Čo píše sám život.
Včera som si kopala na záhrade, môj drahý nebol doma. Workoholik sa v ňom nezaprie, ale iné chcem. Večer pred sme mali takú výmenu názorov cez telefón, ktorý som mu s kľudom Angličana ako práva urazená žena, ktorej dôjdu argumenty zložila 🤭 A hrala som trucovitu princeznú, veď ako najlepšie vytrestat muža, predsa tak, že konečne má svätý pokoj 🤣😂. Takže keď prišiel domov a hľadal ma, (v tom našom zámku je to ozaj ťažké 😁), na poschodí, kukne z okna a vidí ako vraj kopem jamu. Vyšiel za mnou do záhrady a vraví mi:
Keby si ma videla ako som šiel opatrne po schodoch, rukou som smatral pred sebov, hľadal to niliónové lanko a čierny igelit, keďže kopeš v záhrade, nebolo mi všetko jedno 🤣😂🤣
sme sa tak dobre zabavili, že som si skoro cvrkla.
Lebo ja mu vždy vravím, že ak má naserie, podvedie alebo ak by niečo, tak nastrážim pascu, natiahnem lanko na schody, akože náhodné padol nesika jeden a zakopem ho v záhrade 😂 takže tu vidím, plody mojich vyhrážok a scenárov 😁 stačí len nevinne hortenzie presadzať a už vidí drtene sklo v ryžovom nákype 😂🤣😂 (robila som mu ho na želanie, keďže ho ľúbim ako koňa aj keď ma občas naserie 😁) lebo to sa ma hneď pýtal či som ho robila pred našou výmenou názorov alebo až po 🤭🤣 dlho váhal zaborit lyžicu a dať si prvé sústo 😆 našťastie mu chutilo