Volam s kamaratkou, je cela frustrovana a znechutena, ze maju stretavku so strednej a ona tam nepojde. Vraj co tam bude, vsetci budu rozpravat o detoch, rodinach, partneroch atd. A co ona, slobodna, bezdetna, byva s mamou. Ze jej je zle z jej zivota.
Vravim jej, ze kazda minca ma dve strany, mozno ani nevie kolko dievcat zavidi jej. Uziva si zivot, ma kopec casu venovat sa sebe a svojim konickom. Je zdrava, pekna so zmyslom pre humor. Cvici, hra na klavir, cestuje, aj v zime chodi k moru, moze si kupit drahu znackovu kabelku. Buduje si karieru, ma nove vysnivane auto, cisto z vyroby, pre niekoho nesplnitelny sen. A, ze byva u maminy, no aky vyznam by malo byvat sama, ona aj jej mama, takto travia spolocne chvile spolu.
Nastalo dlhe ticho, na ktoreho konci mi podakovala, ze takto sa na svoj zivot nepozerala.
Preco vzdy chcu ludia to co ma druhy a nie su spokojni s tym co moju oni sami? 🤔
uprimne aj u mna sa obcas zablesk zavisti objavy, pri prezerani najstailovanych fotiek z dovoleniek, outfitou, rodinnych dokonalych zachytenych momentov. Ale tak ja zijem svoj zivot, nie je mozno dokonaly a urcite momenty by som vymazala, ale v podstate som spokojna a stastna. A vdaka tomu zablesku si vytvaram niektore sny ( podaktore uskutocnitelne a poniektore ostanu len snami 😉 )
Moja nedelna uvaha po rannom telefonate 😊