Keď láska neprichádza
- Príbeh našlo boja so Simonkom ... veď láska stale neprichádza ☹
Bol krásny slnečný deň keď , rano ako každé iné . Len v ten deň som uz mala zvláštny pocit že dnes je ten deň D , že dnes sa stretnem s mojou životnou láskou , chlapom ktorého budem milovať a on bude milovať mňa až do konca života .
Moje tušenie bolo správne , bolo 2.6.2015 keď som začala mať pravidelne bolesti , tak ma priateľ rychlo odviezol do pôrodnice . To bolo 23.30h . Sucho mi oznámili že ano rodite , ale bude to trvať nakoľko som otvorená len na 4 prsty . Ale na moje naliehanie si ma tam nechali . Bolesti boli strašne nakoľko som odmietla epi čo som následne oľutovala 🙂
Kontrakcie každé 2 minúty , bolesti ako hrom ... rodila som prirodzene a malý Simon sa narodil 3.6.2015 o 7.03h
Všetko prebehlo ako na bežiacom páse , akosi plynulo , automaticky ...
Malého mi priložili hneď po pôrode , ale už vtedy som vedela že je niečo zle ... nič som necítila , ani radosť , lásku , žiadnu tu povestnú lásku na prvý pohľad .
Hovorila som si že asi som taká omamena s pôrodu , že to urcite pride . Päť dní v pôrodnici a láska stale neprichádzala , všetko som robila ako robot automaticky lebo sa to tak robi , lebo to odo mna každý očakáva ...
Domov ma viezli známi lebo priateľ musel ísť do práce , teraz už viem že v práci nebolo . Prišli sme domov , a byt prázdny ... všetky jeho veci zo skrine bolí preč . Priateľ ma opustíl 5 dní po narodení nášho syna bez jediného vysvetlenia . Doma som si len našla odkaz že odišiel , že ma druhu a ze ho to mrzí . Vtedy sa mi zrútil svet , mala som doma novorodenca ktorého som nelubila a zrazu som ostala sama bez niekoho kto by ma pochopil , pomohol mi prekonať tie pocity ktoré som mala pri malom , strach , neistota , obavy či sa budem vedieť postarať .
Simon bol aj je jedno s tých deti co plačú celý deň , plače aj keď spí ... plače stále .
Naučila som sa neho starať akosi automaticky , rano vstanem prebalim , nakrmim , zahrám sa s nim , dám ho spať , upracem , prebalovať , nakŕmiť , pohrať , okúpať , nakŕmiť , spať , vstať k nemu 10x za noc ... a takto dookola uz celých 5 mesiacov .
Nikdy nepoviem že mi malý pokazil/zničil život , ale zmenil sa mi pri ňom o 360° .
Stále si k sebe hľadáme cestu , on sa tak snaží ,pomaly ale isto sa mi vryje pod kožu až do srdca .
Ja v to verím že sa mu to raz podarí , a vtedy si poviem že som bola hlúpa že som mu nedovolila skôr dobit moje srdce , že som sa ukratila o vela jeho lásky a ja som ukratila jeho o tu moju ...
Ale čo mám robiť keď ta povestná materinska , bezhranična , obetava láska stale neprichádza ?
L.
tak to je smutne :( ja som o svojho syna bojovala v nemocnici 6 tyzdnov, aby mi nezomrel v brusku, mala som zle prietoky. Vztah k nemu som si vybudovala uz vtedy, velmi silny. Pri porode nedychal, ja som z toho pri sekcii kolabovala. U mna to bola neskutocne silna laska od sameho zaciatku, aj ked cez trubicky na plucnej ventilacii ho skoro vidno nebolo. Mozno si len clovek musi niecim prejst, niecim tazkym, aby si uvedomil ake je to stastie vynosit a porodit zdrave, zive dieta 🙂
@emmily81 citala si to? To nebolo o laske medzi muzom a zenou ale medzi nou a jej synom... osobne si neviem predstavit, ze svoje dieta nelubim... ja som ho nekonecne milovala uz v bruchu a nasa laska je kazdym dnom vacsia... dokonca je to jedina laska v mojom zivote ( s chlapom to nevyslo ) ... nechapem ta ale neodsudzujem ☹
@ivetka2007 ja som si vcera prave uvedomila, ked som pozerala na drobca ako spi, ze ako je to mozne niekoho tak sialene milovat. ze muza si vyberame podla toho, do ktoreho sa zamilujeme a toho mojho drobca som nehladala na ulici ale porodila a milujem ho tak intenzivne a cim dalej tym viac 🙂
Osmutnela som...neodsudzujem, ale je mi to luto. Kazda to prezivame inak. Mozno bola chyba uz vo vztahu, okolnosti nepoznam, mozno bolo dieta neplanovane....zelam vam, hlavne tebe, aby ste si tu cestu cim skor nasli, lebo to dieta nemoze za nase chyby, za chyby dospelych. Na svet sa nepytalo a ma pravo byt milovane. Silno drzim palce.
@ivetka2007 myslela som lásku. K dieťaťu,že príde...čítala som každé slovo. Ja viem,že pre mnohé z nás je nepredstaviteľné nemilovat vlastné dieťa, ja som si ale istá, že láska ku dieťatku sa môže časom vykrištalizovat, baby blues môže mať po pôrode aj oveľa horšiu tvár,toto je aspoň snaha o lásku. Myslím,že to žena pocíti najviac vtedy ak je dieťatko choré a ona sa oň bojí, prípadne nejaké krízové životné situácie... To že to nechapes je normálne, skús aspoň tolerovať
je mi to luto. mozno sa jedna o poporodnu depresiu, mozno by bolo vhodne sa postarat o seba po psychickej stranke, u odbornika. velmi velmi drzim palce!
@ivetka2007 myslim, ze to @emmily81 pochopila a pisala o laske k synovi, ktora sa zrazu objavi
trošku mi to zaváňa popôrodnou depresiou,skús si o tom niečo prečítať...ale je dobré,že si to uvedomuješ,ja som po pôrode bola tiež sklamaná,že neprišiel ten úžasný pocit ako človek vidí vo filmoc,alebo číta v knihách...ak by to pretrvávalo dlhšie,nehanbi sa vyhľadať lekára,môže ti pomôcť,takto sa budeš zbytočne trápiť a dieťa to vycíti a bude nepokojné.Držím palce,nemáš to ľahké,ale slniečko určite vyjde😊😊😊
Skús emocionálnu cestu zamyslieť sa kde sa stala chyba možno v minulosti občas stačí nájsť blok, odpustiť a ono to pôjde.
@danulkaja1 ja som mala prve 2 tyzdne taky stav, ze teda preco nic nechodi, snazila som sa, ale vobec to nebolo ziadne "bum, tresk, woooow" ... ale potom to dorazilo v plnej parade 🙂
Pripájam sa k @emjee -čo najviac fizickeho kontaktu!🙂 a ako aj ostatne baby píšu- odpustí to u čo odišiel (nechovaj k nemu nenávisť- malo to tak žial byt!), ked sa to naučíš a vyženieš smutok, hnev zo svojho srdca- prípade do neho láska!!! Držím paste a nehanbí sa vyhľadať lek.pomoc ak bude treba. Vrelo odporúčam aj rôzne materské centrá kde sa mozeš s drobcov prehrať a porozprávať s mamičkami😉
Ja si ani nemyslím že to je poporodna depresia , ale si sklamaná zo života , priateľ ta opustil , ostala si sama na syna ... asi si si to predstavovala inak .
Myslím si že ho mozno aj trocha vinis zato že ta opustil priateľ , mozno si po pôrode aj sama zo sebou nespokojná a nemôžeš sa cez to preniesť .
Ja mám tak isto starého syna a tiež som zo začiatku bola šokovaná že to neni vsetko podľa mojich predstáv , neni taký ani onaky ako som si predstavovala , ani to materstvo neni také krásne a pohodove ako by o vsetci opisovali . Ale za 3 týždne sme boli prima dvojka 🙂
Naučili sme sa spolu žiť , užívať si jeden druhého ...
Mám priateľa , ale akoby som nemala 😀 za mesiac podrobí 350hodin takže som s malým stále sama , ale zvykli sme si .
Na všetko sa dá zvyknúť chce to len čas , a vy si nájdete tu cestu k sebe
Nezazijete nepochopite ani jedna ... ta co toto necitila nema potuchu ako to cloveka trapi kazdy den
Mam maleho rada , ale neni to ta laska aka sa caka ze bude medzi dietatom a matkou
Maleho som nikdy nevynila ze nas jeho otec opustil malo to tak byt tak to tak je ... Ale ť tento clanok neni o mne a jeho otcovy ale o mne a Simonovy
Ano niektore ste museli bojovat o svoje dieta , mrzí ma to ale nepochopim vase pocity co ste prezivali keď ste videli vase deti bezmocne lezat v inkubatoroch na hadickach a tak isto nepochopite ani vy mna
Začni písať komentár...
Neboj, príde...keď ju budeš najmenej čakať 😉 a možno udrie ako hrom..