí celý deň počúvať vrieskajúce ratolesti... Keď žena sa pekne o ne stará... V našom živote nie je len idylka. Niekedy mám chuť kričať, odísť, venovať sa svojim koníčkom, piť do rána s kamarátmi. Viem si predstaviť iný život, plný voľnosti, s drahým autom, s peknou priateľkou. Vtedy si spomeniem ako som prvýkrát uvidel moju manželku - vraj som sa na ňu stále pozeral a myslel som si, že som nenápadný. Ako som prvý raz prišiel za ňou s veľkou kyticou a ona sa išla od hanby prepadnúť, keď som jej ju dával na ich dedinskej zástavke pred všetkými ľuďmi J. Vtedy si spomeniem na našu svadbu, keď už aj taký tvrdý chlap ako môj svokor, plakal. Vtedy si spomeniem, ako sme prišli o naše prvé vytúžené bábätko, ako plakala, keď som si k nej prisadol do studenej kostolnej lavice, ako som si hovoril, že prečo práve ona má takto trpieť. S úsmevom si spomeniem ako sa narodila naša Anetka po celodňovom snažení o pôrod. Dali mi ju prvému na ruky a ja som bol v siedmom nebi. S bolesťou si spomeniem, ako sme v noci riešili Anetkine teploty 41C. Ako sa moja manželka s ňou viezla plačúc do nemocnice. Ako sa ju snažila kojiť, aby nebola dehydrovaná. A ako prišla na svet naša malá „gulička" Veronika, teraz plná života a radosti. Ako sa každý deň o naše princezné obetavo stará... aj vtedy, keď ja v práci sedím s kolegom na káve. Ako... Nechápem, koľko spoločného sa toho dá zažiť za krátkych šesť rokov. Začínam chápať, prečo dedko tak plakal, keď babka zomrela po 44 rokoch ich spoločného života. Už viem, prečo som stále verný mojej žene. Niektoré veci za peniaze nekúpite a verte mi, ani za blonďavé kučery 20-ročnej susedky. Vernosť je dar, ktorý je krásne každý deň objavovať... aj napriek prekážkam a problémom.
veľká vdaka @karinx
Pokračovanie.............Anjel v bielom plášti 2
fotoportrét lubicagasparik
Pokračovanie Anjel v bielom plášti. Už sa len čakalo,či pojde bilírubín dole,ale nešiel bol 500,a potom aj 600.Ešte sme boli na infuziu,už len na vozíčku.Potom hned už vytelefonovala interné,a ja som tam mohla byť,ale večer ma poslal domov.Robili mu vyšetrenia,prišla aj primárka z doliečováku,stiahnuť vodu z plúc,ale sa nedalo,aj ona bola smutná/ťahala aj svokre,ktorá tam ležala cez vianoce a nový rok/.Skúšali z lavej strany,ale sa nedalo.Hned ráno mi už volal aby som prišla,že treba isť ešte na ultrazvuk.Urobili mu a naznačili na pravej strane kde by sa to mohlo stiahnuť a tak mu stiahli z brucha 5l vody,čítate dobre 5l.Kvapkalo mu to vyše troch hodín a ja som pozerala aby nevyšlo z flaše.Potom mu ešte dali infuziu a tak sme prišli domou.Doma už zasa bolo dobre,aj spal celú noc,aj dýchanie sa ulavilo.Ale zasa asi tá voda alebo už ten celkový stav,neviem ale zasa sa mu ťažšie dýchalo a prestal aj jesť/čo predtým aspon trošku zjedol,ale skúšal všetko možné do poslednej minúty,aj cesnakovú vodku ,aj pestrec mariansky drvený,najprv suchý a potom do jogurtu,a všetko možné aj nemožné,tak veľmi chcel žiť................Už potom v stredu som volala či možme pojsť na infuziu,lebo že je veľmi slabý,že áno zavolajú jak bude volná posteľ,a ona po pracovnej dobe aj zo sestričkou prišli k nám a doma mu spustili infuziu,a moj malý z nej oka nespustil,a hovorí ti si veľká doktorka a aj ja budem,len som ešte malý.Veľmi si ju oblúbil,poukazoval im hračky a hral sa hlavne s pani doktorkou.Vraveli že prídu aj zajtra ,a prišli,len akurát začal krvácať z nosa.Zastavili,ešte sestrička bežala do lekárne na dajaký gel.Potom spustili infuziu,všetko prebehlo v norme,zasa sa pohrali a pošli preč.Ešte ani nedošli možno do ordinácie a už som volala,že zasa krváca,ale už som volala záchranku.Zobrali ho na interné a ja hovorím doktorovi,že ja s ním ostávam tu,že budem spať aj v kresle,doniesli nám,lebo ked mal veľké bolesti tak sa tam poskladal a mu to pomohlo.Deti suseda odniesla k mojmu otcovi,už má tiež svoj vek,ale čo dedo navaril to bolo prefajne.Krvácanie zasa pomocou gélu zastavili,len mu to zavadzialo v nose.Ale celú noc len sa pohol už som bola pri nom,na celú noc mu dali infuziu,a ja zasa som pozerala kedy dokvapká.Ráno o 5-tej mu dokvapkala a hovorím že idem sa domov natiahnúť,lebo nohy opuchnuté,a on už o 7-mej volá že kde som ,tak rýchlo taxik,a naspäť.Ráno na vizite hovorím doktorovi nech dá aj mne posteľ,lebo si musím natiahnuť nohy.Súhlasil a ešte povedal,že ten pán čo s nami bol na izbe,ide domou a že on má službu a ku nám nedá nikoho.Tak až poobede sme pošli na krčné/čo od rána čakal kedy mu ten gél vyberú,čo sa mu ťažko aj z toho dýchalo.Vsobotu sme mali ísť domou ale zoslabol a nechcel,že možno nedelu.A v nedelu už len plienku a večer už začal vracať krv,a pýtali sa či nemá varixy na pažeráku a ja že hned volám dokrorke a ona,že nie,lebo aj to vyšetrenie čo mu robili v Košiciach,tak že to tam nepíše.Potom mu urobili sondu a a zobrali ho na ARO -teraz sa to volá ináč,mal už dajaké krvácanie z toho pažeráka.Aj na tom internom boli všetci taký milý a ľudský.Ja som v noci prišla domou,ale ráno o 9-tej už som išla tam /večer ma už nepustili/a on nepokojný,napojený na všeliaké hadičky ,aj pobede som bola na dve hodiny pri nemu.A ráno o 3.40 mi už volal doktor že zomrel.V prvom momente som povedala chvála bohu,že už si ťa zobral,že už netrpíš a netrápiš sa,strašne ho to zožralo.Ráno pred siedmou,som išla zasa taxíkom k otcovi,povedať detom že ocko zomrel,ten pohlad a plač neprajem nikomu,len som ich utešovala že už ho nič nebolí.Volala som aj doktorke hned ráno.Prišla aj na pohreb aj zo sestričkou.Potom som jej nosila ešte drinky,a všeliaké náplaste,a ona mi nesie Velvetku kávu,že taku pijete,tak mi kúpila.Ja som ostala jak obarená,ona si všimla aj jaku kávu pijem.Ešte raz vdaka Mudr.Alica Malá,Sestrička Hojdanová,mojmu otcovi a všetkým ktorý na nás mysleli a modlili sa za nás.
Dnešná pripomienka na FB. Anjel v bielom plášti.
Ahojte.Chcela by som sa s vami podeliť o tom,že existujú aj lekári z dobrým srdcom.Náš boj sa začal koncom januára 2008,ked manželovi zistili nádor na hrubom čreve.Nasledovala operácia,potom chemo.Výsledky boli v norme,ale presne po 2-rokoch markery vyskočili.Primár na onkologii mu urobil ultrazvuk a bol tam nález na pečeni,on samozrejme napísal,že bez ložiskových zmien.Následne inej lekárke sa to nepozdávalo a nasledovalo CT-čKO,na ktorom sa zistilo,že má metastázy na pečeni.Nasledovala operácia a potom sme prešli k súkromnej onkologičky,ktorú som poznala z nemocnice,ked som chodila k svojej už nebohej mamke.Následne chemo a tak sme bojovali až do mája 2013,kedy nasledovala operácia pečene.Pán profesor Bober v Košiciach mi povedal,že pečen je čistá,ostala tam len mikroskopická bunka.Ja naradostená,že konečne sme vyhrali som všetko vyrozprávala manželovi.Zotavoval sa a chodil na kontroly.Pani doktorka ho poslala na MMR do Humenného.Bolo 15 augusta sviatok Pannej Márii a on prišiel z tým že metastázy sú tam zasa.Nevedela som či mám plakať,či hromžiť na Pána Boha,ale z pokorou sme pošli do kostola.Zasa chemo.........a tak to bolo až do nedávna,ked sa metastázy rozšírili,z chemo dostal alergickú reakciu,ale ešte vybral 5 dňový cyklus,pokrstil krsniatko a pred 2-týždnami ožltol,bilirubín 318.Doktorka hned volala do Košíc,že mu treba urobiť ERCP lenže lekár čo k nemu posielala pacientov má dovolenku celý mesiac a tak sa skontaktovala z druhým a ten povedal,že musia byť rozšírene žlšovody,aby on mohol ten zákrok urobiť.Z CT-čka čo mal robené pred mesiacom zistila že nie sú rozšírene,tak potom ešte v piatok 24.7.ultrazvuk zameraný na žlčovody,ale tam tiež nie sú zvätšene/ešte popritom sa mu už robí voda na pluciach a iné komplikácie/.Ked som poniesla výsledky doktorka sa rozplakala,že mu nevie pomocť/a ja s nou/.V nedelu som jej volala či mu môžem dať furosemid forte lebo má opuchnuté nohy,a ona že ešte to nevzdáva,že skúsi ešte CT-čko bez kontrastnej látky,že nám da vedieť.V pondelok po obede niekto zvoní a to ona,náš anjel doniesla žiadanku a papiere na sanitku a to mala dovolenku,v utorok sme boli na MMR-v Michalovciach tam to vybavila,a tam mu ukázalo že žlčovody zvätšené,následne volala do Košíc,že či mu urobí zákrok.Hned vybavila hospitalizáciu a už poobede sme boli na príjem.Dnes bol v Košiciach,sprechodnili mu žlčovody,len na jednom mieste sa nedali.Ked som jej volala počula som v jej hlase obrovskú radosť.Neviem ako to dalej dopadne,to vie len Boh,ale chcela som vám napísať o jednej skvelej lekárke,ktorá to nevzdala ale bojuje s nami.Môj manžel je úžasný a veľký bojovník,ktorého veľmi obdivujem.Ten anjel je Mudr.Alica Malá.
Keď zomrie otecko, slniečko zájde,
v srdci nám zostane smútok a chlad.
V tom šírom svete sotva sa nájde,
kto by ako otecko vedel mať rád.
Už sú to 2 roky čo nás opustila Danka.@bubena.Myslím na teba,už je tam aj mm.Odpočívajte v pokoji.
Dnes je to 7 mesiacov,čo sme ostali sami ,tatik tak strašne nám chýbaš.
Všetkým Tomášom všetko naj.......................a hlavne tomu mojmu.
@verbag dakujem.............
Srdce mi ide puknúť,večer malý zobral tatikové pyžamo a že on chce tatika,a išiel spať s tým pyžamom,a že on sa už ničoho nebojí,lebo tatik je tu pri nom a ochráni ho/pyžamo si rozprestrel okolo seba na posteľ/.
kto ma objíma?


















































































































