Vcera som maleho nedala do skolky, poblinkal sa doma, potom na zastavke aj ked mi stale tvrdil, ze bude ok a do skolky chcel ist, lebo tam maju mail box, kde si hadzu vianocne priania a on cely vikend vyrabal pre ucitelky a deticky vianocne priania. Silna motivacia, ktora valcuje aj vsetky choroby. No dohodli sme sa, ze to tam hodi na druhy den, tak siel ochotne domov a prelezal ako mala matoha so mnou na gauci az do vecera. V noci mal vysoku teplotu, nurofenovy cipok zabral a rano sa citil OK, ako on hovori. Rychlo sa naranajkoval a uz sa chystal do skolky, nemala som to srdce nechat ho doma, aj tak tam ide len na 3 hodinky. A ake prekvapenie ked som v skolke videla tak zo 10deti, zeby boli vsetky chore alebo sa chystaju uz na vianoce? Drobec sa so mnou ani nerozlucil, hned bezal hadzat postu 😂 skoda, ze som nemohla zachytit tu jeho radost 😉 tak malo staci aby boli tie nase deti stastne.