Pred 2 mesiacmi, som sa stala tzv. Dvojmatkou... Rodila som prirodzene, a hoci mi od 7 mesiaca hrozil predčasný pôrod, ešte som si o jeden deň nosenie predĺžila.. K nášmu čertovi (čo je veľmi slabé slovo) pribudla sestrička. V podstate je to dobré a kľudné dieťa.. Niektoré ma teraz asi budú preklínať, v noci sa kojíme len raz :D ale nie o tom som chcela.. Doteraz som každú dvojmatku obdivovala, teraz som ňou ja a cítim sa po 2 mesiacoch na ústavnú psychiatrickú liečbu..Hlavne pri tom Čertovi je to veselé.. Ráno ísť do škôlky, nie je problém.. Vstať nie je problém pre nášho Čerta.. On vstáva o pól 6,čiže problém s tým máme my.. Obliekanie, jedenie, a obúvanie :D ja to ani opísať nemôžem.. Sa ani hádam nedá..po ceste do školky(chodíme pešo pol km) 300 otázok prečo, samozrejme keď príde na otázku prečo svieti slnko na nebi, už strácam odpovede a odpoviem "Nemel už!".. Susedove deti upratujú spolu s mojím synom (aspoň môj muž to tvrdí, že pri tomto hlasovom podaní určite), vety ako Nerob! Nechytaj! Upratuj! Jedz! Rýchlo! Používam asi 100x za minútu.. To že jednou rukou žehlím, nohou hojdám malú a pritom spievam na želanie, je u nás taká rutinná záležitosť..Ísť vonku je totálne adrenalínový zažitok, nehovoriac o tom, že atléti môžu ísť do riti, popri svaloch na mojich nohách.. A kúpanie???totálna malina!! Jedno decko reve vo vani, druhé na gauči.. Radosť.. Že keď idem Čerta uspávať (áno som otrasná matka 3 ročný nespí sám) susedovci nám musia hrať na harmonike a ja spievam, na to som si už tiež zvykla.. Kojenie a hranie sa s autami zároveň tiež patrí medzi disciplíny, ktoré milujem, nehovoriac o nakupovaní.. Totálny relax.. V košíku 7 pinguinov, 2 vanilkové mlieka, Kubík a samozrejme chrumky.. Pohľad do košíka vo mne urobí akýsi blok a ja si ani za toho... Neviem spomenúť načo som išla.. A večer, keď si konečne sadnem na gauč (po 2 hodinovom koncerte so susedmi) mi moja polovička zahlási:"Ako dobre som to dnes s deťmi zvládol, ešte že máš takého šikovného muža.." už naozaj stojím pri skrinke s liekmi a váham nad diazepanom.. Aha.. Nespomenula som kávu.. Tú si robím o hodinu skôr, aby som si vypila v kľude.. Ešte sa mi to za 3 roky nepodarilo 🙂 Milujem svoje deti, aj svoj život.. A hold Vám mamičky, čo ste dvojmatky, trojmatky a tak ďalej.. 🙂 veselý zajtrajšok prajem 🙂 

30 dní do pôrodu mi tu dnes svieti a tak som si spomenula na ten prvý. Ako ma všetci strašili aké je to hrozné,ako to bolí, ako mi bude potom...Pravdu poviem,je to hrozné...aspoň ten môj bol. Pamätám si síce len útržky,neviem či je to normálne,ale tak som to prežila ja.

O pól 1 ráno som môjho mangela budila,že nech si dá ešte kávu,ja sa idem osprchovať a môžeme vyraziť..Nikdy nezabudnem na tú cestu. Apríl, pól 2 ráno, cesta ktorá zvyčajne trvá 20 minút trvala raz toľko a tej divej zvery som v živote toľko nevidela koľko vtedy. Aby toho nebolo málo ešte aj mráz. Prišli sme na príjem,muža samozrejme nepustili,že ešte má čas..tak som 3 hodinky na sále trávila so sestričkami a fit loptou..Keď prišiel za mnou na sálu,chytil ma za ruku práve keď som mala kontrakciu..Nezabudol mať blbú otázku,či to až tak bolí,lebo mu lámem ruku..Nuž keby som v tej chvíli vládala asi by som ho aj udrela..Potom si už pamätám len kyslíkovú masku..Naozaj mám okno..Narodil sa nám krásny syn Samuel, 4.4.2015 o 8:40 na Bielu sobotu..Samozrejme na úľavu,ktorá je spôsobená pôrodom dieťaťa sa nedá zabudnúť ;) Avšak, ani na šitie...Tiež si pamätám,že som sa dokyho spýtala,že či mi tam vyšíva kroj,lebo mu to trvá dlho..🙈

No ale vrátim sa k tomu aktuálnemu pôrodu. Musím priznať,že sa naň teším,lebo stále nepoznáme pohlavie ale bojím sa viac ako pri prvom,keďže už viem do čoho idem..Ale ako hovorím nejako vyjsť musí ;) pekný večer ;)